reklama

Zas o čosi múdrejšia

Kamila , 15. 12. 2006 - 22:48

reklama

Už som tu párkrát spomínala môjho staršieho synátora - mladého konzervatívneho muža vo veku jedenásť rokov. Žije si spokojne vo vlastnom svete. Len nech ho radšej nikto neruší, nechce nič zmeniť na jeho bytí, nepožaduje od neho žiadnu jemu nemilú činnosť, nedáva na jedenie niečo iné ako jeho zopár vyvolených jedál. Vtedy je z neho zlatý, šikovný, tichý chlapec, ktorý sa so mnou vôbec neháda, len podrýva koho môže.

Len ja krkavčia matka stále od neho niečo chcem a vtedy nastupuje malý chlapec, ktorý spustí ručanie, ako jeleň v ruji, hlasné a dlhodobé. Čo mňa ako skúsenú matku štyroch detí privádza do šialenstva, už veľmi dlho. Ja vrieskam a on reve, on reve a ja vrieskam - roztomilý scenár.

Včera sme mali na neho strašnú požiadavku, chceli sme aby odniesol žrádlo mačkám, čo je otázka dvoch minút. Namiesto toho nastúpil dvadsať minútový plač, na úkor hrania sa na počítači. Po chvíli bol zúrivý aj manžel. Poslal ho do svojej izby a zrušil mu počítač. Rev sa stupňoval. Keby ste videli to malé roztomilé desaťmesačné žieňa, ktoré jej starší brat niekedy volal toxická príšera, ako s ním teraz solidárne plakala.

A ako to celé dopadlo.Ja som sa nenechala vytočiť (pomohli zavreté dvere), manžel trval na svojom a môj malý chlap sa po chvíli vyrovnal s trestom a aj revať prestal. Len škoda, že môjho drahého mám v domácnosti prítomného len v zime. Raz som rozoberala tento problém s psychologičkou a práve tá mi vysvetľovala, že syn bude možno skôr akceptovať otca, ktorý sa s ním hrá na počítači, alebo spoločenské hry ... A teraz sa mi to potvrdilo.

Ako je to s vašou rodičovskou autoritou u detí? Kto má väčší úspech, vy, alebo váš manžel pri riešení vypätých situácii? Téma rodičov s rozdielnym výchovným názorom je na dlhé písanie, tu si odložíme na budúce, alebo to nechám na vás.


reklama


reklama

lienka, So, 16. 12. 2006 - 14:17

Snažíme sa obaja, aby naša výchova šla jedným smerom. Zatiaľ sme nemali nejaký väčší problém.
Ale deti sami vycítia ako to je. Že ja so tá povoľnejšia, že u mňa skôr vybavia predĺženie vychádzky, sponzorovanie "nenutnej" veci, investovanie do športovej výbavy...Ocko je tu na "riešenie", keď som ja už v koncoch. Keď sa dostávam do stavu, že už aj začínam dvíhať hlas, stačí že na neho pozriem a už vie, že treba prebrať velenie... Jeho len tak niečo nevytočí, je to kľuďas na pohľadanie.
A sme stále na to dvaja, to myslím je u nás podstatné!
Vždy nastúpil, keď som si nevedela rady. Napr., keď som po 10mesiaci prestala kojiť(a teda neslúžila ako uspávadlo pre miminá) začal on ukladať deti na spánok, najprv s nimi zvykol trochu poležať, on na posteli, mala v postieľke,potom sa dohodol na tom, že ho uvidí v kresle v kuchyni, napokon stačilo svetlo v kuchyni...Vždy všetko riešil s kľudom angličana...Aj teraz keď mi dochádzajú rozumné argumenty u mojej 15.tky, je to on čo vie sadnuť a diskutovať s ňou do zblbnutia... Ale moje dcéry vedia, že keď niečo poviem, že to platí! A to od mala,neobmäkčili ma prosíkaním, vyjednávaním, slzami..(aj keď mne bolo často do plaču, musela som sa tým prehrýzť..hranice sú dôležitá vec)

lienka, So, 16. 12. 2006 - 21:34

Brrrrrrrrrrrrrr. Dnes bola otrasná sobota!! Som vyčerpaná a unavená!!Decká boli úžasne protivné, dokonca i u tej menšej to naberá na grádoch. A to som chcela len aby si upratali!!! je 21.34 a mladšia si dokončuje poriadok teraz!! Ešte že mám môjho pokojného chlapa, lebo namôjveru mám chuť ju niekedy ....ach...

monika, Ne, 17. 12. 2006 - 07:30

mo moj syn sice este nema ani rok a pol, ale uz sa u nas crta podobny model, teda matka ma tendenciu zvysovat hlas a otec riesi vsetko s kludom anglicana :-D. ale myslim, ze takto to funguje vo vela rodinach, kde je mama s detmi a otec zaraba. ja si to vysvetlujem tak, ze kedze mama travi s detmi podstatne viac casu, musi tych vypatych situacii riesit podstatne viac, a tiez je tu vzajomny ponorkovy pocit (nielen deti nam, ale aj my im sem tam ideme na nervy) a tak aj ked ockovia v praci neoddychuju, predsa len, ked dojdu domov, je to trocha iny svet, takze snad preto je pre nich lahsie riesit veci s nadhladom. urcite zavisi vela na povahach, to bola len taka moja uvaha. u nas plati aj ta uvaha, aj to o povahach. ja som prchkejsia a muz je 100%ny anglican ;-)

lucka001, Ne, 17. 12. 2006 - 12:55

úplne s tebou súhlasím, aj u nás to prebieha podobne. a to ma ešte syn deptá donekonečna otázkou - "a kedy už príde ocino?"...:-(

Amalka, Ne, 17. 12. 2006 - 10:21

jednoznačne otec. Ten je totiž vzácnosťou, strávia s ním v týždni pár hodín. Mňa majú v paži, zaberá na nich len moje hrozivé odpočítavanie.

hrošica (bez overenia), Ne, 17. 12. 2006 - 11:02

aj u nás je ocko "in" a mama "out"...niekedy mám fakt pocit, že si lepšie pokecám so stenami ako s našími opicami...:-)

renka, Ne, 17. 12. 2006 - 14:35

Amalka, vitaj v mojom klube! Ked zacnem "final countdown"-odpocitavanie-az vtedy decka spozorneju, ze sa cosi deje!
Alebo namiesto kriku-na ktory su uz za tie roky zvyknute-zacnem hovorit uplne potichu,pomaly a zretelne-aj toto u nas obcas zaberie, pretoze to je u mna uz najvyssia hranica nastvania sa.

Amalka, Ne, 17. 12. 2006 - 18:47

u nas sa zretelne sla bi ku je!!! Ani som si neuvedomila, ze to robim az ked som spozorovala, ze moje deti robia to iste...

mamika, Ne, 17. 12. 2006 - 18:58

najnovšie u mojej dcéry je nepočutie. Nepočuje čo jej kážem a keď zvýšim hlas - mami ale ja som Ťa nepočula!!Nemáte známeho "ušiara"?!?!?! Alebo jej odpoveď: mami mám všetko pod kontrolou! Odskúšané mám aj ja hovorenie dlhé, tiché, nežným hlasom - ale tlak mám dvesto - a to už moja rodina vie že bije na poplach! Niekedy to nezvládam a kričím, určite aj susedovie deti sú v pozore.

mirec, Ne, 17. 12. 2006 - 19:40

"všetko mám pod kontrolou" - to vravím aj ja môjmu šéfovi a stále mi to vychádza - asi preto, že naozaj všetko pod kontrolou mám??
:-D:-D:-D

Zuzana, Po, 18. 12. 2006 - 08:07

AJ my patrime k rodinam, kde sme na veci dvaja-dobre aj zle, a detmi nas toho postihneeeeeee.
Myslim, ze pri vychove a narokoch na pomahanie, som asi ja ta prisnejsia, aj ked niekedy noje srdce sa da lahsie obmakcit ako manzelovo....No co uz, som baran a to je vznetlive znamenie, ktore casto skor kona ako rozmysla, ale aj to je o mne a preto to niekedy u nas vyzera ako v talianskej rodine....Ja vytocena, deti urazene a polovicka...s pohodou ukludnuje mna...a ....ALe, ved to je zivot.
Urcite tahame za jeden povraz...ved aj chalani sa spolcuju proti rodicom, ked im ide o rovnaku vec a to by ste mali vidiet tie pikle co spolu kuju....:-O
Moj muz kedysi davno povedal: spolu sme ich stvorili, spolu ich vychovame a ....tym chcem povedat, ze ked boli mali a v noci plakal alebo som bola unavena, ked som kojila....ved by cmulali kazdych 20 minut...a cez den ani v noci spat nepotrebovali...tak to bol prave tatinko, ktory vstal, utisoval a...chalanov, hoci isiel rano do pracicky...
Musim sa priznat, ze hlavne dnes, ked ma vie nas starsi pubis vytocit do....je to prave moja polovicka, ktora mi pomaha ho zrovnat, lebo tercom kritiky nasho dopievajuceho mladeho muza som hlavne ja...asi preto, ze som jedina zena v rodine...teda okrem skrecice, ale ta mu neodporujeB-]
Ja fakt neviem, kde berie svoj klud Anglicana alebo ze by to bol klud strelca???
Ved ktore ine znamenie by vydrzalo s baranicou ako som ja....chichi, akurat sme to vcera vecer rozoberali...;-)
PS: a to ste nas mali vidiet v sobotu, ked sme boli nakupovat aj s chalanmi, tzv shoping turistika....obed vonku, vratili sme sa za tmy, ale tych reci....a pritom ... no proste mladasi boli unaveni ako kone a my starci, sme boli jari...chichi

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama