Deti a výchova

Zopár perličiek

Som už asi stará, keď nedokážem pochopiť, ako mohli rodičia asi polovice detí vypraviť svoje ratolesti na 200-km cestu s dvoma prestupmi bez bundy, či pršiplášťa, keď v správach o počasí hlásili dážď! Prvé kvapky zmáčali vlak už v polovičke cesty a sprevádzali nás od Žiaru n/Hronom až po Banskú Štiavnicu. Ako na potvoru mal vlak meškanie viac než polhodinu, a tak sme nestihli prípoj nielen do Banskej Štiavnice, ale ani následne do Sv.Antona. Celková strata času tým činila tri hodiny navyše. Tri hodiny, počas ktorých časť detí mrzla v tričkách s krátkymi rukávmi! Aj keď sme si v boji proti chladu porozdeľovali všetko, čo sa len dalo.

Kde zohnala všetky tie masti?

Ochkajúc, jajkajúc vošla do triedy Tichá voda. Na chrbte mala aktovku a oboma rukami za sebou ťahala velikánsku papierovú tašku. Navonok vyzerala byť pevná/stabilná, ale i dosť plná.

- Katarína, uff, uff, ledva ju unesiem!

- Čo v nej skrývaš kamene?

- Nie, iba nové knihy a tohtoročné pozostatky z lavice (rozumej napr. tvorbu z výtvarnej). Vyprázdnila som celú aktovku a jej obsah som nastrkala sem do tašky.

- Aký zmysel to má, niesť prázdnu aktovku na chrbte a ťahať za sebou ťažkú tašku, napratanú na prasknutie? A riskovať, že záťaž nezvládne a rozpadne sa? Veď ani tebe sa s ňou nekráča príjemne, ako tak na teba pozerám...

Účel svätí prostriedky

Po piatej vyučovacej hodine sa u mňa nazbieralo namiesto 10 detí iba 6 prvákov a druhákov. Štyria mládenci zostali hrať s praktikantom futbal na dvore a Tichá voda s Neistou hrali "Vier gewinnt" u mňa v triede. Ja som upratovala (dnes som sa snažila a snažila, veď bolo načim využiť príležitosť v takmer prázdnych priestoroch, no zakaždým ma ako na potvoru niekto vyrušil) a medzi rečou asi frfľala, že kam s toľkými zbytočnosťami, lebo zrazu sa ku mne pripojila Tichá voda.

- Ja keď neviem, ako sa zbaviť zbytočných vecí, darujem ich mame.

Počuť jej hlas, tak asi i vás rozosmeje svojimi "hlodmi".

- Nuž ale počúvaj moja zlatá! Mama by si zaslúžila i nejaké predmety, ktoré sa jej zídu a ktorými jej urobíš radosť...

Školské postrehy

Občas mám pocit, že niektorí ľudia uspejú aj napriek škole. A nie vďaka škole. Žiaľ.

Oslavovali sme promócie mladej ženy.

Spomenula som si na dávne časy. Bola v 8. ročníku a učitelia sa veľmi čudovali, keď chcela vyskúšať príjmačky na bilingválne gymnázium. Vraj to nie, nie je tak dobrá. A ešte viac sa čudovali, keď ju prijali hneď z osmeho ročníka.

Kto pozná štúdium na bilingválnych školách vie, že to nie je jednoduché. Nielen cudzí jazyk drilujú, ale v podstate všetky predmety v tomto jazyku drilujú. A tak sa stalo, že s matikárkou sa nejak nedohodli. Nesadli si. Ostatné známky v pohode. Len tá matika. Vraj len za štyri. Konečná. Bodka.

Brigáda - áno či nie?

Manžel spomenul pred kolegom, jak junior hľadá brigádu. A ten kolega sa len začudovane pozrel a spýtal sa, či ho neuživíme. Či si musí chudáčik zarábať?

Celkom ma to zarazilo. Tobôž, keď kolega je zo staršej generácie a brigády, aj povinné si ešte pamätá. Podľa mňa ani tak nejde  o tie peniaze, ktoré sa zarobia. Aj keď samozrejme, mať vlastné peniaze, o ktorých  rozhoduje človek sám je dobrý pocit. Z môjho pohľadu je veľmi prospešné, keď človek vidí viacero povolaní, viacero pracovných pozícii. Aspoň vie porovnávať. A pozerať na veci aj z inej strany. Napríklad ten náš. Vždy frflal v obchode na to aj na ono. Odkedy vykladá tovar, vie, čo a ako. Aj chápe, prečo je to položené zrovna tam, kde to položené je. Keď nič iné, tak trochu marketingu v praxi.

O relativite času - alebo vysávania

K neveľa povinnostiam nášho juniora patrí vysávanie bytu. Nefrfle, po zhruba piatej výzve Veľký úsmevVeľký úsmev relatívne bez frfľania povysáva.

Minule sobota a vyhlásil že si ide umyť a povysávať auto.

A vtedy som si uvedomila - celý byt, relatívne veľkú plochu povysáva  za 10, maximálne 15 minút.

Starý dlh splatený - puberta

(písané pred rokom, aktuálne večne)

Túto sobotu sa konalo naše v poradí už tretie školenie s tou istou dámou v priestoroch družiny, tentokrát na tému Predpuberta a problémy s ňou spojené.

V dnešnom pretechnizovanom svete, kde sa informácie šíria tisíckrát rýchlejšie, detailnejšie a do všetkých, i tých najskrytejších kútov sveta, sa i spomínaná vývojová fáza prejavuje u detí o čosi skôr a v iných rozmeroch, než za mojich mladých čias.

Na začiatku nás preto školiteľka vyzvala, aby sme si vo dvojiciach sami pripomenuli, ako toto ťažké obdobie prebiehalo u nás doma. Čím sme našich rodičov potrápili my alebo naopak oni nás.

Zbierky

Konverzácia so synom cez msg, počas vyučovania Pohoda

- mama, zajtra si doma? Príde mi balík

- jj, a čo to bude?

- počítač

Skoro sa mi zahmlilo pred očami. Pár týždňov dozadu sme robili inventúru a v jeho izbe sme napočítali viac ako 10 funkčných počítačov (bez tabletov a telefónu samozrejme). Okamžite mi vysvetlil, prečo je toto niečo úžasné a prečo to nemohol nechať ležať v obchode.... Platí si to sám z brigád, tak čo už.

Darček s vysvetlivkami

Pôvodne som plánovala iný darček na Deň matiek, ale výpadok kolegyne ma prinútil zvoliť rýchlejšiu a pre deti ľahšiu alternatívu. Námet som opäť objavila na jednej z návštev u kamarátky a pri pohľade naň si povedala, toto vyskúšame tiež!

A ako už nepísaným pravidlom býva, žiadostivo sa zapojili všetky dievčatá. Chlapci skôr kazia priemer v podobných aktivitách a priestor na dielňu ich snov, bohužiaľ, nemáme.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok