Ľudské osudy

NEBOJTE SA ADOPCIE

Rozhodla som sa založiť tento blog kvôli tomu, že téma adopcie je mi veľmi blízka a osobnostne sa ma dotýka. Mám ale pocit, že je to téma až príliš tabuizovaná. Téma, o ktorej sa nerozpráva. Ale PREČO? Ja osobne na to odpoveď nepoznám. Ľuďom je to slovo známe, no nepovažujú to za prirodzený spôsob založenia si rodiny. A keď už aj niekto má adoptované dieťa, tak o tom veľmi nechce hovoriť.

blúdenie v duši

Kde sa podela istota včerajška, bytia, obyčajnej každodennosti. Strata mamy ju zneistila. Vždy vedela, kam kráča, vždy mala ciele, poznala význam činov.

A teraz blúdi v krivkách sínusoidy. Od radosti ku starosti, od úsmevu k slzám. Bez rovnováhy, bez vnútorného pokoja. Blúdi. Hľadá seba a zmysel všetkého...

Facebookové priateľstvá

Stalo sa mi to už tri krát. Kosila v mojich Priateľoch na FB. Neboli to iba imaginárne priateľstvá. S jednou som chodila do školy a po rokoch sme sa na FB stretli. Stretli sme sa aj v reáli, bola v kúpeľoch neďaleko nás, tak sme dali spolu kávu, pokecali sme o starých časoch na intráku. Dokonca podľa jej vzoru som sa potom stretla aj s ďalšími dievčatami, s ktorými sme trávili dlhé roky na internáte. Teraz som si uvedomila, že som dlhšie nevidela nič od nej. Išla som sa pozrieť a tam svietili dva statusy - všetko najlepšie k meninám. A na druhý deň už len R.I.P. Naposledy, keď sme spolu hovorili, tak spomínala, že je to zlé. Napriek tomu stále učila, bol to jej život.

Masky padli

Masky padli.

Zomrela jej matka, akosi rýchlo. Nový rok úplne v pohode, veľká noc už v nemocnici. Krutá diagnóza a sviňa ortieľ. Neliečiteľné, neoperovateľné, život ohrozujúce! A to len tak?!  Hm...áno, len tak!

Prečo neodídu????

Dva krát som sa tento týždeň v telke stretla s veľmi podobným príbehom. Prvý krát v životopisnom filme o Luise Spagnoli. Druhý krát včera sme nejakou náhodou sledovali dokument o ženách v českých väzeniach.

V oboch prípadoch išlo v podstate o to isté - týraná žena, despotický manžel. A oni obe trpeli. Keď prišiel, prvú ukecal, napriek všetkému, čo robil. A ona to vedela. Aj okolie to vedelo. Skončilo to tragicky, ubil ju k smrti. Potom skončil aj sám.

spomienky... ?

Pomaly bude rok. Rok od konca životnej cesty mojej drahej mamy. Statočnej, pracovitej, múdrej, vyhranenej, s jasnými predstavami o životných hodnotách a fungovaní sveta. Mala na všetko svoj názor, vedela poradiť, nebála sa noviniek, ani spoločenských zmien.

Jednoducho, patrila medzi „neohrozený druh“.

Až kým... kým ju do pazúrov nezdrapil nádor mozgu... zo dňa na deň, bez ohlásenia, bez zľutovania... Pomaly vykrádal jej telo a dušu... kým z nej ostala nehybná bezvládna hmota... moja drahá krásna mama...

Zúfalo sme všetci hľadali cesty, spôsoby, možnosti pomoci, záchrany ... do posledných chvíľ sme verili... aspoň na vozíku. Čo na tom? Hlavne, že bude s nami. Veď, ako bez nej? Zajtra ani slnko nevyjde... BEZ NEJ!!! ...

Júúj, keď sa mi dnes dostane do rúk

...tak mu (slovne) kožuch vyprášim!!!

Ešte som ani trochu nevychladla a doslovne pením nad toľkou trúfalosťou, drzosťou a bezohľadnosťou!

Príbeh sa začal v pondelok telefonátom Afričanovej mamy, keď mi oznámila, že je u doktora a nestihne preto vyzdvihnúť synov. Aby som ich teda samých poslala domov. Odkedy sa presťahovali, každý deň s nimi trénovala cestovanie U-bahnmi, aby dochádzku raz zvládli i oni dvaja sami a bez nej. Keby to raz bolo potrebné. Lebo človek nikdy nevie...

Že to RAZ príde veľmi rýchlo, ani sama mama netušila. A že je dôvod vážnejší, som sa dozvedela hneď na druhý deň. Afričanov brat dobehol za mnou, aby mi oznámil, že mamu od doktora previezli s ťažkými bolesťami brucha do nemocnice a tam okamžite podstúpila operáciu slepého čreva.

List pre Katku

Milá Katka,

úvodom môjho listu ťa čo najsrdečnejšie pozdravujem a hneď sa chce poďakovať za tvoj "list" čo si mi poslala, asi vieš že tým myslím tú krásnu správičku na FB Mrkám

Je 1:54 a ja som si zapla muziku, naliala baileys, zapálila cigu a ...

Bojím sa Vianoc

Aby ste rozumeli, Vianoce priam milujem. Pripravujem sa na ne už od detstva. Snažím sa vždy všetko vyzdobiť. Pečiem tak primerane, darčeky vyberám s predstihom. Upratovanie nepreháňam, ale vôňu čistého domu milujem.

Všetko skoro ideálne.

Až na tie rodinné návštevy. Vždy na Vianoce, na druhý sviatok Vianočný sme pozvaní ku svokrovcom na obed. Všetci to akceptujeme, berieme to ako súčasť našich rodinných tradícii.

Len tu prichádza to ALE. Ale švagriná. Nedovolila by som si trvdiť, že je zlá. Ba navonok je priam úžasná, stará sa o všetky mačky a psov v širekom ďalekom okolí. Aj o susedov sa stará. Do času, kým všetci robia to, čo im navrhuje, odporúča.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok