Klub strelených

Etiketa

Tak zistila som, že aj so mnou to nie je košér úplne.

Vždy som si myslela, že nejak nemám takú nejakú skrytú "vadu", že všetky sú dostatočne viditeľné Veľký úsmev.

Rýchlik

Tak to býva, každý z nás ulieta na niečom inom. Každý má nejakú väčšiu ši menšiu úchylku. Niektorá je viditeľná (viď tetovanie), niektorá je tak povediac skrytá. V utajení.

Moja úchylka je niekde na pomedzí. Je hlavne cítiť. Ja totižto milujem fixinelu. A hoci často ulietavám na alternatívnych čistiacich metódach a sódu bicarbónu a ocot míňam vo veľkom, predsa len, vôňa tohto ružového zázraku je pre mňa omamná.

Milovať svoje mesto

Pod fotkami z posledného protestu v našom meste sa strhla vášnivá diskusia. Nebolo to vôbec o proteste, ale niekto z diskutujúcich sa pýtam, či už fakt nemáme v meste lepšie miesto, nejaké námestie alebo čo. Či fakt musel byť protest na takomto deprimujúcom mieste.

Ozval sa Pán Učiteľ s malou poznámkou - "Milovať Český Krumlov alebo Banskú Štiavnicu nie je žiadne umenie. Ale milovať naše mesto, to je už iná výzva"

Ako si môj telefón sms-kuje :)

Netuším prečo, ale mám problém zžiť sa s telefónom. "Mobilujem" od zhruba 97, pamätám časy, keď oranžový bol najskôr slovtel, potom globtel.

Za ten čas som vystriedala iba 4 telefóny a tak som sa s nimi vždy hodne zžila.

Žiaľ, prišiel čas rozlúčiť sa s posledným vydareným kúskom a prešla som na novú technológiu. No bojujem.

A zjavne to ten telefon vie, tak sa dnes rozhodol, že sms, ktorú som písala manželovi, vezme do svojich rúk. Bola som autom v blízkom zahraničí a jemu zrazu prišla takáto sms:

"Prave som presla nutcu. Pridem ppbefe pre yeans"

 

Chudák, raz nevedel, či som to prešla ovcu alebo mačku. Alebo čo sa vlastne stalo. A volať sa bál, lebo som šoférovala :)

 

Znova o snoch :)

Sníva sa mi často. Teda, často si aj pamätám, čo sa mi sníva. Len odmietam tomu prikladať nejaký význam. Nejak mám pocit, že nepotrebujem vedieť, čo ma čaká. Že všetko, čo sa deje, má svoje zákonitosti.

No tuším ma to občas dobehne SlnkoSlnko

Minule som písala o fotografovaní.

O toaletnom papieri :)

Dúfam, že touto témou nikoho nepohorším. Nie je to môj úmysel Úsmev

Pravidelne chodievame na víkendové nákupy. Riešime zvyčajne základné veci na celý týždeň.

Uvedomila som si, že najviac času trávime asi pri vyberaní toaletného papiera. Teda, druh máme vybratý. Občas nám ho prebalia do iného obalu, ale to hravo zvládame.

Horšie je to, keď príde na cenu. Chcem vždy, aby to bola najlepšia cena.

Už som sa pár krát obabrala, keď som siahla po tom, ktorý bol v akcii. Alebo som siahla po väčšom balení vo vidine ušetrených centov. Oni totižto menia nielen balenie ale aj počet útržkov na kotúčiku. A tak zdanlivo výhodná cena veľkého balenia sa vyparí.

Čo ma naučila bábovka

Ciastko sa ne pyta.
Ciastko rozumie.
Také milé mi na IG vyletelo.
Teda:  Koláč sa nepýta. Koláč rozumie.

No nie vždy tak ...

Miláčkovia

Včera som na to zabudla upozorniť, ale včera bol aj dňom lásky ku zvieratám.

Milujem zvieratá. Odmala som sľubovala (moja mama to brala určitého času ako vyhrážku), že zo mňa bude veterinárka. Priznám sa, v detskej jednoduchosti som videla hlavne tú možnosť pomojkať si psa, mačku, papagája, hus či tigra. To, že veterinár musí "odrodiť" kravu alebo riešiť koliku koňa som nejak "nedovidela".

Hrozba cickami

Cez víkend som bola na takom tvorivom stretnutí. V relatívne malom kruhu sme šili bábiky a skúšali tkať.

Keď už boli bábiky došité, tak došlo na fotografovanie. Plánovaná póza pre bábiky bola s rukami prekríženými a založenými pred telom. Neviem to až tak presne povedať, tak pripájam foto:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.