Stretli sme známu. Naše deti spolu vyrastajú v rôznych druhoch škôl cca 20 rokov. Zažili sme rôzne fázy a myslím, že sa dosť poznáme.
Dnes už synovia študujú na vysokých školách. Stále sú priatelia, ale nie to som teraz chcela. Vzdychala, že jej syn je stále iba v knihách, nikam nechodí. Iba sa učí, alebo sa venuje frajerke.
A spomenula som si na časy, keď chalani končili základku a v žiadnom prípade nechcela dovoliť, aby jej syn išiel na intrák. Teda, bol taký trochu búrlivejší a hlavne dôvodila tým, že ona bola v 15. rokoch na intráku a pamätá si, čo vyvádzala . Mala obavy. A dnes sa tá situácia pomaly otáča.
Na druhej strane, ktovie, čo by hovorila, keby si ten študentský život naozaj užíval vo veľkom
Ono to je tak v mnohých oblastiach. Sem tam vlastne nevieme, čo chceme. Respektíve sme prekvapení, keď naozaj dostaneme to, čo sme chceli
No presne, máš pravdu, kto sa nesťažuje, nie je in. Nakoniec som ani ja neodolala a posťažovala som sa. Hoci som nemusela. A normálne ma to potom doma štvalo. Musím si dať viac pozor
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a čo chce synak - to ju netrápi?
Aké nespravodlivé to je, že ona mala možnosť na intrák ísť a decku zakázala. Zle ju to do života pripravilo? Lebo podľa mňa škola nie je už vo veku 15 rokov + o vzdelaní pre väčšinu. Tie najpevnejšie základy sa naučíš na ZŠke - ak ťa baví učiť sa, môžu žúrovať vedľa v izbe, ty sa budeš učiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No však teraz je na tom intráku Už teda ako dospelý
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no mám taký pocit, že kto sa nesťažuje nie je in. Vždy chceme opak, toho, čo máme