Tak tie pradavne inštinkty fungujú zaručene aj u mňa.Dlho zaspávam a každú chvíľu sa budim, ale aspoň vsom sa naučila, ze vzdy ked sa dá, ideme autom, beriem si svoj mini vankúš, ale mam aj cesrovnu alternatívu, veľký vankúš je pre mňa problem. A ešte ma zvyknu dojat spoločné periny, to nedám, ja sa potrebujem krútiť okolo svojej periny Ta už na dovolenky balim aj tenky velky uterák.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No jasne, je leto a teda aj častejšie cestujeme a prespávame kade tade. Dlho, predlho mi trvalo, kým som si uvedomila, že prvá, ešte aj druhá noc na novom mieste, v inej posteli je pre mňa tak trochu utrpenie. Veľmi ťažko zaspávam, mám pocit, že sa neustále budím.
Spomínam si, že som to mala rovnako ako malé dieťa. Mám dva zážitka z času, keď som ešte nechodila do školy. Bola som v nemocnici. V noci som sedela pri okne, pozerala na svietiace mesto a predstavovala si, že ráno otvorím oči budem doma. A potom ma zobrala teta na "prázdniny". Bolo to iba do susednej dediny. Okná mali do hlavnej cesty. Nebolo to také, ako dnes, ale aj tak si spomínam na svetlá nočného autobusu, ktoré sa pomaly posúvali po plafóne.
Kedysi som vstávala po takejto noci dobytá, unavená. Dnes viem, že to dospím, nezaťažujem sa tým. Občas si dokonca chystám témy, o ktorých budem premýšľať. Už sa takých nocí nebojím.
Vraj celé toto budenie u časti ľudí súvisí s nejakými dávnymi inštinktami. Podvedome sa obávame, že na neznámom mieste nás niečo napadne. A tak potrebujeme kontrolovať situáciu. Zobudí nás aj najmenší šramot.