Ľudské osudy

Aby ste rozumeli, Vianoce priam milujem. Pripravujem sa na ne už od detstva. Snažím sa vždy všetko vyzdobiť. Pečiem tak primerane, darčeky vyberám s predstihom. Upratovanie nepreháňam, ale vôňu čistého domu milujem.

Všetko skoro ideálne.

Až na tie rodinné návštevy. Vždy na Vianoce, na druhý sviatok Vianočný sme pozvaní ku svokrovcom na obed. Všetci to akceptujeme, berieme to ako súčasť našich rodinných tradícii.

Len tu prichádza to ALE. Ale švagriná. Nedovolila by som si trvdiť, že je zlá. Ba navonok je priam úžasná, stará sa o všetky mačky a psov v širekom ďalekom okolí. Aj o susedov sa stará. Do času, kým všetci robia to, čo im navrhuje, odporúča.

Je to viac ako 25 rokov dozadu. Mala som už dlhšie po skončení školy. Pracovala som. Okolie malo pocit, že už by som mala aj ja niekoho mať. Len kde ho hľadať? Respektíve jak to, že nikto normálny nie je v dosahu?

I našiel sa. Nebola som síce nijak bláznivo zamilovaná. Žiadne zvončeky, ani motýlikovia v brušku. Skôr som si to tak nejak spočítala, že teda dobre. Viem si ten život predstaviť aj takto. Vcelku milý, usilovný muž. O žiadnom alkohole, partiách som sa nedopočula (susedná dedina). Tak som  to nejak tak brala, že teda dobre.

Nakoľko to začalo vyzerať fakt nádejne, vybrali sme sa spolu na dovolenku. Rovno do Grécka. Taký milý autobusový zájazd. Väčšina ľudí sa medzi sebou poznala. Smer kemp a stany.

Zomrel mladý človek. Nádherný, šikovný človek.Veľmi múdry.

Hlúpym rozhodnutím. Na blbom mieste. Žiaľ, toto rozhodnutie sa už nedalo napraviť.

Človek, o ktorom jeho spolužiaci hovorili - "To je ten, čo všetko môže. Jemu doma nikdy nič nezakážu"

Vždy, keď prišli problémy, našlo sa riešenie. Kým to šlo, bola to iná škola. Tam sa začínalo nanovo. Keď už školu nešlo tak ľahko meniť, respektíve sa ho aj škola chcela zbaviť, nastúpili iné páky. A zas šlo všetko do stratena.

Nič nezmohli ani tí, čo majú pomáhať a chrániť. Vedeli. Veci sa začali riešiť. Ale aj tu sa našlo riešenie, ktoré všetko zahralo do stratena.

Ja asi ani nepotrebujem nejakú radu. Mnohé vyriešil čas. A ja až po dlhých rokoch vidím, že to, čo sa vtedy javilo z môjho pohľadu ako veľká nespravodlivosť, to je vlastne dnes moja výhra. Aj keď ktovie, ako sa to celé ešte zvrtne.

Je to skoro 25 rokov dozadu. Bola som mladá a odvážna. A bez chlapa. Keď začal okolo mňa krúžiť úspešný ženáč, nejak sa mi zatemnil zrak. Bola som v osmom nebi. Lietala som. Niekto, komu stojím za pozornosť. Lichotilo mi to. Poznávala som to, o čom som dovtedy len tušíla. Výborný milenec äto som si myslela vtedy).

Hoci žil v pomerne spokojnej rodine, dve malé deti, ja som začala mať také myšlienky. Že aký by bol život s ním. Našťastie - toto mi vyjasnil hneď.