Naozaj netuším, čím to je. Odmala mám "problém" so staršími mužmi. Hodne staršími. V podstate skoro vždy už v dôchodkovom veku.
Niektoré príhody sú skôr milé a úsmevné. Ako keď sa dvaja dôchodcovia nevedeli na parkovisku dohodnúť, ktorý mi odhádže sneh z miesta na parkovanie. Samozrejme to miesto mi aj strážili, aby ho niekto neobsadil Alebo ujo vrátnik z internátu, bývalý profesor matematiky. Ten mi zase nosil vyriešené matematické príklady. Samé integrály, diferenciálne rovnice.
No mám aj príhody z opačnej strany - zatvorenie v autobuse na konečnej, mimo dosahu ľudí. Alebo ponuka na "prácu" za dvacku (to bol rok zhruba 1988). A to nehovorím o odhaľovačoch vo vlaku, obchytkávačoch v autobusoch.
No jak stárnem, tak tieto príhody ubúdajú. Dokonca by som povedala, že už pár rokov som mala pokoj. Jasne, som už skoro v dôchodkovom veku . V rokoch, ktoré mám teraz, bola moja mama už dávno dôchodkyňa.
Preto ma príhoda na prechode pre chodcov tento týždeň nemilo prekvapila. S kamarátkou sme odchádzali z posedenia v kaviarni. A ako to už býva, nestihli sme si povedať všetko Niečo som jej potrebovala ukázať na mobile. Vedľa stál dedo, odhadom statný sedemdesiatnik. A spustil. Vraj načo šúchame palcom po mobile. Inak máme ísť šúchať... A pokračoval vo svojom monológu Podľa neho iste vtipnom, no za mňa v oplzlom. Zelená ho nezastavila, rozhodol sa ísť s nami. Tak som z toho bola v šoku, že som mu ani nič nedokázala povedať. Ani mi nenapadne, čím by som ho uzemnila. Len som utekala čo najďalej. Našťastie, predsa len asi naša kondícia bola lepšia a tak sme sa mu vzdialil.
Priznám sa, že ma to hodne zasiahlo. Možno som len mala sucho povedať: "Ale fuj". Alebo niečo iné, duchaplné. Neviem. Fakt netuším. Neviem, čo bolo jeho cieľom. Možno tak komunikuje bežne. Len ja som taká citlivá a nemám tento typ rečí rada.
Mňa aktuálne hodne prekvapilo, jak silno ma to zasiahlo. Možno preto, lebo sa to stalo po dlhom čase, tak som nevedela reagovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
takýmto starým chrenom čo sú doslova sprostí zvyknem odvrknúť v tom zmysle nech si hľadia ustriehnuť prostatu...na chvílku stratia reč a to som už aj ja ďaleko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vidíš, presne takéto niečo som potrebovala počuť. Lebo som nevedela, ako zareagovať, obzvlášť, keď sa nedal odbiť a furt otravoval. Vďaka za inšpiráciu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hej, stáva sa i mne... Teda až taký ročník asi ešte nie... Len u mňa je ten problém že viem byť ešte sprostejšia ako oni a po vete, dvoch aj oľutujú že sa do niečoho pustili...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ty si expert.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kým je to galantná pomoc určite poteší, v tom druhom prípade vydesí, alebo len znechutí ...
Aké šťastie, že som tak veľa doma, má to aj pozitíva, že ma zväčša takéto ataky poobchádzali.
Inak som začula, rozhovor známej redaktorky na túto tému, že s podobným je v tak častom kontakte ..., A to spomínala pracovné veci ..., ako debaty s "externými" mužmi ..., je to desivé ... Aj ked ide skôr o náznaky, nie otvorené a priame ataky , ale to bohate stačí ..., ak je to tak časté ...