Keď máte v dedinu dobrú poštárku, dokáže vyriešiť veľa vecí. Má dokonalý prehľad o všetkých a keď je naviac sociálne cítiaca, dokáže pomôcť mnohým. Vie, kto by mohol dostávať dôchodok a nemá papiere, vie, kde je sama mama na deti a tie sú často aj hladné.
No hlavne dokonale pozná svojich "zákazníkov"
Každá dedina mala vždy svojich čudákov. Ľudí, ktorí boli trochu iní. Dnes by sme pre nich hľadali skôr diagnózu a radili by sme ich niekde k autistom.
Taký je aj náš, povedzme Jožko. Dnes je už na dôchodku. Nádherne kreslí. Jeho kresby obyčajným perom do zošita sú priam legendárne. Dokáže vyplniť celý papier, pripíše pár sebe vlastných postrehov. Svojho času sa pokúšal robiť aj kroniku. Jeho postrehy však boli tak ostré, že na jednej strane dokázal proti sebe popudiť polovicu dedinu. Druhá mu skryte tlieskala. Aby sa to na nasledujpcej strane vymenilo 
lebo on nadeľovaľ všetkým rovným dielom.
Ako jeden z mála dostáva aj listy priamo z prezidentskej kancelárie. Lebo keď sa mu niečo nepozdáva, rovno píše. A pre istotu vždy na najvyššie miesta.
No a práve o listoch, respektíve ich doručovaní rozprávala naša poštárka. Jožko žije vo veľkom, neudržiavanom dome po rodičoch. Svojho času to bol nevšedný dom, rodičia chceli mať niečo výnomočné a tak do domu vedie veľké schodisko. Dnes je dom neudržiavaný, lebo dedičstvo, na ktorom sa súrodenci nedokážu dohodnúť.
Podstatné je práve to schodisko a veľké kamenné gule na ňom. Náš Jožko inštruoval poštárku, aby mu listy nosila presne podľa polohy týchto gulí na schodoch. Keď je guľa pri dverách, môže mu poštu doniesť. Keď je na prvom schode, vie, že je v krčme, cestou mu to má tam podať 
. Keď na druhom, išiel k lekárovi a má mu to priniesť zajtra. Alebo kope v záhrade a nech na neho zakričí. A tak ďalej. Našťastie, nemá veľa známych, u ktorých by sa mohol zdržiavať. A vlastne, príchod poštárky na dedine je tak trochu udalosť, na ktorú hlavne starší čakajú.
V meste to je jednoduché - pacnú vám žltý lístok do schránky a staraj sa. Dedina to má pestrejšie. A hlavne poštárka
Staršie príbehy z dediny:
Za tie roky si to už pamätá Sú ľudia, s ktorými nechce nik prísť do konfliktu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
o tom by som vedela rozprávať..aj o tých čudákov(teda po novom autistov atď.),ženách čo si doobeda nalejú,chlapoch čo sa otvorene sťažujú že už 2týždne nebol sex,psoch čo sa dajú hladkať pustia ťa ku vchodovým dverám a ked sa otočíš ide ťa zožrať!teraz sú aspon mobily ale ked si musela sedieť pri dverách a čakať domácich!
alebo ratovať buď chorého,občas hydinu..doniesť osamelému lieky alebo aspoň kúpiť chlieb..
a byť hlavne bútľavou vŕbou-najsmutnejšie ked dajú všetko deťom,vnukom a potom dožívajú v nejakej letnej kuchyni
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak, tak, veru pravdu hovoríš. Nedocenené sú to ženy. Ale pre tieto komunity veľmi, veľmi dôležité.
Viem aj o tom, ako matkám s malým bábätkom v krízových situáciach aspoň sunár kúpia. Alebo v najhoršom aj farára volajú. Ako občianske vybavujú. A veľa, preveľa drobností dokážu zariadiť, keď treba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádhera a to si poštárka všetko pamätá?
Myslím tie gule. 
U nás je stále iná poštárka, ale to chodia na takom žltom autíčku ...