U nás sa teta opatrovateľka snaží vštepiť do hlavy môjmu drobcovi tieto slová. Robila v škôlke viac ako 30 rokov a tam mali zásadu, že dieťa by malo vedieť 3P- pozdraviť, poďakovať a poprosiť.
Keď malá povie daj, tak dám ale vždy sa jej spýtam čo povieš? Niekedy povie popím(prosím) inokedy pači a už sa stalo, že povedala ďa (ďakujem).
Takže snažíme ale sem tam zabudneme.(flower)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maminy, kážete svojim deťom používať tieto slová? Používate ich aj vy s manželom? Ak na ne dieťa zabúda, upozorňujete ho na to? Ako mu vysvetľujete, že človek ktorý ich nepoužíva je nevychovaný?
Jedná sa mi o švagra, ktorý keď má jedno z nich povedať, akoby sa mal priznať k 6 násobnej vražde. Je pravda, že to od neho ani nikto nežiada. Nikto ani len nemrkne, keď sa mladý muž zdvihne u nás na návšteve a zoberie si 2 hrste cukríkov. Grganie je predsa zdravé, nedbám, ale dieťa nevidí rozdiel medzi tým, keď to urobí doma a keď to urobí v autobuse. Ani keď babka prinesie našej malej ovocné keksíky a on jej bez slova vytiahne 2 z ruky. Ani keď bratovi privrie prsty do pántov.
Občas sa neovládnem a opýtam sa ho, ako sa to povie. Ale cítim sa hlúpo, keď vedľa mňa sedia obaja rodičia. A pravdou je, že je zložité vysvetľovať mu, že čo patrí po grgnutí a že ruka patrí pred pusu, keď ani svokor nemá takéto návyky. Ani jeho rodičia.
A ja už iba tŕpnem, ako Nicol vysvetlím, že jej dedko je nevychovaný. Ako jej poviem, že uprdnutie nie je náááááramná zábava a čím smradľavejšie, tým vtipnejšie. Ja opakujem tieto slová dokola, plus ešte "nie je začo" a "pekný deň", myslíte, že to stačí? Občas mám aj s manželom problém, na brata má nároky, na dcéru ani nehovorím, ale aj on sa dosť často pozabudne- najmä u otca na návšteve, tam sa slušnosť akoby nenosí;-( ;-( ;-(