reklama

Ako zvládate túto dobu?

Kamila , 18. 02. 2022 - 15:38

reklama

Hovorí sa, že človek si zvykne aj na šibenicu. Hambím saNiečo na tom bude. Aj tu pandemickú dobu už berieme za akú - takú samozrejmosť. Síce dosť obmedzujúcu, ale voľajako sme si zvykli? Na rúška, respirátory ..., skresanie kontaktov, návštev rôznych udalostí  ... Nič príjemné so všetkým naokolo, hlavne kým sme zdraví aj naši blízki.

Čo mne osobne, a  nepridáva pokoja na duši, je spoločenská atmosféra na Slovensku. Asi nie som jediná. Protipandemické opatrenia poburujú ľudí asi v mnohých krajinách ... Len je to zrejme špecifické, závisle na dôvere tej ktorej vlády, spôsobe komunikácie a ďalších činiteľov. Naša vláda, čo si budeme rozprávať je na "Milu - Jarmilu", nesúrodá, rozhádaná, po tom, čo napáchal predchádzajúci predseda vlády, bez dôvery ľudí ....

To čo tu však predvádza opozícia, je ešte horšie - šírenie nenávisti, hrozby násilia .... Pre mňa osobne predstava, že sa garde po voľbách otočí je tak desivá, že sa rovno doma pýtam "Kam sa sťahujeme?" Ani nejdem radšej rozvádzať detaily, čo všetko vo mne vyvoláva hrôzu. Upozorňujem, podvedomú. Vedome sa snažím odolávať, mať iba hrubú predstavu o politickom dianí u nás .

A ako keby nám nestačila pandémia, politická a spoločenská kríza na našom vlastnom piesočku. Máme tu ďalšie "zábavisko". Hrozba vojny na Ukrajine. Aj by som tu voľačo popísala  ... Na internete kolovalo také prirovnanie, ako by bolo nám, ak by si naše územie začali nárokovať Maďari, však sme pod Uhorsko dlhé obdobie patrili .... 

Fakt sa v týchto témach nevŕtam, nerobí mi to dobre. Správy nepozerám. Stačí, že prebehnem titulky v zopár internetových denníkoch, preletím FB a mám hlavu vo veľkom smútku. Tu svetlo na konci tunela nevidím v žiadnom dohľadnom horizonte.

Zatiaľ len jedno veľké dieťa hlási, že na takom Slovensku žiť nechce a odchádza ... Niežeby som nemala zajačie úmysly aj ja, ale stará som ... , takže už len nájsť spôsob, ako to ustáť pri aspoň akom takom duševnom zdraví. Nedarí sa mi to, som priveľmi vnímavá na tie "nenávistné" nálady všade naokolo. A to, to ešte vedome korigujem, snažím sa neprežívať, dávať si odstup, aj tak mi to uberá aj z toho mála duševného pokoja čo mám.

Veľmi potrebujem nájsť nejaké záchytné body. Po večeroch skladám puzzle, počúvam relaxačnú hudbu, v telke voľačo pozriem, chce to viac výbehov, bude jar, záhrada .... ozaj sa snažím ...Hambím saAsi málo, chýba mi moja psychologička, túžobne čakám, kedy sa vráti z materskej dovolenky. Hambím sa Aj jogu by som si mala voľajakú pohľadať.

Dievčatá, ako na vás dolieha táto doba, už možno nezávisle od pandémie. Aj keď tu vždy všetko so všetkým súvisí. Kde sa vám darí dobíjať baterky, nájsť pokoj a mier v duši. Viem, že treba začať od seba, lebo len so sebou vieme niečo spraviť, mne sa to až tak nedarí.Hambím sa

Prajem vám pekný víkend. Slnko


reklama


reklama

dasa_, Pi, 18. 02. 2022 - 15:49

Už asi rok sa snažím dodržiavať takú vec, že v piatok nečítam žiadnu tlač. Ani na internete. Nič. Postupným schovávaním príspevkom, vyhadzovaním zobrazovania som dospela do štádia, že aj na FB sa mi to hmíri kvetinkami a háčkovaním so štrikovaním. No a práve dnes som konštatovala, že tie piatky bez informácii sú fakt úžasné. Stíham veľmi veľa vecí. Nič ma nezdržuje, nemusím odskakovať. Nič ma nerozčuľuje. Plus do toho vynechané správy dlhodobo.

Vrele ti odporúčam prestať čítať aj tie novinové titulky. Fakt potrebuješ vedieť o tom, čo sa kde komu v hlave "okotilo"? Vyhoď to. Prestaň s tým. Veď sama cítiš, že to to škodí. Mnohé tie titulky sú doslova "búrka v šerbli vody". O mesiac už o takom probléme ani netušíš, že bol. Ale teraz bratrovražedná vojna.... Fakt netušíš, ako vznikajp mnohé titulky? A správy tiež?

Kamila, Pi, 18. 02. 2022 - 15:56

Dobrá si, ides na to skvele Áno

Súhlasím, mnohé búrky sú jalové, aj titulky preexponované, však maú zujať, v tom to je bulvár ešte lepší. Čo však vnímam je iné ...., na to ani správy netreba, dlhodobo sa stupnujuce ... Ae ano mam dve moznost, pozbierať seba, alebo sa uplne odstrihnut , idealne  z kazdeho kus.

dasa_, Pi, 18. 02. 2022 - 16:16

Vieš, tie stupňujúce sa správy. Napríklad o tom, ako je všetko zle, všetci krachujú.

Robím účtovníctvo. Niečo len nárazovo, raz do roka. A mala som veľkú tendenciu ľutovať takého väčšieho živnostníka, jak je na tom zle. Však ledva zaplatil spolupracujúcich živnostníkov. Potom mi ale udrelo do oka, že materiál, ktorý nakúpil bol na niekoľkonásobne viac akcii, ako mal v účtovníctve. Aby sme si rozumeli, ide o špeciálny tovar, ktorý ide do každej akcie iba raz.  On nakúpil 20 a v účtovníctve je iba 10 akcii. A toto nie je vec, ktorú by ktokoľvek kupoval do zásoby, tam bežia reklamačné doby.

Áno, skrachovali reštaurácie, kaviarne. A na druhej strane sú nové podniky, ktoré otvorili presne počas krízy. Prispôsobili sa. Bežne skrachuje skoro 1/3 založených podnikov. Z mnohých dôvodov. To by bolo na dlhú debatu. Len teraz sa to vyťahuje oveľa viac. Vždy boli firmy, ktorým sa darilo. A iné, ktoré boli už od začiatku podnikania odsúdené na krach. To je proste taký kolotoč.

Nemôžeš na svojich pleciach niesť ťarchu celého sveta. No dobre, preháňam, celého Slovenska. Tým, že sa tým všetkým necháš rozhodiť nepomôžeš ničomu. A nikomu. Zvlášť nie sebe.

Skús sa pozrieť trochu do histórie, keď ráno fakt nevedeli, čo do hrnca. Keď deti odišli do sveta a rodiny o nich celé roky nevedeli. Minule som niekde čítala príbeh, ako mladá žena odišla zo Šamorína do Bratislavy a domov sa dostala až o niekoľko rokov. Ani nevedela, že jej mama zomrela. Hoci dnes je to na pár minút autom.

Pozerali sme teraz Morica Beňovského. To nebola zas taká dávna história. A teda, ľudský život vtedy nemal ceny. A keď by si išla ešte hlbšie, tak to ešte horšie.

Teraz si žijeme priam kráľovsky. Fakt je tu len málo ľudí, čo nevie, čo dá zajtra do hrnca. A či bude mať čo. Nie kvôli intoleranciam, ale preto, lebo nebolo.

Stále mi behala po rozume rozprávka O pampúšiku. Také to že povymetala truhlu na múku a posledný kúsok urobila. To si my fakt nevieme predstaviť. A to veru kedysi bola realita.

Kamila, Pi, 18. 02. 2022 - 17:52

Rozumiem tomu o com pises, nemame skutocnu vojnu, hladomor, mame co jest, sme v podstate zdravi ... U mna  je to nieco ine.  Mne staci pohlad na pana F, zasadne ho nepocuvam, potom len v naznakoch dalsia partia f ... a multiotecko ...a jeden narcis ....nejde o to, co robia oni, ale kolke davy uz zmyslaju ako oni, mne nerobia dobre tie nalady v spolocnosti ... a to vobec nemusim ist daleko ..., to cele smerovanie spoločnosti ...,

velmi vnimam tie tony a podtony aj by som napisala coho, ale nedam to . To je ako ked niekto zvladne pozerat film, zabijanie, nasilie ... a mne staci ist okolo a zlomok sekundovy pohlad a je mi zle. Vyhybam s a tomu .... Môže mi niekto rozpravať, že je to len kečup a herci, tak emócia z toho je tak silná ... A tak je tomu aj v reále, však sa máme dobre, ano mame ... Vážim si všetky istoty čo mám, len sa mi nedari zabrániť tomu a tie neistoty so mnou nemávali.

dasa_, Pi, 18. 02. 2022 - 18:51

O to viac by sa mala teda toho strániť. Ignorovať to. Nečítať. Nepozerať.

lienka, So, 19. 02. 2022 - 08:42

taketo "vzdychy do prazdna" tu vkladaš pravidelne, skús občas napísať niečo z kategórie toto ma dnes potešilo 

No ako zvládame? Ja sa snažím žiť svoj každodenný život. Denne 8,5 hodín v práci, nákupy, varenie, starostlivost o 86 ročnú tetu, ktorá žije sama ale potrebuje nakupy, upratovanie a bežný servis, 2-3 krat do týždňa si idem pocvičiť, raz s kamoškou na kávu. Mám dceru na materskej a o 4 týždne čakame prve vnučatko, navštevujem ju, podporujem, skupujem po sekačoch výbavičku...

spravy nepozeram dlhodobo, no cely den v robote je zapnutý rozhlas, tak som v obraze každodennosti.

vlastne už ani nič iné nestíham, po víkendoch dobieham zanedbanú domácnosť, vyberiem si nejaku romantiku v telke a robim veci čo ma bavia

a robím čo môžem s tým čo mám, tam kde som

ak si mysliš, že presídlenie do inej krajiny kde je to lepšie ťa urobí šťastnou, tak do toho..

neviem nič urobiť s politikou , keď budem len nespokojna a nič nepodniknem, nepomôže to...

tak budem čakať na príspevok, čo ma dnes potešilo...pridám niečo aj ja 

Kamila, So, 19. 02. 2022 - 11:37

Si dobra, ked sa ti dari pravidelne cvicit a vramci moznosti si drzat odstup. Vnúčatko znie skvele, nech sa im darí.

Nie urcite, nestaci utiect, na to aby bol clovek stastny, to je mi jasne. Pred sebou neutecie nijak. Ale nie o tom som písala.

Minuly tyzden som upiekla fantasticky mandlovy kolac. pridala recept, ake sme z neho bolo s dcerou nadsene Mandlovy kolac. Fakt bol uzasny. Úsmev

majas, St, 23. 02. 2022 - 16:24

Občas ťažko a občas s nadhľadom, opieram sa o istoty, divím sa čo všetko viem vytesniť, verím v lepšia aj keď iné zajtrajšky a keď si veľmi zúfam, cielene myslím na tých, ktorým bolo a je naozaj ťažko ako píše aj Dáša. A niekedy radšej nemyslím, nielenže to bolí Úsmev, ale ma aj privádza do zúfalstva čo sa to deje. Človek je tvor spoločenský a mal by sa angažovať, zaujímať, tak si pripadám, že to tiež nie je dobre zavrieť sa do ulity a chrániť sa. Normálne by sa o tom dalo rozprávať a polemizovať dosť dobre. Aj téma Slovensko alebo odísť inam je zaujímavá. Kedy že je stretko, dáme diskusný krúžok? Úsmev

Čo ma dnes potešilo, ráno čierny mačiak v bielom umývadle spinkal v klbíčku, ešte že ich máme viac a bol kde zubé umyť. Synové nové basket botasky, spotrebný tovar je to veru, kupil v zľave a majú po sebe mačičky, sme z fotiek veru netušili. Inak ma mätie, že je pomaly pol piatej a slnko svieti. 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama