Ja ani neviem, na čo by som sa vyhovorila. Na covid by bolo najlepšie - to je také trendy v tejto dobe.
Prišiel mi balík. Po predchádzajúcej skúsenosti s platbou na nete, ktorá skončila vyrabovaným mojim účtom, som prijala "opatrenia" že budem nakupovať na nete a čo to dá, platiť dobierkou. Občas sa to predraží, ja viem, ale niekedy proste keď objednávam cez apky v telefone, tak to proste riešim takto.
Super je, že banky pri prvej vlne zdvihli nastavenie platieb bezkontaktne z 20 na 50€.
Tak len šucham. Či prikladám, či čo mám napísať.
Tak som ušúchala aj druhú kreditku.
Proste v priebehu 2 mesiacov sa mi k sebe v peňaženke túlia 2 platobné karty voňajúce novotou.
A ja mám zas problém s PINom. K tej jednej ho ešte ani nemám rozlepený, čaká na mňa doma na stole schovaný v obálke. Manžel je rád. Neviem PIN, nepoužívam kartu, neminiem. 
A keď nakupujem z tej prvej karty, tak sú to také malé platby v potravinách a tak.
Dnes mi prišiel balíček. 20,73€. Šuchnem kartu, chabrem po balíku.
" Chce to PIN." kuká na mňa kuriér.
" Neviem. Vážne neviem." Napadajú mi PINy starých kariet, id firemnej karty, všelijaké blokovacie kódy od bezpečnostných dverí až do prvej roboty, ale aktuálny PIN NIE.
Tak som vytiahla hotovosť - ešteže som tých 20€ mala v peňaženke ... centy som mu zostala dlžná, lebo zas mi z 10€ on nemal 9 vydať. Však on príde v pondelok zas . Už mám 2 balíky na ceste.
Horšie je, že som si na PIN nespomenula ani 15 minút po kuriérovom odchode 
.
Neni to nejaký syndróm prejavu kovidu?
Ale spomenula som si na jedno podstatné. Viem aspoň, kde ho hľadať. 
Najhoršie bol pre mňa pocit, že ja ten PIN neviem. Nieže si nespomeniem. Ja som nemala ani ťuk, na ktorú stranu by som začala. Nič. Sem tam sa mi stane, že zamením čísla. Na firemnú mám memo pomôcku 
. Ale hento - nič. Čistá hlava. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to verím, že vydesí, a už ťa osvietilo, či si našla?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Našla som.
A neosvietilo by ma inak ešte hodne dlho.
Ale keď som ho videla, tak som si spomenula na ťahák, ako som si ho chcela zapamätať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie som škodoradostná, ale keď sa to stane mladším ako ja, tak ma to trochu uspokojí, že to som mnou nie je až také zlé (hoci aj tak je). S vekom sa mi pridružil istý kamarát - P........, vďaka nemu je pre mňa problém klávesnica a čiastočne už i pamäť. Tak som si pri novej karte hneď zmenila PIN na pôvodný, aby som s novým nemala problém. Overila som ho na malej platbe, - OK. rovnako i v lekárni, tak som spokojná skončila nákupy. Pri väčšej platbe v Sconte (ale v povolenom limite) som zadala znovu správne, no ktosi sa poza mňa pchal k pokladni, obzrela som sa a stlačila želené tlačidlo o okamih neskôr. Platba sa nezrealizovala pre nesprávny PIN. Zopakovala som, znovu to isté a musela som z auta vytiahnuť majiteľa tučnejšej peňaženky. Pri najbližšom nákupe v Lidli som znovu použila kartu s rovnakým PIN-om a platba neprešla s pokynom na zadržanie karty, čomu som stihla zabrániť. Do banky ísť som sa nielen hanbila, ale už sa objavil aj Covid a tak som skúsila reklamovať po dlhšom období telefonicky. Po dlhom testovaní, kedy, kde a na aký nákup som kartu použila (zabudla kľúčové slovo, ktoré treba použiť na overenie), som sa dozvedela, že PIN som síce zadávala správne, ale tým, že som oneskorene stlačila zelené tlačidlo pri kúpe nábytku, karta sa zablokovala a potom i na správne zadaný PIN nereagovala . Kartu používam už cca 30 rokov, stalo sa i to, že som ho nesprávne zadala, no nikdy mi kvôli tomu nezablokovalo kartu.
A z toho zvýšeného limitu nadšená nie som, už sa i ju podarilo zabudnúť pri pokladni. Bolo to 250 km od môho bydliska. Pokladníčka v predajni SCANquil v Liptovskom Mikuláši si z banky zistila moje údaje a č. mobilu, neviem, či od nich, či podľa adresy, no zavolala mi. Bola som ešte na návšteve a tak nebol problém vrátiť sa. A teší ma, že aj takí ľudia sú medzi nami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skvelé, že sa nájdu aj takí ľudia, čo im nie je jedno.
Ono tie PINy vedia potrápiť v stresových situáciách. Hovorí sa, že v nich sa človek vracia k nejaký prvým, primárnym údajom z pamäti. Možno preto mi napadalo furt číslo na odblokovanie budovi z pred asi 20tich rokov.
Drž sa - ešte furt je to super, keď je majiteľ tučnejšej peňaženky po ruke
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj áno, milujem takéto situácie, keď mi z ničoho nič vypadne pin z hlavy. To som tak posledne platila na policii v automate, na 4 x, este ze si pamatam, pin k druhej karte, z ktorej vyberam hotovost. Ale je to des a hruza, take, ked na teba dolahne.