reklama

Nielen čepiec prekvapil

Pridal/a kp dňa 19. 10. 2020 - 10:25

reklama

Mužov návrh na tohtoročnú náhradnú dovolenku – talianske Dolomity – som bez premýšľania okamžite zavrhla. Vlastne by som zavrhla ktorékoľvek prekročenie hraníc bez ohľadu na smer či svetovú stranu. Niežeby nádherné skalnaté útvary nedokázali aspoň sčasti nahradiť Divoký západ – odhliadnúc od skutočnosti, že Taliansko je v ktorejkoľvek svojej časti mojou srdcovkou – ale sledovať pravidelne správy o vývoji situácie, prípadne sa pripraviť na ďalšiu päťdňovú až dvojtýždňovú karanténu sa mi tentokrát vskutku vôbec nežiadalo (aj vzhľadom na moje zamestnanie). Načo aj, keď sa nádherné miesta skrývajú častokrát aj priamo pod nosom?

Ako možnú alternatívu som medzi rečou navrhla ďalšie miesto, ktoré už dlhší čas stálo na popredných miestach listiny, čo sa spoznávania Nemecka týka. Čierny les alias Schwarzwald.

Schwarzwald patril kedysi ku tým lokalitám, kde som ešte prednedávnom zvažovala kúpu pozemku. Aj vďaka tomu som si (síce iba internetovo) už vtedy vytipovala niekoľko do „úvahy prichádzajúcich“ adries.

Takže než sme s Michaelom odcestovali do tábora na Slovensko (bez možnosti internetu), zahlásila som mužovi, nech hľadá niečo v okolí Tribergu.

V deň, keď sme sa vybrali na cestu, sa podľa predpovede počasia presúvali daždivé mraky zo západu na východ. My zasa z východu na západ. A tak bolo iba potrebné predrať sa dlhou, daždivou clonou a na konci sa nechať osušiť hrejivým slniečkom. Hoci rosničky tvrdili, že sa tým prejaví prvý náznak blížiacej sa jesene a teploty klesnú aj o takých dobrých desať stupňov, mýlili sa. Už po pár hodinách upravili v správach teploty opäť smerom nahor. To, že ale nebudú nad tridsať stupňov, ma iba a len potešilo.

Po niekoľkohodinovej ceste diaľnicou a krátkej obhliadke horského hotela, sme sa rozhodli roztiahnúť si zmeravené údy na prvej prieskumnej ceste. Smerovala do prvého mestečka priamo za zákrutou - do Furtwangenu. Hneď na jeho začiatku nám do očí udrela odbočka „Ku prameňu Dunaja“.

Potešila som sa tej náhode. Aspoň som nemusela hľadať, kde sa ten prameň vlastne nachádza. Lebo na hoteli sme nemali dostupnú ani sieť, tým pádom ani internet, s čím som pri odchode z Mníchova nerátala, a teda sa prerátala. Vtedy na zháňanie informácii nezostával čas. Bolo treba rýchlo poprať veci z tábora.

Furtwangen na mňa počas sobotňajšieho poobedia pôsobil zaspatým dojmom. Netuším, či sa pri tom množstve prázdnotou zívajúcich výkladných skríň jednalo o dôsledok korony alebo všeobecne krízy, keď malé obchodíky v centre miest doplácajú na výhodnejšie ponuky obchodných megacentier a internetu. Chvíľku nám trvalo, než sme našli miesto, kde sa aspoň trochu posilníme. Počas krátkej obchôdzky som sa ale dozvedela niečo nové. Snáď celým Schwarzwaldom sa tiahne tzv. Deutsche Uhrenstraße, pričom (nielen?) Furtwangen je označované za mesto hodinárov.

Aby naše sklamanie z úvodného dňa nebolo príliš veľké, rozhodol sa muž úplne nečakane pokračovať v ceste smerom na 30km-vzdialené Titisee. Opäť sa jednalo o rozhodnutie v poslednej sekunde. Také to typické chlapské z rokov minulých a bez GPS: povedz mi, kam chceš ísť a zisti, kde musím odbočiť?!

 Samozrejme, že mal navi so sebou, ale presné súradnice bez predošlej predprípravy nedokázal ani on len-tak z hlavy vyčariť, a tak presunul zodpovednosť elegantne na mňa.

 Na okolitých tabuliach stálo „Neustadt-Titisee“, nuž som mu odvetila, nech ich nasleduje. Dúfajúc, že sa pri spontánnom výbere „z brucha“nemýlim.

 Pri pohľade na množstvo turistov a stánky preplnené čačkami-mačkami, rozumej lákadlami všakovakého druhu, na brehu slnkom zaliateho jazera som sa na chvíľu v myšlienkach preniesla nazad do čias, keď sme sa ešte bezstarostne zamiešali do podobného davu kdekoľvek na svete a užívali si dovolenkovej atmosféry bez akýchkoľvek postranných myšlienok a rúšok v pohotovosti.

 Do davu sme sa vmiešali i tentokrát, dodržujúc odporúčaný odstup. Neskôr som si o jazere prečítala, že sa pýši najľudnatejšou promenádou Schwarzwaldu. Počasie nám umožnilo zvoliť si terasu jednej z reštaurácii, kde sme sa navečerali. Keď sme sa pobrali na obchôdzku číslo dva a v neďalekom stánku vyberali pohľadnice, prekvapila nás predavačka požiadavkou o urýchlenie výberu, bo práve zatvárali. Odbila siedma hodina. Netuším, aké otváracie hodiny mali miestni obchodníci minulý rok, ale také to odpočinkové šuchtanie sa promenádami dovolenkových destinácií s predajom tiahnucim sa do neskorých večerných hodín mi veru chýbať bude.

(to be continue)


reklama

reklama

Kamila, Po, 19. 10. 2020 - 11:28

To jazero vyzerá úžasne. Veru, mnohé sa zmenilo, mení ....

kp, Po, 19. 10. 2020 - 17:30

to dobrá fotografka PohodaVeľký úsmev osobne mám radšej jazero na horách než more a pláž, toto jazero bolo také normálne (priamo z Álp v našom okolí poznám aj krajšie), ale vďačná som bola za tú atmosféru tam... taká dovolenková pohodička Áno

Kamila, Po, 19. 10. 2020 - 17:59

Mne sa ráta každá voda Hambím sa aj jazerá s kopcami, čím vyššie tým lepšie, aj potočiky, aj mútny Dunaj, ale more musi byť, pláže nie, a more čím búrlivejšie tým lepšie  Hambím sa

kp, Po, 19. 10. 2020 - 18:09

more mám rada kvôli tým večerným promenádam Slnko

tedy, Po, 19. 10. 2020 - 13:50

Čau, Kati, pozerám, že cestujete naďalej Úsmev, to je dobre. Myslím, že viacerí sme objavili krásne miesta kusok od nas, kedže  bola situácia aká bola. Takže vlastne aj na celej tejto situácii sa dá nájsť aspoň  trolilinku niečoho pozitívneho.SlnkoSlnkoSlnko

Ta posledná fotečka pripomína naše kopce a lúky....a ide z nej nesmierny kľud . Promenády chýbaju, hm, ale verím, že na rok už budeme všetci znovu v pohodeKvietokPivo.

kp, Po, 19. 10. 2020 - 18:07

Cau Daniiiii Slnko včera som si otvorila príspevok s jablkami (bo i ja som zavalená) a div mi oči nevypadli Tlieskam... a tak som si povedala, že ti napíšem mail, no ešte som sa ku nemu nedostala Hambím sa v lete sme mali ísť pôvodne na 4 týždne za oceán, ale tak kravky a ovce na pasienkoch sú mi milšie než grizzly v pätách Veľký úsmev

 

tedy, Ut, 20. 10. 2020 - 21:14

ÚsmevÚsmevÚsmev ja vždy tvrdím, že na všetkom sa dá nájsť niečo pozitívne (len niekedy treba dlhšie hľadaťMrkám) , aspon sme  dokonalejšie spoznali   blízke končiny napr.  

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama