Po 23jke sa mi zmenil život...časť II.

Zlom nastal začiatkom septembra, keď sa blížili bratove 28me narodeniny (je to cca 2,5 roka po rozvode rodičov). Ozvala sa starká, otcova mama, prejavila záujem prísť gratulovať. Brat to s nami, hlavne s maminou prekonzultoval, keďže on býva s maminou. A bolo rozhodnuté, nech príde, však sme ju skoro 2 roky nevideli. Stretnutie však dopadlo tak ako sme čakali, prvé starkyne slová na moju osobu zneli "Ako si pribrala a aj ti brucho narástlo. Však aj ja som pribrala". Podotýkam, že som bola v 34tt, o čom starká vedela od otca, a starká je vychudnutá na kosť. Zrejme si všimla, že som na ňu prekvapene vypúlila oči, a tak sa rýchlo opýtala, že kedy mám termín. Celý čas rozprávala o jej rodine (moji bratranci, sesternice, ujovia a tety) ako sa chúdence majú zle, ako ich zasiahla kríza, aké to majú ťažké a bla bla. Absolútne ju nezaujímalo ako sa máme my, či sme zdraví, ako sme prekonali tie dva ťažké roky, proste nič. Keď už sa to nedalo počúvať, tak jej brat skočil do reči, že ako sa má ona, či je zdravá. Nasledovala jednoduchá, veľmi jednoduchá veta, že ako sa ona už len môže mať, že je stará a pokračovala ďalej vo svojom rozprávaní. Keď odchádzala vytiahla z kabelky 50 EUR a dala mi ich zo slovami, že je to pre to maličké (opäť podotýkam, že sa o mňa, moje dieťatko, môj život a môjho brata za hodinovú návštevu absolútne nezaujímala). Po tejto návšteve sme sa všetci traja zhodli na tom, že nám táto časť rodiny nestojí za to aby sme si znepríjemňovali život. Prešli dva týždne, prišli moje meniny a narodeniny a klasicky, moja starká o mňa neprejavila záujem, mne už gratulovať nechcela. Ale wau, na moje meniny mi zavolal otec, chcel mi gratulovať, teraz keď som tehotná, teraz sa chce opäť hrať na skvelého ocka a starého ocka. Tak som sa ho opýtala, že kde bol 2,5 roka, kde bol keď som bola bez práce, keď som odchádzala do Anglicka s malou dušičkou, keď mal brat autonehodu a museli mu pomáhať cudzí ľudia, keď...keď...keď sme všetky úskalia života riešili bez neho. Povedal iba, že už prešla dlhá doba...
No dlhá doba spravila svoje, konečne sme všetci traja silní, zmierení s tým, že už nemáme jednu časť rodiny, a že rodina sme my traja, môj priateľ, bábätko ktoré čakáme, mamina rodina a rodina môjho priateľa.
Dnes viem, že rodina nie sú len ľudia, ktorí sú s vami spojení krvou alebo nejakým sobášnym listom či priezviskom. Rodina sú ľudia, ktorí ma majú radi, ktorí stoja pri mne v ťažkých aj dobrých chvíľach môjho ale aj ich života.