Deti a výchova

Nie je snehuliak ako snehuliak

Potrebovala som nejako zamestnať svoje ovečky a jednou z možností bola príprava novoročných kalendárov. Vravím si, keď podelím +/- sedemnásť detí (bo nie všetci chlapci sú i včeličky) a dvanásť obrázkov na cca. dva zostávajúce mesiace, v pohode všetko stihneme do vianočných prázdnin.

Nuž ale to som vtedy netušila, že dievčatá nasadia neuveriteľne čertovské tempo a uštvú ma v priebehu dvoch dní. Vôbec nečakali na nejaké rady či tipy odo mňa, viacmenej obkukávali jedna od druhej.

Nestíhala som strihať papiere, ani robiť záznamy, čo už má ktorá hotové. Za jedno poobedie som sa stratila v prívale októbra, decembra, júla, februára, a...a...a...

Narýchlo som zaviedla aspoň pomocnú tabuľku so zápiskami, nech nakoniec v tom neprehľadne neskončíme s jahodami v decembri.

Najúprimnejšie priznanie

Tento rok sa oficiálne do radov inštruktorov prehuplo naraz osem tínedžerov. Šťyria chalani, štyri baby. V predošlej várke boli iba mládenci. Dnes sú z nich už vedúci. I tí prví, i tí terajší mi pripomínajú rozprávku o troch grošoch. Čo kedysi sami dostávali, vracajú teraz mladším. Ako svoju výslužku si zasa odnesú krásne spomienky, nezabudnuteľné zážitky, skvelé priateľstvá. A ako ich tak pozorujem, raz budú z naučeného sami profitovať v úlohe perfektných tatov a mám. Len násjť tú správnu polovičku...

A predsa je medzi týmito dvoma skupinami istý rozdiel.

Vedecky je dokázané, že chlapom dvakrát v živote podstatne klesne hladina testosterónu v krvi. Prvýkrát pri prvej partnerke, druhýkrát, keď sa stanú otcami.

Úrazy a iné zlo(vylo-)meniny

nás neobišli ani tento rok. Lebo kde sú deti a ekšn, tam sa väčšinou vždy niečo zomelie.

Náš táborový maskot - čo sa zranení, lepšie povedané zlomenín týka - si tento rok uchránil svoje vlastné kosti, ale ...

Tábor otvorila hlavná vedúca oznamom:

- Neuveríte, ale oni do všetkých izieb nakúpili nové postele!

- Do všetkých?- nechceli sme veriť.

- Úplne do všetkých. Aj do toho "skladišťa" na prízemí. A celý objekt vymaľovali!

Správu pretlmočila vzápätí i deťom a žiadala ich, aby na novú výbavu dávali veľký pozor.

A potom som jedného dňa v polovici prvého týždňa vyšla na prvé poschodie. Bolo krátko pred obedom, a tak služba zvolávala (dvojnohé) ovečky do jedálne. V izbe oproti schodom sa ale jej osadenstvo akosi nemalo k činu.

Zopár perličiek

Som už asi stará, keď nedokážem pochopiť, ako mohli rodičia asi polovice detí vypraviť svoje ratolesti na 200-km cestu s dvoma prestupmi bez bundy, či pršiplášťa, keď v správach o počasí hlásili dážď! Prvé kvapky zmáčali vlak už v polovičke cesty a sprevádzali nás od Žiaru n/Hronom až po Banskú Štiavnicu. Ako na potvoru mal vlak meškanie viac než polhodinu, a tak sme nestihli prípoj nielen do Banskej Štiavnice, ale ani následne do Sv.Antona. Celková strata času tým činila tri hodiny navyše. Tri hodiny, počas ktorých časť detí mrzla v tričkách s krátkymi rukávmi! Aj keď sme si v boji proti chladu porozdeľovali všetko, čo sa len dalo.

Kde zohnala všetky tie masti?

Ochkajúc, jajkajúc vošla do triedy Tichá voda. Na chrbte mala aktovku a oboma rukami za sebou ťahala velikánsku papierovú tašku. Navonok vyzerala byť pevná/stabilná, ale i dosť plná.

- Katarína, uff, uff, ledva ju unesiem!

- Čo v nej skrývaš kamene?

- Nie, iba nové knihy a tohtoročné pozostatky z lavice (rozumej napr. tvorbu z výtvarnej). Vyprázdnila som celú aktovku a jej obsah som nastrkala sem do tašky.

- Aký zmysel to má, niesť prázdnu aktovku na chrbte a ťahať za sebou ťažkú tašku, napratanú na prasknutie? A riskovať, že záťaž nezvládne a rozpadne sa? Veď ani tebe sa s ňou nekráča príjemne, ako tak na teba pozerám...

Účel svätí prostriedky

Po piatej vyučovacej hodine sa u mňa nazbieralo namiesto 10 detí iba 6 prvákov a druhákov. Štyria mládenci zostali hrať s praktikantom futbal na dvore a Tichá voda s Neistou hrali "Vier gewinnt" u mňa v triede. Ja som upratovala (dnes som sa snažila a snažila, veď bolo načim využiť príležitosť v takmer prázdnych priestoroch, no zakaždým ma ako na potvoru niekto vyrušil) a medzi rečou asi frfľala, že kam s toľkými zbytočnosťami, lebo zrazu sa ku mne pripojila Tichá voda.

- Ja keď neviem, ako sa zbaviť zbytočných vecí, darujem ich mame.

Počuť jej hlas, tak asi i vás rozosmeje svojimi "hlodmi".

- Nuž ale počúvaj moja zlatá! Mama by si zaslúžila i nejaké predmety, ktoré sa jej zídu a ktorými jej urobíš radosť...

Školské postrehy

Občas mám pocit, že niektorí ľudia uspejú aj napriek škole. A nie vďaka škole. Žiaľ.

Oslavovali sme promócie mladej ženy.

Spomenula som si na dávne časy. Bola v 8. ročníku a učitelia sa veľmi čudovali, keď chcela vyskúšať príjmačky na bilingválne gymnázium. Vraj to nie, nie je tak dobrá. A ešte viac sa čudovali, keď ju prijali hneď z osmeho ročníka.

Kto pozná štúdium na bilingválnych školách vie, že to nie je jednoduché. Nielen cudzí jazyk drilujú, ale v podstate všetky predmety v tomto jazyku drilujú. A tak sa stalo, že s matikárkou sa nejak nedohodli. Nesadli si. Ostatné známky v pohode. Len tá matika. Vraj len za štyri. Konečná. Bodka.

Brigáda - áno či nie?

Manžel spomenul pred kolegom, jak junior hľadá brigádu. A ten kolega sa len začudovane pozrel a spýtal sa, či ho neuživíme. Či si musí chudáčik zarábať?

Celkom ma to zarazilo. Tobôž, keď kolega je zo staršej generácie a brigády, aj povinné si ešte pamätá. Podľa mňa ani tak nejde  o tie peniaze, ktoré sa zarobia. Aj keď samozrejme, mať vlastné peniaze, o ktorých  rozhoduje človek sám je dobrý pocit. Z môjho pohľadu je veľmi prospešné, keď človek vidí viacero povolaní, viacero pracovných pozícii. Aspoň vie porovnávať. A pozerať na veci aj z inej strany. Napríklad ten náš. Vždy frflal v obchode na to aj na ono. Odkedy vykladá tovar, vie, čo a ako. Aj chápe, prečo je to položené zrovna tam, kde to položené je. Keď nič iné, tak trochu marketingu v praxi.

O relativite času - alebo vysávania

K neveľa povinnostiam nášho juniora patrí vysávanie bytu. Nefrfle, po zhruba piatej výzve Veľký úsmevVeľký úsmev relatívne bez frfľania povysáva.

Minule sobota a vyhlásil že si ide umyť a povysávať auto.

A vtedy som si uvedomila - celý byt, relatívne veľkú plochu povysáva  za 10, maximálne 15 minút.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok