18 hodín, nič viac nič menej

18 hodín je v našom živote veľmi krátka doba. 18 hodín  v živote ženy, mamy, ktorá si nedeľu vyhradí len pre seba, je už dostatočne dlhý čas. Hlavou mi behá veľa útržkov, ktoré sa potrebujú, chcú predrať von .... Mnohé nemajú hlavu, pätu, súvislosť ... Teoreticky. Skúsim to dnes takto netradične

  • Práca z domu má mnoho výhod, ale niet sa s kým porozprávať, chýbajú inšpirácie, impulzy, ľudia, svet okolo ... A ako sa také rieši? No predsa výletom z malej zastrčenej dedinky do veľkého mesta Bratislavy. Najlepšie na otočku a ďalekého východu.Chichocem sa
  • Ráno, pre mňa v ozaj nezvyklú dobu, nedeľa 5:30, cestou autom na železničnú stanicu stretávam bežca. Už ho poznám, vysoký, (nie ten blonďák Hambím sa), tradične s čiapkou na hlave, slúchadlami na ušiach, fľašou v ruke trochu zhrbený ... .Obdivujem ...
  • 12 hodín vo vlaku, 6 tam, 6 naspäť, nuda, nuda strašná nuda.... Ani nie, občas aj raj na zemi. Nemusím variť nedeľný obed, ani svojim spomaleným tempom vymýšľať a piecť koláč, pratať kuchyňu, pomedzi to prať, vymýšľať program najmladšej... Nemusím nič ...
  • Cestou vo vlaku staviam na istotu, nie istota, by chcela väčšiu prípravu. Chichocem sa Moja povinná romantická literatúra, dokáže vypnúť zmätené pochody mojej hlavy zaručene.Hambím sa
  • Cieľom mojej cesty bol Leaf Summit, stretnutie, zdieľanie pribehov ľudí, zväčša mladých, ktorým nie je ľahostajný svet okolo seba, ktorý sa posúvajú v pred, krok za krokom, aby pomohli iným ...
  • Mojich 6 hodín vyhradených pre metropolu a teda aj pre stretnutie s inšpirativnými osudmi bolo prikrátke. Jeden zážitok za to všetko stál určite. Mladé šestnásťročné, veľmi šikovné žieňa Valentína Sediléková, rozprávalo o svojich démonoch, o anorexii ... o svojom napoly vyhratom boji s ňou, o tom, že by veľmi chcela pomôcť dievčatám s podobným problémami..., vie presne ako ...
  • Pripadala som si trochu ako z inej planéty. Svet pocitov ako pre mňa a za mňa tak výstižne opísala Lucia Šoralová sa v dnešnom svete nenosí, ako s ním naložiť v prospech seba, blízkych, sveta okolo nás ...
  • Stačí byť dobrou mamou, dobrým človekom a piecť koláče? Mrkám
  • Kde a ako znovu nájsť energiu, múzu, nakopnutia ....?
  • Joga  a jej heslo, radšej mlč, ako by si mal povedať niečo čo nestojí za to, aby bolo vypovedané ... Musím sa ešte veľa učiť.Hambím sa
  • Som egoista? Ked som schopná rozpráať, len o svojich pocitoch? To tak dopadne keď ma vypustia medzi ľudí. Hambím sa
  • Mám veľmi rada stretnutia s mladším synom v Bratislave ... .
  • Skoro som zabudla na to najlepšie na záver. Krátke stretnutie s riaditeľom Leaf Academy Chrisom Cheney, je pre mňa vždy veľkou udalosťou. Ja neviem po anglicky on po slovensky, syn tlmočí ..., zažila som ho krátko v kontakte s deckami, keby takých učiteľov bolo viac. .. Možno to poznáte, občas netreba slová, aby ste sponznali, vzácnu dušu. Odchádza späť do USA, ale verím, že sa ešte stretneme. Aj by som sa už ozaj mohla naučiť po anglicky.Hambím sa
  • V noci o 23:15 som stretla iného bežca, predpokladám, že  zo nejakých 10 km od konečného cieľa. Čo mi to tí chlapci chceli povedať? Slnko
  • Ďakujem drahému, že prevzal časť mojich nedeľných povinností a užíval si Deň otcov s našim najmladším pokladom...

Mojich nezvyčajných 18 hodín ubehlo prirýchlo. Stále mám však pred sebou ešte hodný kus života. Ozaj je len na mne ako sním naložím. Úsmev

PS: Dnes je tomu 24 rokov, čo mám spolupútnika v dobrom a zlom. Som vďačná, za oporu, ktorú v MM mám, presne takú, akú potrebujem aby som sa mohla posúvať vpred krajším zajtrajškom úplne praobyčajnej, len kus viac zmätenej ženy.Srdce

Komentáre

tieto úteko poznám, sama ich realizujem :) A plánujem si ich dopredu. Asi je to tým, že som stále doma, tak potrebujem občas do väčšieho sveta. A potom som zase spokojná doma, kde ma nič neruší.

Ľudia okolo sú vždy niečím inšpiratívni.

Áno potrebujeme také ako soľ. Máš to kus bližšie a kus jednoduchšie sa ti asi uteká. Hambím sa Mojej jedenásťročnej som párkrát musela vysvetľovať, že nedeľu bez mamy ozaj zvládne ..., aj drahému, že ozaj mi také treba ... A to bola nedeľa, bez rozvozov .. Blava je ďaleko, chcelo by to dva dni ... Ale sú to len výhovorky, aj na východe máme kadče, len treba chcieť ....Pohoda

Strašne veľa si tu dala myšlienok, čo by som rozobrala.

V prvom rade - za seba - som egoista. Hrdo sa k tomu hlásim. Prestala som klásť potreby a priority druhých pred svoje vlastné. A čuduj sa svete! Som šťastná. Spokojná.

Šťastnejšia ako kedy predtým, bez problémov kto si čo si pomyslí, kto čo o tom povie.

Hej, ešte som ani ja ako tá napolyvyliečená dievčina z anorexie - ešte som ani ja neni úplne za vodou vo svojom egoizme. Ale pracujem na tom. A tiež druhých tomu učím.

A heslo z jógy? Nie, nesúhlasím. Dusiť sa nenechám Mrkám.

S týmto s tebou súhlasím. Lebo bez šťastnej mamy nebude šťastné dieťa, ani manžel,a ni naše okolie ... a naopak. A len sami sebe bude raz skladať účty ... , nik iný nás šťastných nespraví, len my samé ...

Moja otázka, bez kontextu, mohla vyznieť v tomto štýle. Bola však o inom. A možno ani nie, bola položená v súvislosti s tou mini konferenciou na ktorej som bola. Chýba mi kontakt s ľudmi a keď ma potom vypustia medzi ľudí, akosi riešim len svoju zmätenú hlavu ..., to súviselo aj s tým mlčať je zlato ...

No a dostávam sa do bodu, kde sa ťa pýtam:

" Je podstatné pre teba, aby bolo šťastné dieťa a manžel a okolie?"

MOJA odpoveď NIE. To je egoizmus Mrkám.

Pretože ani moja spokojnosť nie je závislá od spokojnosti ľudí okolo mňa, rovnako ich spokojnosť BY NEMALA BYŤ závislá od mojej spokojnosti. Spokojný sa musí byť naučiť človek sám od seba.

Nie vždy ľahké.

Priznávam.

Ja som mala taký blbý piatok - škaredo, všetky moje plány v r*ti, sobota vyzerala podobne. A ešte k tomu som bola rozhodená - sama som sa rozhodila - zo štvrtka. Potom som sa v sobotu z toho nejak oklepala - zhučali mi IMT Smile s Kandráčovcami a ich Hej Sokoly! (dala som to asi 10* za sebou, až som začala čardáš tancovať a našla rovnováhu), vyhádzala skriňu a proste to nejak ustála. Nie, nemusí byť každý deň posvícení. Len si uvedomiť, že moja nálada je o tom, čo JA CHCEM. Nikto iný s tým nemá čo do činenia.

Čakala som, že sa toho chytíš. Chichocem sa Pe mňa je to dôležté, pretože som priveľmi vnímavá, a keď moje najnladšie začen hudndraním ráno, to je krátko to s adá, pokračuje poobede, s malými prestávkami do večera, to mi na šťastí ozaj nepridá ... Takže z čisto egoistickéh dôvodu budem šťastenjšia, keď bude šťastný aj môj manžel, aj moje dieťa, bude mať raj na zemi, lebo budem môcť byť šťastná za seba, nie  z nich.  Je to tým, že môj pocit rovnováhy a pokoja je zatiaľ veľmi krehký. Abo tomu zrkadleniu som ešte celkom neporozumela. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

To je strašne krehké šťastie. Viem ako to myslíš, aj ja tak občas bojujem s okolím a sebou.

Ak niekto z môjho okolia "hejterí" tak ho zastavujem, nech si frfle na inú stranu, ja také nechcem. Že sa jeho negativizmom nedám zvalcovať. Zvyčajne toto zrkadlo zaberá.

Ano velmi krehke a deva narocna povaha ..., este mam co robit ...

Jááj, my sme v piatok absolvovali minikoncert Petra Nagyho. Minikoncert hlavne preto, lebo on je už tuším viac humorista ako spevák - ale nevadí. Pesničky sú stále super. Teda pre mňa hlavne tie staré. A vlastne ma celkom dostalo, že tie najstaršie skladal, ke´d mal 17. Doma mám takého, preto ma to dostalo.

A vsobotu  Jana Kirschner. najskôr som si myslela, že veď ja nepoznám žiadnu pesničku. Ale nie, poznám. A dobré sú.

 

Absolútne geniálna pesnička!

dobre jej to spieva tak inak, ale krasne

Aj tato je nadherna

Nemám rada tie krátke úseky komentov a preto reagujem až tu. Lenka, nie každý človek bude spokojný len sám pre seba ja potrebujem byť pre niekoho, potrebujem aby mňa niekto potreboval a ja si to uvedomujem. Som šťastná ak sú šťastní moji milovaní - to je typické pre raka, takže ja nebudem nikdy šťastná ak budem myslieť len na seba a v prvom rade na seba. Je to v povahe či naplnení života, preto sme rozdielni inač by to bola hrozná nuda. Tiež ale potrebujem svoj pokoj, niečo ako píše Kamila, byť aspoň na chvíľku voľná bez cieľa len tak.

Myslím Kami že si prežila peknú nedeľu ktorá ťa prinútila možno aj vo vlaku rozoberať na drobné to čo si zažila a to je fajn. Napísala si to veľmi pekne.Slnko

Áno, každý sme iný a to je na tom to krásne. A ono s tými deťmi, stále nesieme v sebe podvedomu zodpovednosť za ich šťastie. S pribúdajúcim vekom, je to o inom, ako pri malých deťoch, ktoré sú našim barometrom ...  V kúpeľoch pri mne sedel pri stole jeden starší pár, boli to milé rozhovory. Mladý pán povedal jednu peknú vetu na adresu starších detí "Sú ako vystrelé šípy..., už s tým veľa nenarobíme ... Asi ozaj nie, ale som vďčná za to, že mám dôveru svojich detí, vedia, že sa na mňa môžu kedykoľvek obrátiť a myslím, že to v správen okamihy aj robia. Je úžasné, keď počúvam svojich chlapov ako rozprávajú a svojom živote a miestami akoby som počúvala seba. Len sa na to treba pozrieť z pohľadu, že tá naša zraniteľnosť, je aj našou cnosťou ... Akosi som sa rozpísala ...Hambím sa

Vo vlaku som nič neriešila, úplne som vypla, šla som bez očakávaní, užiť si to, čo deň prinesie ... , prirýchlo som musela oddísť, nevadí ..., Pri otázke oplatilo sa stráviť dvanasť hodín cestovaním, v podstate kvôli trom hodinám ...Ano, určite ... Doznievať to bude postupne, a hlavne pocitovo ...

Nerozpísala si sa ale pekne si to vyjadrila čo som ja nedokazala.

Kamilka , gratulujem k výročiu SlnkoKvietok

Je fajn si ukradnúť čas aj sama pre seba a nie je to egoizmus , je to pud sebazáchovy Mrkám

Ďakujem Úsmev


Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.