Kde je pravda - v rozprávkach či povestiach, či....

...je to iba medzi nebom a zemou?

Och viem hned po ránu mám šialené úvahy, ale čo narobite ked už druhú noc vás všetko boli a nie a nie spať.  Viete že som ešte stále v astrologickom ponímaní sveta - tentoraz ma to chytilo a drží, mám sny o hviezdach a tie sny nie sú iba snami lebo potom pátram a vypatrám veľa podobného len mne je ukazaný iný uhol pohľadu na nich. Pamätám si ked som mala svoj prvý sen z astrologických znamení a hviezd - Lilith, viem pustila sa vtedy do mňa Geo, lebo podľa všetkých je matka všetkých matiek stelesnené zlo, lenže ja som v tom sne videla celý príbeh a jej hrozné utrpenie ked jej zabili deti a potom bola krutá. Ja doteraz dakujem tomu snu, lebo odrazu sa ku mne po rokoch pridavajú v astrologickej oblasti aj iní ktorí ju takto interpretujú, takže som rada. Lenže to uranistické dietko robí, rúca všetko zastaralé každý pohľad ktorý je jednostranný zbúra, len aby človek si mohol vytvoriť svoj vlastný aj keby sa vrátil k tomu pôvodnému ale už je to nie len prebratý pohľad ale jeho vlastný ak nie da mu Uran priučku a to ťažku, lebo on je ten ktorý metie všetko nie ako Pluto ktoré nás vkočíruje do tej situácie či chceme alebo nie. Napr.: mate ísť na dovolenku, všetko naplanujete len vy tam jednoducho v tom čase nemate ísť a tak pluto zariadi chorobu člena rodiny či miláčika, aj ked to ustojite a nájdete opatrovateľku tak sa vám pokazí auto ak ešte stíhate a zavolate taxík tak zistite na letisku že nemate pas a pod. to je plutonská sila tak trochu manipulatívna, Uran, ach jaj, hovorí sa že každý by si mal spätne zrekapitulovať roky - 21-42-63-84, rozumej tomu tak že 21 rokov máš v deň narodenín až do posledného dňa pred narodeninami 22, toto sú najsilnejšie roky Uranu kedy stojí na vašom slnku a robí previerku - niečo ako veľká daňová kontrola. No pritom je to planéta duchovná, je to planeta intuície, no on hlavne núti človeka byť sám sebou a nerobiť iba to čo robia iní. Prečo je sedem rokov dôležitých a je to manželská kríza či podobne? Uran nám prišiel na naše vlastne slnko a preveruje naš charakter, naše vzťahy, našu úprimnosť a hlavne naše zásady. Ak chceš alebo nie v 3x7 rokov ich zmetie a ty ostaneš na dne, aby si sa mohol  zdvihnúť.

No dosť už k Uranovi a vrátim sa k povestiam. Všetky povesti o Bohoch hovoria o tom že ti Bohovia boli skoro všetci zlí, boli to najväčší intrigani, no a si teraz predstavte že po nich sú pomenované tie vesmírne telesa a tak ako by mohli byť ľudia dobrí. Oni všetci mali všetko a všetko im bolo málo.

Mimochodom teraz fičím na filme  Jupiter vychádzi a na filme Denní hlídka. Nuž také rozpravkové scifi ale ja to teraz potrebujem a tak som to už videla nesmierne veľa krát.

No takže povesti o Bohoch nám ukazujú tu horšiu časť nás samych. Nie náhodou že niektorí astrologovia začali vnímať ERIS - bohyňa sváru, ako novodobého vládcu váh.

Teraz sa vrátme k rozprávkam - vždy je v nich kus pravdy len prečo nie ten koncový kus pravdy. V každej rozprávke je jasne pomenované zlo a aj dobro, dobrú je veľmi ublížované je veľmi pokorený a znáša to, ale? odrazu príde čas kedy zlo bude potrestané a tak sa konečne objaví ten kto ukáže  celému svetu kto je dobro aká je to čistá a dobrá duša a preto bude vládnuť. A tak potom žili krásne, nikomu neublížovali až do smrti, kedy na trón nastúpil.......ÚsmevMrkám

Komentáre

Rozprávky versus realita - neviem, ono to s tým "a žili spolu šťastne až kým nezomreli" asi nejak inak. Neverím, žeby to bolo ani v tých rozprávkach také bezproblémové, lebo len tie rozkoly pováh v hociktorej rozprávke, tie situácie, kedy je jeden záchranca a druhý obeť .... v realite sa také dlho neznesie Úsmev. Zo spasiteľa zväčša sa časom stane tyran a obeť vždy bude obeť. No alebo sa to otočí, ale nikdy to nie je také - za ruky sa držia a šťastne až do smrti Mrkám.

Ale aj tak - nejak sa aj tie rozprávky príliš romantikou dali poznačiť. Keď si zoberieš americkú Cinderellu, tak je tak nereálna voči Vorlíčkovej Popelke, ktorá rebeluje od začiatočnej zvučky a vystrkuje rožky furt. Proste je v nej aj ten diablik, "zlá strana" povahy. Takže aj to negatívne, nielen samé dobré. Možno preto je mne asi najviac sympatická z rozprávkových zobrazení. Americké zobrazenie je presne ako si napísala - samé klady, celá obeť z hlavnej hrdinky, všetci jej ubližujú a pritom ona ... také mäkké srdce. Úsmev

Nuž ale asi si o niečom inom chcela, nielen o tých rozprávkach. Prepáč - mne na tú stranu teraz hlava šrotuje.

No o rozprávkach mi hlavne išlo oten koniec a boli šťastní naveky - možno sa to myslí už ten iný svet čo by zodpovedalo viac. Lebo ten koniec kedy sa zla čarodejnica rozleje na kolomáž?Pohoda

Keď ja mám pocit, že tie príbehy veľkej lásky sú len tie tragické. Že musí aspoň jeden z nich zomrieť. Aby to tak nejak nevyšumelo.

Aspoň teda z literatúry - Rómeo a Júlia, Peter a Lucia, Segalov Príbeh našej Lásky, Robby a Pat z Troch kamarátov....

No to sú príbehy ale ja som myslela to dobro v rozprávkach pravda je že som skôr myslela naše rozprávky. V tom je trošku rozdiel rozprávka a príbeh-povesť.

Dobrovoľne priznávam, že naše rozprávky aj povesti som sa od dieťaťa snažila veľa krát čítať, ale nikdy sa mi to nepodarilo. Zdali sa mi príliš kruté a to sa mi nepáčilo. Také nezvládam. A nebodaj ešte zákernosti typu macocha, z toho mi je zle... Fyzicky. Sníva sa mi potom o tom. To už ani neriskujem

No som zrejme iná generácia ale našťastie aj moje deti majú radi slovenské rozprávky. Ja som bola na nich vychovaná, moja mama ich milovala a čítali sa u nás nahlas pre všetkých. Som generácia ktorá vedela že aj zlo existuje a brala to ako fakt no skôr každý bral ten koniec, lebo v rozprávke vždy bol pekný koniec.

to nebude generačné, je medzi nami len niečo menej  ako 11 rokov rozdiel.

Moja babka napríklad čítavala normálne beletriu, romantiku čo si pamätám. Dokonca jej najobľúbenejšiu knižku sme jej šupli aj na poslednú cestu.

No ja neviem mne sa tie terajšie komiksové krvaky zdajú oveľa horšie. Inak k rozprávke patrí ten strach, lebo vždy končí  radosťou ako v presladených romanoch.

 

no veď ja nechválim ani komiksové krváky, dokonca ani netuším, že existujú. Nemám rada v literatúre vo všeobecnosti také veci, tak si dovolím ten luxus, že to nečítam. Je toľko iných kníh, ktoré mám v pláne prečítať...

Naše, teda slovenské rozprávky (hlavne Dobšinského, Feldeka) su krásne ale aj plné zla, krutosti až potom vyústia do nejakého toho dobra.

Jáj ale všimli ste si to zobrazenie zla? Je škaredé Úsmev ... už len v tých filmových rozprávkach - dobro je vždy pekné, súmerné, zlo má vždy nejaký "defekt"- najlepšie to vidieť v ruskom Mrázikovi ... tam sa len pozriete na postavy a už viete kto je dobrý, kto zlý bez toho, žeby sa prejavili. Úsmev

A realita je občas uuuuuplne iná. Alebo telenovely - tam práveže najzákernejšie mrchy sú tie najkrajšie Chichocem sa.

a v tej, čo zjedla to otrávené jablko? Tam bola predsa macocha krásavica, nie? Akurát sa bála, že zostarne...

Hmmm ... Snehulienka. Hmmmm .... tak asi hej. Tam by som bola povedala najmä pre tú s Júliou Roberts, že bola krásna.

Ale predsa v rozprávkach o to ide, vykresliť zlo v celej podobe aby sme videli že je to zlo. V telenovelach, nepotvrdím lebo čo ja som zopár pozerala tak tie mrchy sa dali cítiť na sto honov, boli síce pekné ale chladné, vypočítavé taký úplný popis zakernej ženskej v terajšej dobe, takže v telenovele tak ako v rozprávke už na prvej strane si vedel kto je zlý.

Vidíš a to je na tom to zvláštne. Aj keď ti vykreslia tú mrchu ako zlú, ty cítiš, že je to záporná postava už len z toho postoja tela, furt sa nájde nejaký tĺk v tom seriály či telenovele, čo sa do nej jak somár do kopy sena zaľúbi. Veľký úsmev

V rozprávke musela aspoň počarovať tá striga - aspoň sa na peknú premeniť.

A realita? .... tuším už je absolútne mimo totok Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Možno je to pravda že to počarovanie už netreba od strigy ale ju ten človek nesie sám a preto sa mu podarí zmanipulovať toho koho potrebuje, no pravda je taka že manipulovať môžeš iba s tým kto sám rad manipuluje tak veru je to riadne zamotané.

jáj povesti,rozprávky, báje,beletria a všetko na čítanie je moje.Teda komiksy a knihy od Vasilkovej a pod.autorov nečítam (zatial)!Samozrejme ked to číta iný mne to nevadí..Čítala som všetko ako som sa naučila písmenka, porozumela textu..Myslim,že to som bola štvrtáčka alebo piatačka a mama ma načapala sko som už bola na konci s knihou Čachtická pani od Nižnanského.Potom asi šiestačka dostala som sa k Drakulovi aj s obrázkami-čože prečitať nebol problém ale potom spať!!potajme aby naši nevideli som spala s cesnakom nieln na dverách,okne ale aj v posteli!sice len po hlavičkách lebo veniec cesnaku -kde by som ho vzala!

inak doteraz nemám rada hlavne ked som sama smrekovú horu-stále sa obzerám či nie je niekde drak-šarkan !a to mám prosím po 50-ke.

Alebo ked tak klasicky hlavne večer na ohni opekáme kdesi von špekačiky-viete čo vždy mi ako prvé zíde na um-ty pečieš slaninu ja pečiem žabu,tebe bude žaba mne bude  slanina(Dobšinský).

V puberte som snívala o princovi ako príde na koni vezme ma do sedla a poďho v dial..(ešte v osmičke som bola najťažšia a najvyššia v triede!!)takže dvorenie sa veelmi dlho nekonalo ale sny som mala-no a vživote  prišiel len ten kôň(princa asi stratil)no ja som ho vtedy aj tak kdesi videla..

Čiže dobro a zlo v knihách som tak nejako brala na vedomie,čosi zostalo hlavne asi to očakávanie toho dobrého..

Horšie no neviem čo horšie ale tak do mojich asi 12rokov sme ešte robievali doma  tzv.páračky-páralo sa u nás aj v iných domoch husacie perie do perín.A tam som počula kadečo-nie rozprávky realitu peknú aj desivú a samozrejme klebety.Sice občas ma napomenuli "teraz si zapchaj uši!" a predstavte si ja som ich posluchla niekedy len naoko ale vtedy si len šepkali aby sme dobre nepočuli-to ked preberali kto s kým a kde..

Ale aj  realne historky zo života.. z vojny ked v doline vybuchol plný rebriniak nemcov a ludia museli zbierať ostatky do vriec,a hlavne po vojne ked ešte po horách bol kadekdo ako zmizla nejaké žena z dediny bez stopy ked išla zaniesť chlapom na salaš jedlo-ako ju dlho hladali a nenašli ani stopu po nej,ako si podaktorí chlapi odťali náročky z prstov aby mali priplatok za účasť v odboji a v skutočnosti boli v hlinkove garde,ako zatvárali toho kto nepodpisal vstup do  družstva,ako kto doma schovával obrazy alebo plagáty Dubčeka,Štefánika alebo ked a to si pamatám ako dnes-zomrel Brežnev v rádii išla len smutočná hudba a tie najstaršie tetky veru naozaj plakali "len aby teraz neprišla vojna"..mama ich tíšila,"že však hádam už tretiu svetovú svet nedopustí a ked nezačala v 68-om,"a ja v hlave totálny chaos..

Takže tak..ale to som asi odbočila od témy..

Slnko

Páračky si pamätám aj ja a veru tam sa veľa hovorilo o strigach o tom komu čo porobilo alebo iné veci, mala som možno 10-12 ale uši som riadne otrčala aby som počula. Včera som bola v lese a ja som si uvedomila že sa bojím alebo lepšie povedané ide na mňa strach v lese ked je hlboká hora aje veľmi ticho - to je pre mňa znak že niečo nie je v hore v poriadku, ak počujem švitorenie alebo aj poplach sojky je to len dobre pre mňa.

Neviem tak so si pozriem ťažký film aj filmy o vojne aj iné tak si pozriem aj oddychovku. Toto vykreslené zlo v rozprávkach mi nikdy nevadilo. No a čo som čítala? všetko čo starší súrodenci doniesli od niekoho alebo všetko čo som doniesla z knižnice, nikto to neriešil a myslím že mi to neublížilo. Naši nám dovolili pozerať všetko v telku ale pravda je že vtedy erotika sa nevysielala, teraz už v detských filmoch je plno sexu.

Nevadí mi odbočenie lebo stále je to o tom, len ja som chcela zamyslenie nad povesťami a rozprávkami a ich múdrosťou prenesenou do tohto reálu.

V 5. triede učiteľka slovenčiny rozdávala na čítanie knihy zo školskej knižnice. Mala ju na starosti. Neviem, podla akého kľúča to delila, mna sa ušla Jana Eyrová. Podarilo sa mi prečítať.  Draculu som odmietla, ak Čachtickú pani. Zato Gričska čarodejnica - super. Dodnes si pamatam, jak som sa zatvorila v spálni, postielala postele a trvalo to príšerne dlho. Lebo som pomedzi to čítala. Ale 4. diel som už nedala - tam už bolo na môj vkus príliš veľa intríg. V noci som si svietievala lampičkou od šijacieho stroja a pri tom čítala :)

Mama robila u nás v knižnici a tak som mala prístup ku všetkých knihám. Zvlášť, keď som chodila požičiavať od 10 rokov miesto nej.

Si spomínam, že v 8. triede mi učiteľ zobral knihu Roky v kine Úsmev. Čítala som počas brannej pod lavicou. Keď mi ju na konci roka vracal, tak sa smial, že isté strany sa v knihe obracali automaticky....

Mne v deviatke riaditeľ - no pochváľ sa čo dobrého čítaš? Vtedy som bola v zajati indianských náčelníkov a  tak s t o p y fungovali a kamarat ich mal všetky diely, to som si predsa nemohla nechať ujsť. Ja som viacej krát pred tabuľou hovorila obsah knižky ktorú mi našli ale pravda je že mi ani jednu nezobrali. To že viem rýchlo čítať brali všetci a riaditeľ mi viackrát povedal že ak sa nudím nech mám lepšie schovanú knihu.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok