Ľudské osudy

O rodine, v ktorej sa nič nestalo

Česká televízia a teda hlavne režisérka Helena Třeštíková počas 35 rokov natáčala páry. Brali sa niekedy koncom roka 1980-81 a ona ich pravidelne navštevovala a zaznamenávala ich život. Najskôr bol plán 5 rokov, potom tuším 15, 20 a nakoniec 35 rokov.

Vlastne je to veľká reality šou. Niekoľko manželských párov sledujeme dlhé roky. Majú presne zaznamenaný svoj život. Ako málokto.

A teda, naozaj to nie je veselé. Aktuálne odvysielali 3 časti (ČT2) a ani jedno manželstvo nevydržalo. Nejak mám pocit, že zatiaľ ženy dopadli horšie. Neviem, či boli pasívnejšie, či sa viac venovali rodine, netuším.

Rakovina - 1.časť - Ako sa to všetko začalo

Drahé naničmamy,

rozhodla som sa že vám v niekoľkých blogoch sprostredkujem svoje postrehy v boji s chorobou z ktorej má obavy asi každý človek. Už dopredu upozorňujem, že môj neskonalý zmysel pre humor ma neopustil ani v týchto chvíľach, preto sa budem snažiť túto tému trošku aj odľahčiť ale zároveň sa nechcem dotknúť nikoho, kto to možno prežíva alebo vníma inak ako ja. Všetko čo napíšem sú čisto moje subjektívne pocity a reálne zážitky, ktoré sa skutočne stali. Ăšsmev

Ako sa to všetko začalo....

Môj príbeh

Ja asi ani nepotrebujem nejakú radu. Mnohé vyriešil čas. A ja až po dlhých rokoch vidím, že to, čo sa vtedy javilo z môjho pohľadu ako veľká nespravodlivosť, to je vlastne dnes moja výhra. Aj keď ktovie, ako sa to celé ešte zvrtne.

Je to skoro 25 rokov dozadu. Bola som mladá a odvážna. A bez chlapa. Keď začal okolo mňa krúžiť úspešný ženáč, nejak sa mi zatemnil zrak. Bola som v osmom nebi. Lietala som. Niekto, komu stojím za pozornosť. Lichotilo mi to. Poznávala som to, o čom som dovtedy len tušíla. Výborný milenec äto som si myslela vtedy).

Hoci žil v pomerne spokojnej rodine, dve malé deti, ja som začala mať také myšlienky. Že aký by bol život s ním. Našťastie - toto mi vyjasnil hneď.

Maličký obrovský zázrak

Chcem sa s vami podeliť. Podeliť o to, čo je v živote nedefinovateľné, nehmotné a predsa najdôležitejšie a najkrajšie....nuž, ani neviem, či som sa správne vyjadrila...ÚsmevChichocem saSlnko

Je dôležité nezabúdať...

Dievčatá, podelím sa s vami o hlboký zážitok.
Vo štvrtok som bola u nás v Žiline na besede s Veronikou Homolovovu Tóthovou o jej knihe Mengeleho dievča.
S Veronikou sa virtuálne poznám z jednej dámskej skupiny na Facebooku. Osobne som ju stretla prvý raz. Je to mimoriadne sympatická žienka a má môj obrovský obdiv kvôli témam, ktorým sa vo svojej práci venuje.
Jej najnovším dielom je táto kniha. Skutočný príbeh mladého dievčaťa, ktoré prežilo štyri koncentráky a ušla z pochodu smrti. Toto dievča, dnes 94 ročná dáma, žije v Prahe a Veronike osobne celý svoj život vyrozprávala.

Život po mozgovej príhode - cena života

Už som písala o tom ako som sa vysporadúvala s tým, že sa to vôbec stalo, už som písala o problémoch so systémom, zdravotníctvom...

Už som písala o tom, ako moc je dôležité, ak chceme dať človeku šancu žiť, po mozgovej príhode a nie hniť na posteli, aké je dôležité venovať sa tomu človeku každý jeden deň...

Pohľadnica

Vypadla z nejakej starej knihy. Obyčajná pohľadnica mesta Holíč.

Rozmýšľam, ale neviem si spomenúť na nikoho, kto by bol z Holíča. Na druhej strane moja adresa  a text: "Pozdrav zo svojho rodného kraja zasiela Vlado. Ps. Ďakujem za pieseň"

Nový rok...nové zážitky, skúsenosti, začiatky, konce.

Nebudem písať o tomto roku, keďže neviem čo ma čaká a neminie. Ale o roku 2008, ktorý mi kamarátka pripomenula príspevkom na facebooku.

Silvester ako aj nový rok som vtedy privítala so seknutým krkom /stres z práce a daň za vedúcu pozíciu, naschvály od podriadenej, s manželom nový začiatok/ a pod srdcom moje malé dievčatko. Nevedela som čo skôr vybaviť, zariadiť, nervózna a paralyzovaná z krku... učila som sa spomaliť.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.