Klub strelených

Stavme sa ...

Stavme sa, že viete kto to je Jackie Coogan!

Nesúhlasíte? Že neviete?

Čítajte ďalej prosím ….

Kde bolo tam bolo 26.10.1914 sa v jednej hereckej rodine v Los Angeles narodil malý John Leslie “Jackie” Coogan. A poznačil svet filmu svojím životom a svet filmu  poznačil jeho život takmer celý.

Spolužiaci

Je skvelé stretnúť spriaznenú dušu. Ešte úžasnejšie je stretnúť tých duší viac. A úplne najosviežujúcejšie je, ak tie duše stretnete po x rokoch. Povedzme po takých 25. Napriek celému tomu elektronickému humbuku, kde viete kto kde presne čo varí, pečie, či ide na výhliadku, či sa cíti unavene, či nahnevane, napriek všetkému tomu neustálemu informovaniu o záľubách, aktivitách, dovolenkách, napriek tomu si máte ešte stále čo povedať. Ešte stále existujú chvíle, ktoré nikto nezachytil, nezdieľal.

Vtáčie kamikadze

Tak vám neviem, je to vtáctvo pobláznené tohto roku?

Dieťa v nás

Kedysi som čítala také, že " Hovoria mi, že sa neviem správať na svoj vek. Lenže ja som doteraz toľko rokov ani nemala." Vyplazený jazyk Aj moja mama hovorí " Ako si mám pamätať, kto má koľko rokov? Veď sa to stále mení." Veľký úsmev

Etiketa

Tak zistila som, že aj so mnou to nie je košér úplne.

Vždy som si myslela, že nejak nemám takú nejakú skrytú "vadu", že všetky sú dostatočne viditeľné Veľký úsmev.

Rýchlik

Tak to býva, každý z nás ulieta na niečom inom. Každý má nejakú väčšiu ši menšiu úchylku. Niektorá je viditeľná (viď tetovanie), niektorá je tak povediac skrytá. V utajení.

Moja úchylka je niekde na pomedzí. Je hlavne cítiť. Ja totižto milujem fixinelu. A hoci často ulietavám na alternatívnych čistiacich metódach a sódu bicarbónu a ocot míňam vo veľkom, predsa len, vôňa tohto ružového zázraku je pre mňa omamná.

Milovať svoje mesto

Pod fotkami z posledného protestu v našom meste sa strhla vášnivá diskusia. Nebolo to vôbec o proteste, ale niekto z diskutujúcich sa pýtam, či už fakt nemáme v meste lepšie miesto, nejaké námestie alebo čo. Či fakt musel byť protest na takomto deprimujúcom mieste.

Ozval sa Pán Učiteľ s malou poznámkou - "Milovať Český Krumlov alebo Banskú Štiavnicu nie je žiadne umenie. Ale milovať naše mesto, to je už iná výzva"

Ako si môj telefón sms-kuje :)

Netuším prečo, ale mám problém zžiť sa s telefónom. "Mobilujem" od zhruba 97, pamätám časy, keď oranžový bol najskôr slovtel, potom globtel.

Za ten čas som vystriedala iba 4 telefóny a tak som sa s nimi vždy hodne zžila.

Žiaľ, prišiel čas rozlúčiť sa s posledným vydareným kúskom a prešla som na novú technológiu. No bojujem.

A zjavne to ten telefon vie, tak sa dnes rozhodol, že sms, ktorú som písala manželovi, vezme do svojich rúk. Bola som autom v blízkom zahraničí a jemu zrazu prišla takáto sms:

"Prave som presla nutcu. Pridem ppbefe pre yeans"

 

Chudák, raz nevedel, či som to prešla ovcu alebo mačku. Alebo čo sa vlastne stalo. A volať sa bál, lebo som šoférovala :)

 

Znova o snoch :)

Sníva sa mi často. Teda, často si aj pamätám, čo sa mi sníva. Len odmietam tomu prikladať nejaký význam. Nejak mám pocit, že nepotrebujem vedieť, čo ma čaká. Že všetko, čo sa deje, má svoje zákonitosti.

No tuším ma to občas dobehne SlnkoSlnko

Minule som písala o fotografovaní.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.