Vianočné darčeky už máme

Už x-krát som sa zastrájala, že pri ďalšej katastrofe dávam v robote výpoveď. Dôvodov som mala naozaj neúrekom. Tak veľa, že i moji najbližší známi, ktorí ich dobre poznali, sa pravidelne pýtali, kedy už konečne zmením to začarované zamestnanie. Korona bola poslednou kvapkou do pohára.

A tak teraz aj s prihliadnutím na svoju budúcu novú adresu a plánovanú stavbu v krásne zelenom prostredí (jar/leto) hľadám niečo vhodné v Bavorskom lese.

Snáď to stihnem skôr, než ma niečo dostihne... lebo poviem vám, školstvo je jedným z tých zamestnaní, kde sa momentálne človek cíti ako na mínovom poli.

Minule mi volala známa (mama Michaelovho spolužiaka), s ktorou sme sa kvôli korone už dávno nevideli, či ku nim neprídeme na nedeľňajší koláčik pri nejakej spoločenskej hre. V zostave podľa aktuálnych povolení – maximálne dve rodiny a päť osôb.

Keď som jej povedala, že rozhodnutie ponechávam na ňu, ale iba v tom prípade, ak sa u mňa do piatku nevyskytne žiadna nová nákaza, zostala prekvapená. Lebo som jej vymenovala, koľkokrát za posledné 3-4 týždne som mala vo svojej absolútnej blízkosti infikovaných alebo kontaktné osoby č.1 a že vlastne opakovane čakám na výsledky testov dotyčných.

- Katarína, ja som si vôbec neuvedomila, čomu si vystavená. Ja mám možnosť pracovať z domu a ísť do roboty raz do mesiaca. Nikdy nikoho nestretnem, lebo sme si s kolegami podelili jednotlivé dni.

Tak áno, i ja mám okolo seba kopu známych, ktorí majú to šťastie byť doma, môcť redukovať kontakty na minimum.

A mňa teší aspoň tá skutočnosť (pri pohľade na niektoré naše iné skupiny), že za posledné tri roky som si vychovala svojich zverencov na svoj obraz. Napriek sťaženej situácii je s nimi radosť pracovať (pritom i oni sú živí a občas ich musím spucovať, ale to sú prkotiny oproti rokom minulým). Lebo už poznajú moje pravidlá. A aby sme ich s kolegyňou odpútali od pozornosti k noseniu masiek, začali sme s nimi intenzívne maľovať, štrikovať, háčkovať (a budúci týždeň budeme i piecť).

Vďakabohu som si tento rok pre seba po ťažkom boji uchytila/vydupala kolegyňu, ktorá je nielen stvorená na prácu s deťmi, ale navyše vyštudovala aj umeleckú akadémiu a svoje bohaté skúsenosti/znalosti teraz predáva deťom. A je to po prvýkrát, že sme štetcami a farbami „nakazili“ komplet celú skupinu. Normálne na nich badať, ako im šťastím a nadšením svietia očičká, keď na konci cesty vidia, čo nádherné im vzniklo pod rukami. Prvýkrát ich vidím i ja pracovať s neskutočnou trpezlivosťou.

Až tak, že sa s kolegyňou smejeme, že si asi otvoríme internetový obchod...

Zatiaľ nám výtvory stačia na vianočné darčeky, ale deti tvrdia, že chcú v maľbe pokračovať.

(ich ďalšie výtvory nájdete tu)