Keď umiera najlepší priateľ....

Nedá sa mi nenapísať, lebo toto je jediný spôsob, ako to dostanem zo seba....slzy sa už nerátajú;-(

Moja Terezka nemala snáď ani rok, keď si mamina kúpila bieleho psa...to bolo radosti. Falco zaplnil byt svojou radosťou zo života...bolo počuť len Terezku a Falca:-) ...Sestrine deti chceli tiež psa...a myslím si, že ho možno chcela ešte viac sestra(giggle) ...tak k Falcovi pripudla Dorotka...Ked ju doviezli, bola to len kôpka brčkavých čiernych chlpov...a v ten týždeň mala meniny Dorota...tak už mala meno...(sun) Pre mňa to vždy bude Lola...lebo to sa mi viac páčilo...
Roky plynuli...Nášho Falca sme pre ťažkú kožnú chorobu museli po 5-tich rokoch utratiť...ale Lola tu stále bola...Sestrine decká akosi nabrali velkosť:-D ...a zpubertovali...a Lola bola taká tá vznešená staršia pani...Čierne brčky sa jej pomenili za šedé...Našich nových psov ( Dino, Beny a Hugo) odmietala zo šarmom...A fakt!!! Ani jeden si na ňu nedovolil(giggle)
Pani Dorotka(heart)
Pred pár dňami sa jej začalo ťažšie chodiť, odmietala stravu, a vodu...Utekali s ňou ku veterinárovi, ale ten tvrdil, že Lole nič nieje...:-(
Predvčerom s ňou bolo zle, tak išli na inú kliniku, a tam jej zrazu už bolo všetko...Včera Lola zažila niekolko epileptických záchvatov...a večer došli výsledky krvi;-( ...zlyhanie obličiek, pečene...
Rozhodnite sa...;-( PlačemPlačem
Ako sa má človek rozhodnúť!!?? Ved je to člen rodiny? Rástla tak, ako naše deti(heart) ...
Je mi smutno...Pozerám na môjho psa Huga- vegeťáka rozčapeného na gauči...a už teraz by som sa zbláznila, keby sa mu niečo stalo...:-(
Barby, drž sa...(heart) Sme tu s Tebou, a na Dorotku nikdy nezabudneme...(hug) ObjímamObjímam

P.S. Prepáčte, ak som písala o niečom, čo niekto nechápe...že ako môžeš revať za psom...Ja,sama som bola taká...Ale teraz viem,je to najlepší priateľ...(heart)

Diskusie Naničmama.sk: 

Tak po tomto som musela ísť vystískať svojich havkáčov.Môj svokor kedysi nechápal ako sa môžem rozprávať so psom a slovo má veľkú silu a aj lásku.(hug)

Nemusíš sa ospravedlňovať za svoje city "iba"? k psovi !! Nie je to iba pes, je to tvor nesmierna inteligentný a člen rodiny. A ak si s ním prežila jeho životnú púť,máš s ním miliooony zážitkov, miliooon krát situácií,kedy by si ho od samej lásky zjedla;-) ,kedy by si mala byť na neho prísná - ALE - tie jeho očká a pohľad vševraviaci ti to proste nedovolia...je toho určite, určite veľa, čo ste spolu prežili, viem o čom píšem, máme tiež havina. A musíš myslieť na tie roky s ním prežité, tešiť sa z nich, že ti boli dopriate..ja sama neviem, ako by som na tom sama so sebou bola v tvojom prípade.V jednom som si istá - slzičkovala by som tak,ako ty..ale to je v poriadku, je to potvrdenie vášho krásneho vzťahu.. DRŽ SA !! Buď silná a buď havinkovi nablízku. Držím palčeky(hug) ObjímamSrdceObjímamObjímamhttp://www.youtube.com/user/Hermioneta?gl=GB&hl=cs
Toto ma baví, to je moje hobby(clap) KvietokÁnoTlieskam

Lucka, ďakujem..... je mi hrozne.... asi mi pukne srdce(brokenheart) Bol to naujúžastnejší pes na svete, som šťastná, že som tých 12 rok mohla s ňou stráviť. Veľmi mi bude chýbať PlačemPlačem

Ale už je v psiom nebi a nič ju nebolí....

dcery boli male, ked manzel doniesol domov mesacne steniatko Lhasa Apso.. spociatku som bola proti, zvlast ked sa dopredu so mnou nedohodol... ale vlastne aj nastastie ze poza moj chrbat, inak by sme psa nikdy nemali Chichocem sa a veru po 13-tich rokoch, ked sme ju isli pochovavat, tak som mala slzave udolie, co by som si o sebe nikdy kvoli psovi nepovedala Smútok

Cibinkals,
ja chápem, lebo tiež čo to chováme doma - a podobnú situáciu, keď sme sa mali rozhodnúť čo teraz, sme nedávno zažívali s naším potkanom Giordim. Má obrovský nádor na boku (už pomaly väčší ako on sám), hoci nám to všetkým trhalo srdce, išli sme s ním k veterinárovi, lebo už sme sa nemohlo pozerať, ako sa trápi, keď musí "vláčiť" so sebou toho "druhého ja". Veterinár vyšetril a povedal, že ak mu stále chutí jesť a "komunikuje", tak nech mu ešte nejaký ten čas doprajeme. Dávno som odnikiaľ tak neutekala ...... - a to je "len" potkan.

Dorotka je Barby-nkyn havino...ale za 12rokov to prirastie k srdcu každému z rodiny;-(

Dievčatká, to že je len pes,to u mňa už dávno neplatí.Aj ja mám doma 8 ročnú fenku,čiernú. Helfnutú s niečim a labradorom.Bola som veľmi alergická na psíkov ale skúsila som to.Niekoľko ráz , som oľutovala, to keď mi prehrýzla telefónny kábel 2x, že mi rozhrýzla kulmu, fén aj kulmofén v jeden deň.Povedala som manželovi, buď ona alebo ja.Pri pohľade na manžela, ako mu stekajú slzy do polievky;-( som rezignovala. Po puberte má už dávno, je vznešená stará dáma, ktorá sa so mnou háda, je môj anjel a strážca.V noci, len trošku zastonám a už je pri mne.Nikdy by som neverila , že len taký pes , koľko vie dať lásky.Preto chápem bolesť, ktorú musíš prežívať,Cibinkals.Aj ja, sa desím len pri pomyslení, čo bude ak ju budem strácať... mám ju strašne rada a manžel?? Ale radšej na to nemys(hug) lím...

Este za slobodna davno-aj my sme mali psika a ked ochorel a museli sme sa tiez rozhodnut, tak sme plakali vsetci- a boli sme uz dospeli...a co si pamatam, drzalo nas to pekne dlho. Dodnes visi krasna fotka toho psika na zelenej luke v nasej starej detskej izbe u nas doma, a ked prideme na navstevu, vzdy si s bratom a s mamou spomenieme..:-)
ivet;-)

...je to zvlastne,vzdy,ked ma nieco velmi trapi,niecoho sa bojim,s niecim si neviem rady a sama v sebe hladam silu to vsetko zvladnut.....vzdy mi niekto ponukne odpovede a pritom vobec nemusim o tom nikomu povedat......a teraz vdaka tebe cibi mam odvahu vam o tom napisat....uz dva dni mame doma zial a smutok;-( Plačem bojujem o kludny odchod nasho psika a moc nas to boli..............;-( PlačemPlačemPlačem

ObjímamObjímamKvietok ...pred pár rokmi by som to nechápala, nikdy som nemala k zvieratkám nejak zvášť vzťah...ale potom manžel so sestrami kúpili svojej mame psíka Lhasa apso...taká malá chlaptá špinavo- biela gulička(heart) ...keď bola svokra v nemocnici, tak býval u nás...asi pred 4-5 rokmi mu zistili epilepsiu, potom ho niečo vonku na prechádzke pokúsalo (pri smetiakoch- asi potkan??) a rana sa mu stále dobre nehojila...ku koncu mal silné bolesti, časté záchvaty, len tak polehával:-( ...až veterinár navrhol injekciu...nakoniec posledné rozhodnutie ostalo na mojom mužovi, on bol s ním, on ho držal na rukách aj potom pochoval;-( Plačem ...psychicky bol muž zopár týždňov mimo:-| ...a plakali sme celá rodina

Ste ma rozplakali;-( PlačemPlačem ,som si hned spomenula na nášho hafana-odišiel do psieho nebíčka 13 oktobra.Tiež mal velké zdravotné problémy a už aj vysoký vek.....trápil sa strášne,tak sme mu dopriali aspoň kludný odchod....;-( PlačemPlačem

lusesita, Dorotka bola moja,a je mi ľuto, že ešte niekto iný musí prežívať taký žiaľ ako ja Plačem Včera som s ňou strávila celý večer až do noci. Držala som ju na rukách a striekačkou kvapkala do pusy čaj. Dokonca som si ju zobrala na noc do postele, aj ked inokedy tam nesmela, ale dlho tam nevydržala. Chcela ísť do synovej izby, tam kde spávala skoro vždy. Už nevládala chodiť, tak som ju nosila na rukách. Keď som zaspávala, modlila som sa nech jej statočné srdiečko v noci samé dobojuje. Nech sa to stane doma, pri nás... ale bola to bojovníčke, nechcelo sa jej odísť. Ostalo to na mne,rozhodnúť či budeme čakať, alebo jej pomôžeme. Dnes 9.43 Dorotkine srdiečko dotlklo(heart) Srdce
Sedím tu v robote s slzím a slzím, ale vôbec neviem ako to zvládneme doma..;-( Asi mi bude dlho trvať, kýn si zvyknem, že si ráno pri raňjkách nikto nepríde po koliesko salámy Srdce

lusesita..(hug) ObjímamObjímam

Keď som mala 14 tak som otravovala mamu aby mi kúpila psa tak som dostala darček foxteriera krásneho bieleho a hnede ušká bola som šťastná mala som sa s kým rozprávať nikto to z rodiny nechápal niekedy som bola aj na smiech. až mi ho po 6 rokoch zrazilo auto vytrhol sa mi a rovno oproti autu mohol zabrzdiť ale nestalo sa tak som zablokovala celu cestu autá nemohli chodiť,lebo som na ceste kľačala a plakala dávala mu umelé dýchanie šoféri nadávali tak som ho dvihla a na rukách niesla domov a tam plač pokračoval až tak revúcno že som aj dostala otec dal psa do igelitu a odniesol ho zverolekárovi odvtedy nechcem psa túžim stále po ňom ale bojím sa.(sun)

vždy je to smutné, my sme si to prežili vo februári a stále nám chýba naša Bela, keď idem k mamine čakám, že sa objaví, hneď ako otvorím dvere a keď ich otvorím , tak čakám ... a potom nič, lebo mi dojde, že už nepríde ... ObjímamKvietokKvietokObjímam

barby, cibinkals, lusesita ObjímamObjímamObjímamPlačemPlačem

mile moje pre slzy ani nevidim pisat aj ja mam psika vola sa jetro ma 7 rokov a tiez si neviem predstavit podobnu chvilu musi to byt hrozne je moj najlepsi priatel prajem vela stastia;-( PlačemPlačem

Barby, hlboko s tebou súcitim.To chlpaté stvorenie dalo kopec lásky. Už je tam, v tom ich krásnom psom nebíčku a buď kľudná, už ho nič nebolí. Tak , len tebe , drž sa...

Myslím že všetci ktorí majú doma nejaké zvieratko ho berú ako člena rodiny.Veď je s nami v dobrom aj v zlom a vždy nás čaká doma a teší sa na nás.Takže chápem ako sa asi cítiš ja osobne mám tiež psíka fenku Ajrin no bohužiaľ musela som ju nechať u mojich rodičov v Bystrici keď som sa sťahovala.Bývame totiž u svokrovcov a tí majú svojho psa takže moj musel ostať tam.Ale vždy keď idem k našim tak ju rozmaznávam ako možem.Veľmi my chýba takže cibinkals úplne s tebou súcitím a prajem veľa síl Objímam

dakujem vam za vase riadky....."nase zlaticko" ako som ho pomenovala vo fotogalerii ma uz 14 rokov,ja viem je to uz velmi vela.....:-( Plačem dnes sme si boli po vysledky,rontgen ukazal metastazy na plucach blizko srdiecka,v novembri jej operovali nadory mliecnej zlazy,vysledky krvi su este celkom v poriadku,no este mame chvilku....nevieme ako dlhu si na tento ortiel zvyknut,pripravit sa;-( momentalne netrpi a uz sa jej po antibiotikach aj injekciach ulavilo,ale asi je to vsetko otazka casu.Urcite by som nedovolila,aby trpela a ked to bude treba tak.....;-( Plačem
je moja naj......vsetko vzdy vycitila,kazdu moju bolest,smutok,mala som velky problem to pred nou zamaskovat....vzdy sa ku mna pytala do naruce a labkou drapkala na lice.....akoby mi tie slzy chcela utierat, a cakala na moj usmev...lebo vzdy sa jej ho rychlo podarilo zo mna dostat.....ona je psik s dusou cloveka....naozaj;-(teraz stale ma pohladom prosi o pomoc......a v tych ockach vidim vsetko,co sme spolu prezili:-( smutne aj vesele:-)
Neda sa nic robit,musime s tym vsetci prejst a brat ten zivot taki aki je......a ten byva tazky pre kazdeho koho nejake stvornohe zvieratko opusta......niekto to nechape,ja to beriem,ale kto ma velmi rad svojich milacikov,ten mi iste aj vam zienky rozumie.;-( prepacte mi.....

Dievcatá,drzte sa.Aj láska k štvornohým tvorom je úzasná.A co tak pospomínat na to,aká to bola "láska na prvý pohlad",aké huncúctva sme s nimi zazili,co nám vyviedli...Nevycarovala som aspon trocha úsmev?A oni sa na nás dívajú z toho ich psieho nebícka.

.....ano vycarila:-)prijemne spomienky su uzasna vec a dakujeme(flower)

dievcence vsetkyym ktoree prisli o svojho priatela posielam..(hug) ObjímamObjímamSrdce

Som v práci a plačem. Je mi to tak ľúto.
Od malička som túžila mať psíka a až teraz, keď mám 45 rokov sa mi splnil sen. Máme štvormesačného zlatého retrievera ( volá sa Teo )a milujeme ho všetci aj môj manžel, ktorý roky tvrdil, že buď pes alebo on.
Neviem ,čo by som napísala, aby som zmiernila Tvoj a sestrin žiaľ. Snáď len, že už netrpí.
Viem, že nie hneď, ale časom by snáď mohol Dorotkine miesto aspoň zčasti nahradiť iný zlatý havinko.(hug) ObjímamObjímam

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok