reklama

Môj prvý nákupný výlet do Viedne

Pridal/a púpavienka dňa 24. 11. 2017 - 08:51

reklama

Neviem prečo, ale už pár týždňov mi stále chodí po rozume táto moja cesta, nuž je podobný ponúri čas ako bol aj v 1989, hranice sa otvorili a otvorili sa aj burzy v mestách ktoré boli otvorené v nedeľu a tam bolo plno priekupníkov a predavali všetko čo sa dalo preniesť cez hranice.

Inak, toto nebola moja prvá cesta do Rakúska ale prvá cesta do Viedne, tie dve boli skôr pracovné a nemala som nejako čas vidieť niečo viac.

Takže na takej nedeľnej burze som stretla známu a ta mi hovorí - nemohla by si ísť s nami do Viedne v utorok? Celá nadšená som povedala že hej, vlastne išlo o to aby nás bolo viac v aute lebo priekupník môže viac tovaru previezť cez colnicu.

Ja som si nezobrala žiadne jedlo, ved tam si kúpim, no všetko bolo trochu iné.

Bola som očarená na Mariahilferstrasse, stála som a iba pozerala a dýchala. Bolo mi to neskutočne známe ako keby som odtiaľ nikdy neodišla

No ked som išla vyššie pri každom obchode stáli slováci ktorí ma nútili vôjsť do obchodu a toto sa mi už ale vonkoncom nepáčilo, ja toto nemôžem - bud poslúchnem a som neskutočne na seba nahnevaná alebo nevôjdem a trochu menej som nahnevaná na nich.

Takže prešla som ulicu s tým že som vstúpila do dvoch obchodov. Obchodníci sa pripravili a aj v maličkom obchode bolo plno predávačov čo mi nesmierne vadilo ked mi odrazu aj traja núkali čo si mám kúpiť. Vtedy už to očarenie z Viedne opadavalo. No prišiel za mnou ten nákupca náš aby som mu išla pomôcť do banky lebo si nevie rady.

Chcel si založiť účet a oni od neho niečo chceli a tak priviedol mňa ktorá takisto nevie ani po anglický ani nemecký.

Bezradný úradník hovorí a aký jazyk ovladate a ja že ruský, poľský.

Odrazu tam bola pani a po ruský na mňa začne hovoriť že čo potrebujeme že ona je ruštinárka. Svet je malý a ja vám poviem tak ako som hrdo vyslovila ako ovládam tu ruštinu tak mi nebolo jedno, odrazu som dostala taký blok že som nerozumela nič čo mi hovorí.

No z ničoho nič som sa nadychla a vedela sa jej aj ospravedlniť za to že som bola chvíľu mimo a vybavili sme všetko, pani sa ešte chcela rozprávať ale ja som si už neverila. Ona hovorila veľmi plynule a my s tou školskou? - no bolo dobre vedieť slovíčka, písať  a čítať ale ostatné veru už nie tak.

Vyšli sme z banky a vraj musí si ísť ešte niečo vybaviť a teda mala som hodinu času a že sa potom tam stretneme a pôjdeme na Mexicoplacz.

Takže znovu som išla popri obchodoch a odrazu obuv kde ma nikto nenútil ísť, no nevôjdite?

Vošla som a odrazu je pri mne juhoslovanka - áno ešte bola Juhoslávia a ako hovorí tak hovorí a ja nič len som sa usmievala. Cítila som sa v tom obchode príjemne ale po chvíli som jej povedala že ja nie som z Juhoslávie ale zo Slovenska. Veľmi sa ospravedlňovala ale že už ked ma videla vonku tak bola presvedčená že som ich, vraj to bol jej prvý omyl.

Kúpila som si tam moje prvé výpredajové balerínky, ktoré som na prvej prechádzke v meste musela vymeniť za rýchlo kúpené topánky. Nikdy som ich nenosila, pokúšala sa aj dcéra ale tie balerínky veru neboli na nosenie. No odchádzala som ako dobrá známa, predávačka ma aj vystískala - no to bola rarita u nás ešte stískanie neprišlo do módy.

Konečne sme išli k autu okolo  námestička a tam sami cudzinci poväčšine vietnamci rozdávali chudobným jedlo. Odrazu boli pri nás a odtiahli nás k ním a tak som vyfasovala veľké objatie, zabalené 2 krajce anízového chleba a veľké červené jablko. Nevedela som či sa mám prepadnúť od hanby alebo sa tváriť že je všetko v poriadku.

Zatiaľ stále prevážovali pekné veci z Viedne, ale tak ako som bola očarená mariahilferstrasse tak som zažila neskutočné sklamania z toho mexicoplatczu. Nechápala sopm ako mohla taká Viedeň niečo také dopustiť. Obchodníci boli drzí a chovali sa povyšenecký k nám. Beda že som chcela dať drobné - zmietol mi to zo stola - aj ked to spolu bol celý šiling. 

No ale ja človek naučený z poľského pohraničia že treba tu kúpiť a tam predať som tiež kúpila niečo pre seba. Kúpila som 2 baliky igelitiek a keby som bola vedela mala som aj desať. Nakúpila som toho mohéru melirovaného a tak som mala dve plné tašky nákupu čo všetkých zasiahlo ako blesk, lebo nákupy voziaci si nerobili iba vodič, len mne to nikto nepovedal. Ešte sme sa zastali v Bille a ja som nakoniec obetovala skoro 3 šilingy na jogurt a k tomu som si kúpila banán a rožok. Potraviny boli u nich oveľa drahšie a tak som bola rada že som si zobrala tu žobračenku. Jedla som prváýkrát anízový chlieb ktorý bol hrozný a netúžim po ňom viacej ale hlad urobí svoje, hlavne ked sme na colnici stáli 3 hodiny, domov som prišla nesmierne unávená ale aj šťastná. Videla som prvý krát Rakúsko z iného pohľadu.

No a ako vidieť vrylo sa mi to riadne do pamäti.

Ozaj tie igelitky sme predali pred priorom a slušne som na tom zarobila a išli nám ruky obtrhať, v tom čase sme chodili predávať občas losy tak sme to jedno s druhým predali.


reklama

reklama

balalajka, Pi, 24. 11. 2017 - 09:43

Anízový chleba? To ako sladký? Niečo ako Marína keksy?

Tie prvé cesty do zahraničia .... no je to zážitok.

Ale akoby by som tam s tebou bola.

púpavienka, Pi, 24. 11. 2017 - 09:47

Nie, typický chlieb ako rascový, len tam bolo mnoho anízu, mne to otrasne smrdelo. Dovtedy som si myslela že nemám rada kmín v chlebe a vždy som ho vyberala ale aníz v chlebe bol horší.

balalajka, Pi, 24. 11. 2017 - 09:48

Ja aníz milujem. A kmín tiež som vyberala ako decko Chichocem sa.

Ktohovie či by mi to chutilo Chichocem sa

púpavienka, Pi, 24. 11. 2017 - 09:51

Ja aníz milujem, milujem vianočné pečivo s anízom ale ten chlieb nieeeeeeeee

Kamila, Po, 27. 11. 2017 - 12:29

Asi ozaj nezabudnutelne zazitky to boli Úsmev

Ja som sa do Viedne zamilovala na druhy pohlad, ak neratam prve nakupy par rokov po tvojom vylete. Neskor, ked vypustili do svetla, mamu troch malych deti ..., MM tam asi pol roka pracoval .... uzila som si dva krasne vikendy. Akurat lutujem, ze som sa vtedy za nakupmi trepala, a menej si mesto uzivala ...., Odkey mam vodicak a dojdem si kam chcem, mame uz plno nakupnych centier, do sveta chodim hlavne poznavat  ... 

púpavienka, Po, 27. 11. 2017 - 12:41

To áno teraz je už u nás plno obchodov ale vtedy sme za nákupmi chodili stále niekde či už po Slovensku, Poľsku, Česku, Madarsku niektorí aj v NDR či rusku, jaj tam som sa ja nedostala a tak veľmi som chcela.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama