hlúpa móda

No neviem ako inak nazvať módu haraburdia ktorá sa šíri internetom a podľahli tomu aj moje priateľky a ja nevychádzam z údivu.

Koľko neskutočne hlúposti sú ľudia schopní nakúpiť za veľké peniaze a stále sú to haraburdy ktoré síce nastajlujú ale?

Viem že konečne si našli svoj biznis obchody s tzv starožitnosťami ale tiež  zberači odpadu. Je to zlatá baňa, obitá  deravá miska síce maľovaná  smaltovaná ale dať za to 10 eur a ešte sa skoro o to pobiť, no neviem je to pre mňa až choré. Čím viac nakúpia haraburdia tým lepšie a to sú aj tie čo stále robia prievan v skrini aby sa zbavili všetkého čo už nepotrebujú a nenosia.

Určite to o niečom hovorí ale myslím že to nie je o úcte k našim predkom, viem že ten ošiaľ pomine a znovu niečo na tom zarobia zberači odpadu - že by kolobeh?

Komentáre

Každý sme iný, každý z nás je originál. Niekto si potrpí na módu v oblečení, niekto na trendy v bývaní. Iný číta trendové knihy, pozerá filmy, ktoré sú in. Chodí na výlety tam, kde je to v kurze.

Za veľa trendami stojí marketing. Je to kruté, ale je to tak. Je to celá veda, ktorá dokáže ovplyvniť masy a tak dokážu peniaze tiecť tým smerom, ktorý je pre niekoho vyhovujúci.

Chce to silu vybočiť. A teda, málokomu sa podarí nepodľahnúť vplyvom.

Ja sa celkom napríklad zabávam na tých technikách, ktoré z nových vecí robia staré. Na druhú stranu, musím priznať, že sama to občas používam. Už som spomínala, robím z postihnutými a tak veru skúšame všeličo. Chcela som robiť obrázok na preglejku, kde sme najskôr vyrobili akože starý náter. No to bol boj. Lebo vysvetli dospelému mužovi, ktorý nerozpráva a asi ani nepočuje, že ja ten jeho dokonalý náter teraz jednoducho ošúcham, aby vyzeral nedokonale Úsmev. Nezvládla som to Veľký úsmevVeľký úsmev.

No tak to verím, vieš ja to chápem že to malo byť ako recyklacia lenže to už znovu nabralo tie hrozné až oblúdne rozmery. V podstate aj my tu o tom točíme už dlho, teraz som si uvedomila že stále je to o rovnakom - takže je to určite veľmi dôležité aj ked nám zatiaľ zmysel uniká.

Priznávam sa, že jediné staré veci, ktoré môžem sú tie, ku ktorým mám citovú hodnotu. Teda zdedené po rodine, alebo blízkych. A knihy, tam mi nevadí, že niekto už ich vlastnil. Nedávno som sa dívala na výklad tuším záložne a tam boli krásne šáločky. Také historické. Aj som zauvažovala, či by sa mi doma nehodili Chichocem sa, ale nehodili, lebo som si uvedomila, že boli také krásne a krehké, že by boli len na parádu a také ja už nepotrebujem. Takých mám dosť. A na úžitok, žeby som z nich čajík pila ... tak to stáli aj na záložňu podľa mňa nekresťansky veľa Vyplazený jazyk (zas na druhej strane nejaká značka to bola ...a tomu ja teda nerozumiem. Pre mňa to boli krásne šáločky. Toť vsjo.)

Uvedomujem si to rovnako, mne sa páči porcelán a sklo a to mi nevadí že je po niekom lenže už to nemám kde dávať tak som to pred rokmi stopla. Toto je iné sú to doslova zo smetsk pozbierané hrozné veci, ľudia ich ponukajú a ani len neumyjú a nevadí im za to pýtať veľké peniaze. Dnes som pozerala z autobusu jednú novostavbu a presne tam bolo všetko možné akože dedinský dvor ale pritom bungalov a od cesty len ako búda vyzerá  s jedným oknom. Tie haraburdy sa vôbec tam nehodia a myslím že veru ani na dedinach to tak nebolo že by boli pred domom staré hrnce či niečo iné. Takže mne to nevadí - našli doma a urobili z toho črepník ale čo už je veľa tak je veľa.

ÁnoÁnoÁno

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.