reklama

Posilňovanie duše

Pridal/a Amalka dňa 02. 03. 2007 - 14:09

reklama

MÁM JEDEN VÁŽNY DOTAZ!!!
ˇ
Čítam si tu čítam - veeeeeeeeľa preveľa slov o tom, ako cvičiť, o dietach, o chudnutí ... proste zdokonaľovanie tela. Na túto tému sa tu vedie veľa siahodlhých diskusií, čo je fajn, pretože sa hovorí "v zdravom tele zdravý duch".

A presne o tomto chcem hovoriť. Čo duša a naše osobnostné sebazdokonaľovanie? Byť milší, lepší, vnímavejší, ochotnejší, tolerantnejší... k sebe a hlavne k svojmu okoliu. Čo sebadisciplína, umŕtovanie vlastných rozmarov, panovačnosti, márnivosti, hnevlivosti, afektovaniu, prefíkanosti...???

Snažíte sa o také čosi? Ako si cvičiť trpezlivosť voči deťom, ako sa nenechať vytočiť manželom, svokrou... zachovať si úsmev miesto zúrenia...

Verím, že nie som jediná, ktorá sa snaží trénovať ľudskosť a veľmi by som uvítala, keby ste sa rozhovorili aj na túto tému a napísali nejaké rady ako byť lepším, trpezlivejším a vytrvalejším človekom.

ĎAKUJEM!!!


reklama

reklama

lucka001, Pi, 02. 03. 2007 - 14:20

tak ja sa zdokonaľujem každý deň - bývame u svokry a so svokrou, ktorá moju trpezlivosť usilovne skúša a trénuje každým dňom, každou hodinou, každou minútou...(my si najviac rozumieme vtedy, keď jedna z nás nie je doma...). a ako na to? u mňa platí držať hubu a krok (čo som už párkrát porušila a takmer sme sa sťahovali...) a zvyšok jedným uchom dnu a druhým von...nie vždy sa to dá, ale hryziem si do jazyka (pravidelne, ešte som si ho chvalabohu neodhryzla...:-D).
a teba kto takto "trénuje"?:-D

eifelovka, Pi, 02. 03. 2007 - 14:24

Ahoj Lucka, uz si skusala ratanie od 0 do 10? Niekedy je to malo, tak musis aj spat :-) alebo pridat cisla :-) Obdivujem ta, toto uz hej, to je teda "trenovanie sebaovladania" :-)

lucka001, Pi, 02. 03. 2007 - 14:31

trénujem hlboký náááádych a výýýdych niekoľko krát po sebe, to tak asi najviac zaberá, ináč by som musela rátať a rátať...:-D

eifelovka, Pi, 02. 03. 2007 - 14:32

Este ti nikto nepodal nieco na hodenie o zem? To zabera u mojej polovicky :-) take prazdne plastove flasky ci par "buchnuti" do vankusa :-) Zacala som aplikovat u neho, lebo mne samej kricanie do vankusa a par buchnuti pomaha, ked ratanie nezabera :-D

lucka001, Pi, 02. 03. 2007 - 14:42

pokiaľ by to dýchanie už nepomáhalo, vyskúšam. dík za tip...(y)

andreap, Pi, 02. 03. 2007 - 15:45

Lucka, prajem veľa trpezlivosti a patrí Ti môj obdiv...tiež som si tým prešla.Ako to zvládnuť-brať ľudí podľa rečí a nie šiat, takých akí sú aj s ich nedoststkami.Čo mi ale najviac pomôže:Problém,ktorý nevyriešim v priebehu piatich minút, prestáva byť problémom.Je to len záležitosť na ktorú mám čarovnú vetu:NERIEŠ TO.To si poviem len tak pre seba, kývnem plecom a čas ide ďalej a mne je ľahšie.Držím palce.

mirec, Pi, 02. 03. 2007 - 14:24

Amalka, v tomto smere som absolutne dokonalý. V tejto rovine mi nehrozi žiadne zdokonaľovanie. Som super, že?;-)

mirec, Pi, 02. 03. 2007 - 14:42

Amalka čakal som, že ma tu zruší na doby niekto iný, ale ty? Ešte, že je tam ten ;-). Inak by som myslel, že to myslíš vážne.

rosoluna, Pi, 02. 03. 2007 - 14:28

Amálka, aj ja sa tu snažím nájsť aj niečo okolo posilňovania duševného rozpoloženia ale v poslednom čase sa tu hovorí len o tele. :-)
Chcem Ti hodiť rukavicu...:-} Mám dojem, že Ty si si v poslednom čase posilňovala dušu dosť intenzívne, prezraď aké techniky /resp. lieky/ si pri tom použila?;-)

Amalka, Pi, 02. 03. 2007 - 14:42

chémiu žiadnu, jedine proti stresový čaj :-)
snažím sa pozerať na seba očami iných, vžívať sa do ich pocitov a v poslednom čase sa vypytujem aj na to, ako ma vnímajú. Je to ťažké, často sa pozabudnem a moje negatíva majú plný priestor :-/.
Myslievam na to, že ak príde manžel nervózny z práce, mám to byť ja kto ho rozveselí a nenechať sa tiež znervózniť.
Snažím sa brať ľudí takých akí sú a tiež sa učím umeniu mlčať. Pretože mi doma hovorievajú, že dokážem oblbovať rečami (už sa mi viac krát stalo, že som dokázala napr. manžela nielen umlčať, ale ho aj presvedčiť o svojej pravde, proste viem kvákať :-P) musím dávať pozor, aby som to nezneužívala. Netuším ako sa odnaučiť nadávať, keď sa rozčúlim a tak isto mi chýba vytrvalosť pri práci. Ľahko totiž svoju pozornosť obrátim na niečo iné, a to, čomu sa venujem nechám tak - ako malé dieťa :-O. Extra triky nemám, treba sledovať svoje prežívanie a tiež správanie. A samozrejme ako to celé vníma okolie. Hlavne nikomu neublížiť.

som v papradí

eifelovka, Pi, 02. 03. 2007 - 14:45

S tym kecanim.. moja polovicka mi povedala, ze som si mala dat do zivotopisu, ze ovladam taliancinu uuuuuplne spickovo, lebo dokazem prekrutit vsetky jeho slova, ked potrebujem a prisposobit si ich tak, ze z toho vyplynie, ze mam pravdu :-D No, hadam by som sa nedala zahanbit v tom dalekom svete e nereprezentovala Slovensko :-D

Amalka, Pi, 02. 03. 2007 - 14:29

ja som sa v manželovej rodine naučila krivdu trpezlivo znášať a umeniu neobhajovať sa pred ostatnými... kedysi toto u mňa neprichádzalo do úvahy... momentálne sa učím priamo otvorene no zároveň citlivo povedať svoj názor a občas aj nepríjemnú pravdu do očí, tiež odnaučiť sa rozprávať o niečích negatívnych vlastnostiach keď nie je prítomný (to je skutočné umenie :-O), s láskou počúvať aj ukecaného a nudného človeka, sústrediť sa na prácu, trpezlivosti voči deťom a do fúrika iných kladných vlastností :-O :-O :-O, ktoré sa mi zdajú nedosiahnuteľné. Je umenie byť človekom.

som v papradí

mirec, Pi, 02. 03. 2007 - 14:33

tak tu naozaj svaly nepomôžu. Je to šlachetné a ohromujúce. Gratulujem. Pasujem ťa za gestora posilovne duší. Nechces Corsičku?:-)

mirec, Pi, 02. 03. 2007 - 14:43

Táto téma sa aj mne páči Amalka. Ak budem mať čas, tak sa rozpíšem a dosiahnem pisateľský orgazmus.

lienka, Pi, 02. 03. 2007 - 15:03

No Amálka, nedá mi nesúhlasiť, že aj ducha treba trénovať. No možno na prvý pohľad nevidno zdegenerovanú, vypasenú či vychudnutú (alebo jednoducho zanedbanú??)dušu, ako toto všetko vidno na tele!! A jedno s druhým súvisí!!!

apolienka, Pi, 02. 03. 2007 - 15:38

Tak ja neviem, vážení. Duša je aj o povahe. A povahu človek veľmi nezmení. Myslím si, že človek je proste buď šťastný alebo nie. A odtiaľ ide aj to ostatné.
Čo tam natrénuješ? Milý úsmev, keď by si najradšej druhého človeka udrel? Potom udrieš doma niekoho, kto si to vôbec nezaslúži, pretože to z teba muselo výjsť von. Mňa táto téma tiež zaujala, ale to naše úplné vlastné "JA" asi nenatrénujeme. Či áno? Sem-sa s argumentami! :-)
som prudko otvorená diskusii!

hrošica (bez overenia), Pi, 02. 03. 2007 - 16:55

Apolienka, idem prudko diskutovať. :-) Ak budeš presvedčená o tom, že si nešťastná, tak taká budeš. Ak budeš presvedčená o tom, že ti zajtra o pol štvrtej padne na hlavu tehla, tak ti padne. Je to celé o vnutornom nastavení. Čosi nám bolo dané geneticky, čosi nám bolo vtlčené do hláv, keď sme boli deti, čosi sme si vtĺkli my, keďže sme už boli dostatočne pod tlakom spoločnosti. Sme ako tvárna hmota. Ak sa necháme tvarovať okolím, tak sa staneme jeho súčasťou. Ak sa budeme tvarovať podľa nášho vnútorného presvedčenia, tak sa vytvarujeme podľa našej formičky. Chce to cvik. A veľmi veľkú dávku osobného analyzovania sa a hodnotenia sa. Pracujem na tom tiež. Setsakramentsky ťažká robota, ale ide to. Aj keď len v malých krokoch. Denne predýchavam ľudskú blbosť, detskú panovačnosť, partnerovú nevšímavosť a iné delikatesy, ktoré mi okolie ponúka. A hlavne dávam zabrať samonasieraciemu procesu, ktorý sa na mňa denne vyškiera. Za posledný polrok, som na danú tému predebatila hodiny, ktoré prinášajú prvé ovocie. Sú dve vety, ktoré mi nesmierne pomáhaju ísť ďalej na mojej novej ceste:

1. Chcem byť spokojná sama so sebou a žiť so sebou v mieri a zhode.
2. Chcem veriť v dobro a ľudskosť.

Vytvorila som si akýsi vnútorný mikrosvet, do ktorého sa ponáram, keď mi je veľmi ťažko. Filtrujem udalosti dní a nepripúšťam si nepotrebné k telu. Jedno, či už myšlienky, alebo ľudí. A hlavne, mám sa rada a je mi ukradnuté, čo si kto o mne myslí. :-)

***hrošica***

mirec, Pi, 02. 03. 2007 - 20:13

Ahoj hrošica. Super, niet čo dodať. Pozdravujem ťa.

mirec, Pi, 02. 03. 2007 - 20:31

nemusí byť na dodacom liste, však?:-)
hroši

klička, So, 03. 03. 2007 - 22:15

(y) So do I. Teda ja iba zacinam. Biblia egoistov je uz vypredana, tak som sa pustila do 100 krokov ku stastiu. Nachadzam tam mnoho myslienok,ktore niekde okolo mna poletovali,ale nevedela som ich uchopit.A nechcem mat depku len pre to,ze ON nechce so mnou travit cas a pre to, ze ONI ma tak vychovali a ...
Verim, ze toto pracovanie na sebe nie je ziadny boj a znasilnovanie, je to cesta.:-)

Amalka, Pi, 02. 03. 2007 - 19:12

apolienka, teraz si trafila. Aj toto som mala na mysli... okresavanie vlastnej povahy. Chciet pokrocit vpred a zdokonalit seba a svoje navyky, bezne reakcie. Vyliezt z ulity, nepovedat si "jednoducho som taka..." a nechat to spokojne tak. Podla mna je povinnostou cloveka snazit sa menit, formovat k lepsiemu... naucit sa nieco z kazdej situacie, ktoru prezije. Vnimat okolity svet a nebyt nevsimavy a sebecky. Casto nad tym uvazujem a pitvam to z kazdej strany...

som v papradí

Kamila, Pi, 02. 03. 2007 - 21:22

Amálka, mne na tom niečo nesedí. Kde si v tom všetkom ty? Ulietaná okolo troch detí, s manželom, ktorý asi zrejme nepochváli tvoju snahu o čokoľvek a nepochopí tvoje krásne krehké slová, a ani len to, aké je to pre teba dôležité. Utekáš od činností, ktoré ťa vôbec nenaplňajú, ale ktoré ako každá mama musíš denno denne robiť.
Som na to trochu podobne. Ale ja práve tie všetky somariny, ktoré neviem, neznášam,ktoré sa mi nedaria, viem urobiť v relatívne rýchlom čase a skoro bezbolestne, keď sa moja duša, obsah mojej hlavy, aspoň trochu realizuje.
Máš inú životnú filozofiu ako ja. Ja nepôjdem cestou relatívnej pokory, ja som bojovníčka. Možno aj ty, len si si vybrala lepšie "zbrane". Tak ti držím palce, aby boli účinné.

svetlana (bez overenia), So, 03. 03. 2007 - 00:03

a ja si myslim, ze je dobre, ze to pitvas .... ja sa tiez snazim vzdy premyslat, preco vo mne vznikla taka reakcia, aka vznikla. Uvedomovat si cielene vlastne pocity, emocie je ten najlepsi zaciatok, ako dosiahnut kontrolu nad sebou (aj ked to slovo kontrola je dost nevhodne a asi aj dost nepopularne :).

Uz som to inde preberala s klickou (slubila, ze docita a napise :), existuje option institut, kt. svoju filozofiu vola moznost volby. V kratkosti ide o to, ze clovek ma v kazdej situacii moznost rozhodnut sa byt stastni, oni tvrdia, ze stasie je vecou volby, nie nahody/situacie/ludi/ ... Clovek si moze vzdy zvolit, ako zareaguje, nemusi vzdy na negativnu sitauciu reagovat negativnymi emociami. Nie je to ziadna drezura, sugescia ...tazko sa to vysvetluje, lahsie chape.
Dalsimi bodmi ich filozofie su absolutna akceptacia, respektovanie kazdeho cloveka, kazdeho jeho rozhodnutia.

Mozno lepsi bude priklad - maly chlapec poziadal o cosi svoju sestru, ale ta sa s nim nechcela rozdelit. Chlapec v pokoji prijal jej nie, nerozzurrilo ho to, akceptoval, ze jeho sestra ma na to pravo. Cela filozofia je popretkavana velkym porozumenim, laskou, spolupatricnostou, obrovskou radostou zo zivota, z kazdeho zazitku, malickosti. S hrosicou sme o tom debatili a ta spravne poznamenala, ze uzasne krasen umelohmotne americke. Ano, aj nie.

Im sa do takejto sitaucie narodil chlapec, kt. sa po cca 1.5r stal silno autisticky. leari u takeho maleho dietata vysetrenia odmietali, prip. tvdili ze dieta je vazne postihnute a nikdy sa z toho stavu nedostane (vraj sa to tvrdi o autistoch vseobecne, neviem). Oni vela studovali (nakoniec boli vzdelanejsi v tom obore, ako ich vysetrujuci lekari) a nakoniec sa rozhodli na neho aplikovat "svoju" prave rozvijajucu sa filozofiu. Zvolili cestu max. lasky, akceptacie, rozhdoli sa, ze ho chcu "zachranit" pre svet, ale len ak o to aj on stoji. Preto nevolili ziadne standartne metody oducania autistickych tikov (vraj sa pouzivaju aj dost drasticke metody), rozhodli sa, ze budu s ich dietatom v nerusenej miestnosti (autistov vyrusuje vela vzruchov, preto sa uzatraraju pred nimi) v ovdzusi lasky. Len budu s nim, budu dieta reflektovat, co znamena, ze budu opakovat, to, co robi on (autisti robia rytmicke opakujuce sa sebastimulacne pohyby sebou, alebo vecami), budu sa snim snazit komunikovat, ale len potal pokial to dieta dovoli (autisti sa casto brania telesnemu kontaktu, ocnemu kontaktu). velmi dolezitym boilo pre nich rozhodnutie snazit sa o jeho dobro a stastie v pritomnom okamihu, nerobit pre neho plany dobuducna, netlacit ho do nicoho, ani v myslienkach. proste cista laska a uplna akceptacia, aj keby mali stravit touto cinnostou cely svoj zivot.
Dieta zacalo po relativne kratkom case reagovat, zazili regresie, kde sa bolo treba este viac upevnit v presvedceni, ze nie ich vola, ale jeho vola nech sa stane, oni ho len miluju a su pripraveni byt pre neho k dispozicii, uplne ho akceptuju takeho, aky je.
Stal sa zazral, nevyliecitelne dieta sa vyliecilo, v 3-4r to bolo sikovnejsie dieta, ako jeho vrstovncii, lebo jeho matka a dobrovonici konali takyto program pre neho cca 1.5-2 roky takmer stale pocas jeho bdeleho stavu. Samozrejme neskor sa program menil, ked uz reagoval, tak ho ucili, robili najroznejsie veci, vzdy podla toho, co citili, ze cih dieta potrebuje.

Takyto zazrak sa neskor zopakoval na velmi vela detoch - nepoznam presne cisla. Dnes maju uz spomenuty institut, pan Kuafman napisal vela knih, robi seminare pre prichadzajucich ludi, nielen autistov. Je to filozofia, kt. robim statsnym kohokolvek, aj manzelov ;-)
Mne je to veeelmi blizke, nasla som tam vela svojich myslienok, zaroven mi to ukazalo, kde som robila chyby. Momentalne to este viac posilnilo moj vztah s nasou "trochu komplikovanou" dcerou, dost hanblivou voci cudzim ludom. Dozvedela som sa napr. o zopar jej skolkovych tajomstvach, kt. by som sa inak asi nikdy nedozvedela ... a stacilo tak malicko, fakt, iba este kusok posunut myslienky v svojej hlave. Cele vysledok niekolkych dni, takmer neuveritelne.

Ak sa chcete dozvediet viac, najlepsie je precitat knihu zazrak pokracuje (je to sice speci o "liecbe" ich autistickeho syna, ale vela sa da anucit aj z toho). Inak su vsetky veci takmer len v anglictine.

klička, So, 03. 03. 2007 - 22:45

Ahoj! Sluby plnim, len potrebujem trochu casu.;-) Ale zase sa ti podarilo ma este viac navnadit s tvojou "dost hanblivou voci cudzim ludom" dcerou. Ja mam takeho synatora.

svetlana (bez overenia), So, 03. 03. 2007 - 22:59

tak citaj, klicka citaj. Vies, co ta mi dnes povedala ! neprezradim ;-)

A nekonecne extra-citlivej dcere som dnes asi hodinu manikurovymi noznickami vystrihavala zo spodkov noh pozasychane bradavice. Mala uz taku celkom slusnu plosku korienkov, mozno aj plocha slovenskej koruny. Uz som to neikde pisala, asi vdaka vplyvu vytazkov z hlivy ustricovej sa to zneaktivnilo (davam jej to necele 2t) a tak ma dnes napadlo, ze budem skrabkat, normalne som jej kusy vystrihavala a ona ani nepipla. Az potom manzel skonstatoval, ze ked sa dostanem k matke, tak to urcite bude krvacat ... mudrlant! To sa chuda az rozplakala. nekrvacalo, sme to takmer cele odstranili.

klička, So, 03. 03. 2007 - 23:05

Nebuď tajnostkár!;-)
Ste veru hrdinky! Mala som kolegynu, čo si takto odstrihávala zhrubnutú kožu na pätách.:-O

svetlana (bez overenia), So, 03. 03. 2007 - 23:08

Moj manzel si to robi kuchynskym nozom! Pri tom odpadavam a odchadzam.

Ale toto fakt nebolelo (iba ked som noznickami pichla hlboko :), to bolo ako odtak, uplne neziva koza. Ale sama som bola prekvapena, ze si na to vobec dala siahnut.

klička, So, 03. 03. 2007 - 23:13

Nie je náhodou chirurg?:-D
Ja som odpadávala asi ako 10-ročná, keď mi bradavice vypalovali na kožnom. Brrr!

luna, So, 03. 03. 2007 - 02:16

"CHVÝĽKA FYLOZOFIE"/fylozofovanie ako posilňovanie duše:-D/

"Som len človek",väčšinou to povie človek na ospravedlnenie svojej chyby,alebo nevhodnej emócii..."Sme len ľudia a ľudia robia chyby",aj to počúvam...v podstate je človek tvor ovládaný emóciami.Je vo svojej dokonalosti,tak nedokonalý,až to občas bolí/hlavne,keď narazíme hlavou do "múru";-)/...a tak sa zamýšľam"Má vôbec význam si posilňovať dušu,keď sme v podstate iba ľudia/iba človek/???

MKD ;-)

Ps:...u mňa to istí vákuovo-zvukotesná bublina.Lietam a nepočujem...:-D

monika, So, 03. 03. 2007 - 20:49

luna, tie dva (vlastne 3) ypsilony tam, kde nemaju byt, to ich tam mas schvalne?
(dufam, ze za toto nebudem virtualne ukamenovana, ale mne to hrozne kole oci)

mirec, So, 03. 03. 2007 - 20:58

Na mňa to pôsobí tak, že luna chcela vyjadriť, ako tvrdo na ňu pôsobí vákuovo-zvukotesná bublina. Navyše ako píše - vraj nepočuje...
Hádam nás neukameňuje dvoch.

monika, So, 03. 03. 2007 - 21:09

:-D snazila som sa v tom najst nejaky skryty zmysel, ale nepodarilo sa. mirec, mas lepsiu predstavivost ;-)

Kamila, So, 03. 03. 2007 - 21:12

Priznám sa mohla som to opraviť, len ja fakt nestíham, keby ste videli tie škaredé pohľady čo po mne cez deň hádžu, keď tu nakukujem a teraz už je zrejme neskoro.

monika, So, 03. 03. 2007 - 21:21

kami, podla mna nie je tvoj job opravovat y/i. to by si uz absolutne nic nestihala. kazdy by si mal tie svoje icka ustriehnut, ale to sem uz asi nepatri :-)

lienka, So, 03. 03. 2007 - 21:29

Musím sa priznať, že aj mne hrubé pravopisné chyby vadia. A nejde tu vôbec teraz o tie Lunine. V poslednej dobe sledujem, že slovo visí sa u nás na stránke začína radiť medzi ďalšie vybrané slová po "v" , teda vysí.

monika, So, 03. 03. 2007 - 21:33

lienka, mirec, vdaka, ja som sa bala, ze ked sa ozvem, tak budem zjazdena pod ciernu zem :-O moj umysel nebol rypat, ale niektore hrubky su tak hrube, ze az (a nie je ich malo). viem, ze preklep sa pritrafi kazdemu a na ypsilone svet nestoji, ale dievcata a muzi, skusme si udrzat nejaku uroven.

monika, Po, 05. 03. 2007 - 19:56

hrosi vdaka, vyborny tip! zide sa i mne, ja som napr. dlho kumstovala nad 'klystirom' ;-)

apolienka, Po, 05. 03. 2007 - 09:38

Ja sa priznám tiež, že mi dosť vadí,keď tu niekto napíše chybu za chybou. celkovo, keď má niekto písomný prejav na verejnosti, viac ako jednej osobe a je to gramatický "horor".
Myslím, že to svedčí aj o osobnej úrovni. Je tu aj niekto, kto píše s takou strašnou gramatikou, že som schopná jej to odpustiť, len pokiaľ je dyslektička. :-)

Kamila, Po, 05. 03. 2007 - 10:15

Dievčatá, ak chcete aby vám internetový prehľadávač podčiarkoval chyby (skoro všetky a občas aj viac), pozrite si Firefox a stiahnite si Firefox 2.0.0.2 alebo skúste rovno toto Firefox 2.0.0.2 , je to slovenská verzia.

mirec, Po, 05. 03. 2007 - 11:29

apolienka, nebuď až tak prísna. Veď nechaj aj tomu právo vyjadriť svoju myšlienku, kto nemá najdokonalejší písomný prejav čo do gramatiky. Hlavné je, že sa tu cíti dobre. Veď sa svet nezrúti. Jasné, že to svedčí o osobnej úrovni pisateľa, nemusí to byť však preto zlý človek. Veď o duši píšete tiež. Možno sa práve na tejto stránke zdokonalia.:-)
To je ako keď sa spieva pri ohni. Aj tí, ktorí neboli obdarení od prírody hlasom, alebo nemajú uši si chcú zabééékať. Preto nech spievajúúú. Tí dokonalejší ich predsa prespievajú. A bavia sa všetci.;-) Dobre som to "napýsal"?;-)

Zuzana, Po, 05. 03. 2007 - 20:36

Moni,
ja som asi poznacena recitovanim a pisanim, ale mne hrubky kolu oci...proste mi to vadi vizualne...som asi stara struktura, ale aj pisanie o nas hovori;-)
Predstavte si, ze by nam niekto napisal mylujem Ta....:-O

mirec, Ne, 04. 03. 2007 - 08:56

to mi ver monika, že nmám. Už si predstavujem, čo by sa všetko dalo za nedeľu stihnúť ;-).

luna, Ne, 04. 03. 2007 - 00:24

Monika,mirec určite vás neukameňujem:-D...a čo sa týka y/i,"nuž som len človek":-D;-)...,ale ak tie hrubky vadia,môžem opraviť,účel splnili;-)

mirec, Ne, 04. 03. 2007 - 09:00

luna vôbec nám hrubky nevadia - je to ľudské a čo je ľudské nám nemôže byť cudzie. Veď to y sa do "fylozofie" až tak pýta - je to skoro ako fyzika. Tak čo aký rozdiel. ;-) Páček a pekný deň.
Ja tiež viem, že 2. pád je z koho z čoho a 7 je s kým, s čím a niekedy veru to hodím opačne - zabijem sa preto?

Jarmila, So, 03. 03. 2007 - 07:51

Téma hodná samostatnej stránky, alebo aspoň knihy v stránke. U mňa moje "telesné a výzorové" prehry a víťazstvá úzko súvisia s dušou, vnútrom...
Som, alebo skôr bola som typ ako Kamila, bojovníčka... navyše som mala rada veci čo najpresnejšie zorganizované, neznášala som nepresnosť, hlavne časovú, lebo tým ľudia "kradli" môj čas, chcela som mať všetko čo najlepšie odhanuté, predvídavé... jednoducho príliš energická, svojím spôsobom výbušná. Prejavy zúrivosti a iné podobnosti som nikdy nedala najavo pred inými, a výbuch mal u mňa aj podobu "zhltnutia celej čokolády".
Po narodení ma pokrstili a všetci tvrdia, tak ako väčšina, že som "vierovyznania rímsko-katolíckeho". No krstný list, ani sv. prijímanie, ani birmový list nezaručí, to čo deklarujeme... Cesta k viere je u každého iná. Cesta k viere je cestou k vlastnej duši... Niekto povie, že je ateista, alebo "neveriaci", že on verí v pravdu, čestnosť, vysoko morálne správanie, charitu.... a tak sa snaží vychovávať svoje deti. Raz sme skupina ľudí na týždňovom psychologickom výcviku odrezaní od sveta, absolvovali takúto diskusiu. Vznikla úplne mimo "cvičení", v čase relaxu. A boli sme tam veruže zmiešaní, rôznorodé názory, diskusia bola vecná, dá sa povedať, že aj odborne fundovaná, podložená, boli tam vzdelaní a rozhľadení ľudia, našlo sa aj niečo síce s VŠ, no nie veľmi vzdelané a rozhľadené... Diskusia bola aj ohnivá, no bez ujmy na zdraví.
Nerobili sme nejaké extra závery, ani sme nepotrebovali deklarovať nejakú pravdu. Skôr bolo cítiť, vyselo to vo vzduchu, že aj to keď niekto vyhlási, že je neveriaci, v podstate verí... verí hodnotám, a verí princípu... A len ťažko sa dokazuje, čo je správny názov či Boh, alebo princíp.... Niekto môže mať takú silnú vieru, zároveň láskavu atď.... a svojím správaním môže byť oveľa lepší ako iný hlboko veriaci.

Svoju cestu som si musela nájsť sama, nikto ma k viere neviedol... Odkedy som začala čítať, zaujímala ma filozofia a náboženstvá, spoločnosť.... Slušne som si naštudovala všeličo a zháňala informácie, viedla diskusie s ľudmi, ktorí mi mohli dať veľa /kňazi, ľudia presvedčení a zastávajúci iné náboženstvá/.
Nechcem tu konkretizovať... lebo toto je téma, kde by som sa tak rozpísala, že ma už neustrážite.
Som presvedčená, že vačšina mám /aj tatinovia čo sú tu/ zatiaľ hovorí len o "tele", aj na to niektorí potrebovali veľkú odvahu, aby začali. No vnútro, to je niečo tak jemnulinké, krehké a krásne, že ľudia ho odhaľujú pomaličky, bojazlivo, opatrne... a .... proste existuje milion výrazov.
A každý potrebuje iný čas, aby otvoril, alebo len pootvoril svoje vnútro.. Možno stačí iba ak tam pustíme len čerstvý vzduch...
Všetky tu myslíme na vnútro a bojujeme sami so sebou. Vlastne, ja už tiež nebojujem... Život ma naučil a učí oveľa väčšej pokore, kľudu, vyrovnanosti...reagovať menej podráždene, nereagovať akúkoľvek maličkosť.. Život ma učil mať ocelový plášť a vnútri mihotajúcich motýľov, alebo krásne fairy-tales... Oceľ tiež nie je ideálne riešenie. Učila som sa ďalej, zmeniť oceľový plášť za kryštálový /aké yi, fakt teraz neviem/, je priezračný a pevný, tiež to nie je riešenie.... chcem sa dopracovať k diamantovému obalu a slnečnému vnútru.
Rada by som sa dopracovala do nejakej rovnováhy, niekde medzi bojom a rezignáciou. Veľmi sa mi páčil Hrošicin príspevok.
Telo a predovšetkým vnútro sú tvárne. Niekedy to ide naozaj ťažko, ale ide. Tak ako ja, čaká ma riadny boj s telom, to je však malina oproti tomu čo som si prežila, čo podstúpilo moje vnútro.

Páči sa mi veľa kníh, ktoré mi v tomto pomáhajú. Samozrejme, že základ tvorí Sv. Písmo, Korán a niečo žo židovskej klasiky. To sú pre mňa najdôležitejšie knihy.
Veľmi, mimoriadne a naozaj veľmi pokladám za prospešnú knihu "Môj experiment s pravdou" od Mahátma Ghandiho. Určite vieto kto to bol, a možno ste čítali knihy o ňom. Môj experiment s pravdou napísal on sám, je to o tom, ako sa považuje za obyčajného človeka, akou cestou prešiel a ako to vnímal, ako bol kritický voči sebe, ako sa považoval za nedokonalého a v podstate hovorí o tom, že celý život sa snažil a bojoval o to, aby jeho cesta bola pravdivá, aby bol pravdivý voči sebe, a dokázal hovoriť o pokleskoch a nedostatkoch samého seba.
On bol, ale aj sa stal maximálne pokorným človek s jednoduchým život, no na druhej strane sa nevzdával a bojoval za podstatné veci.
Sranda je,/ i keď to nie je do smiechu/, že samotní Indovia o ňomnevedia toľko ako my. Bola som prekvapená a ešte somt u nestretla Inda, ktorý by vedel o Ghandim aspoň 10percent toho čo ja, ja sa teda za znalca vôbec nepovažujem. Hodila som to zahlavu, že asi som pyšná. Pred mesiacom som si prečítala článok v novinách presne na túto tému, a je to tak a ja nie som domýšľavá....
Asi sme nevynašli nič nové, už aj starí Gréci považovali za podstatnú "kalokagatiu" /pomôžte, dobre si to pamätám, nie som si istá či je to ten správny výraz/ harmónia tela a duše, alebo naše slovenské - v zdravom tele, zdravý duch a opačne.

Amalka, So, 03. 03. 2007 - 09:30

Alia!!! 1000 x ĎAKUJEM!!! A pripájam sa k názoru, že toto je kategória vhodná na samostatnú knihu rovnocennú s tou o tele. Lebo je tu rubrika pohladenia duše, ale žiada si to trošku viac. Aspoň mne... som sama?

som v papradí

svetlana (bez overenia), So, 03. 03. 2007 - 19:44

ja len zopar myslienok ...
1. nejako mam pocit, ze slovo pokora sa tu chape, ako totalna necinost, proste muchy zdezte si ma. Ale kdeze. Nenarokujem si na to, ze to slovo chapem uplne stopercetne (mozno ho chapem uplne zle :), pre mna je pokorny clovek skor clovek pravdivy, vedomy si svojich kvalit a chyb, respektuijuci druhych ludi. ako to vidia "bojovnicky"? :-)

2. mne sa trochu nepaci, ked hovorite, ze je to boj menit svoje vnutro ... Ano, trva to dlho, je to mozno komplikovane, ale neverim, ze sa cosi da zmenit nasilu, bojom, nasilim, .... mozno sa len nechapeme slovami, mne sa to slovo zda strasne negativisticke. Mozno nakoniec kazdy reagujeme inak, u vas je to naozaj boj. Ja stale tvrdim, ze nech ide o dusu, alebo o tele, pokial nenajdem lahku formu, ako cosi zmenit, tak to nezmenim. Pokial najdem cosi, co ma nadchnte, je mi lahke to prijat, okamzite sa tak spravam, drezuru na sebe konat neviem, nech uz ide o cokolvek, nakoniec aj o chudnutie. A je celkom mozne, ze co clovek nevie prijat dnes, bude vediet o nejaky cas. proste vyvoj, cesta, nie ciel je cielom :-)

3. Ano, suhlasim, ze vsetky taketo veci su velmi citlive a jemne a tazko im transportovat do cudzej hlavy, preto na 100% verim myslienke, ze ked je clovek dostatocne vnimavy a otvoreny, tak ten niekto sa vzdy postara, aby clovek isiel nejakou cestou. Nahodne stretnutie, nahodna kniha, nahodne ...

4. Amalaka, hovori ti cosi modlitba srdca? Podla mna velmi vhodny sposob, ako zit pritomny okamih a nezit len telom, ako sa upokojit, ...

5. este Kami ta nespokojnost ... pamatas sa este na tie fyzikalne videa o fungovani mozgu? To nemoze priniest nic dobre, ked nie je clovek stale vyrovnany so svojimi dennymi povinnostami. To proste nefunguje, ze si 10 hod zo dna nejako pretrpim a potom som hodinu statsna, lebo XYZ. Ja aspon neverim na take stastie.
Tu situaciu treba podla mna bud prijat a konat vsetky tie veci s laskou a pozornostou, alebo to treba velmi rychlo zadadne riesit - ja by som to aspon urobila.
Zase som teraz pozerala kusok novej casti, zaujimava teoria sa tam zjavila o vytvarani reality - nejaka hypoteza tvrdi, ze clovek ma niekolkokrat za sekundu moznost fakt menit mozgom veci okolo na molekulove urovni a tak ovpolyvnovat realitu, vyslovene ju tvorit, ako vyrabaju deti kolaciky v piesku.

Kamila, So, 03. 03. 2007 - 20:39

Svetlana, toto tiež hodím do nového článku, lebo si to zaslúži celkom slušný komentár.

Amalka, So, 03. 03. 2007 - 21:18

svetlana, ano modlitba srdca mi hovori vela. I ked malo praktizujem klasicku modlitbu, Panbozko sa ma cez den cosi napocuva :-) a je to velka opora, casto myslim na to, ze ludia, ktori nemaju boha to musia mat ovela tazsie.

Vnutorny boj... je to fraza. Sebazdokonalovanie je vsak namahave usilie a vyzaduje si kvalitnu vytrvalost a trpezlivost.

Vzdy som prosila Boha o pokoru, pretoze mi nie je prirodzene vlastna. Teraz zazivam kooopu situacii, kedy sa v nej mozem cvicit, a predsa mi bolo (a aj je, i ked pomenej) tazke ich vyuzit na sebazdokonalenie v tomto smere. Moja dusa sa buri proti nespravodlivosti a mam problem byt v takych chvilach ticho a nechat na Boha (pre neveriacich na cas), aby pravda vysla neskor najavo. Alebo aby dotycny zistil, ze mi krivdi... stalo sa mi vela krat, ze ked mi manzel v niecom krivdil a vobec sa napr. nesnazil vzit do mojej situacie alebo pocitov a ja som sa v takejto chvili neobhajovala, ale som ten pocit ukrivdenia predychala bez hadky, neskor sa mi necakane ospravedlnil (to je unho herkulesovsky vykon).

Co zmenilo moje vnimanie tazkych situacii a pomohlo mi viac sa ovladat je toto:

"Niektori by chceli robit dobro, ale nechcu trpiet zlo, chcu byt pokorni, ale aby nimi nikto neopovrhoval, chcu sa uspokojit s tym, co maju, ale aby im nikdy nechybalo potrebne, chcu byt cistymi, ale bez umrtvenia, trpezlivymi, ale bez urazok. Chceli by ziskat cnosti, ale sa nenamahaju pre ne, skratka tuzia po vitaznych poctach v meste bez toho, aby poznali vojenske boje v poli." /sv. Gregor Velky/

...ked som si precitala tento text, zostala som sediet ako mechom ovalena, pretoze som v nom videla seba. Vsetky moje snazenia...aj nesnazenia. Presna definicia do bodky.

Stotoznujem sa s tvojim nazorom, ze kazdu cinnost pocas dna treba robit s laskou a venovat jej celu svoju pozornost. Toto je moja najvacsia chyba... strasne lahko sa odputam. Uz sme raz s Kamkou o tomto pisali... robime vselijake somariny, len nie to, co treba.
A tak som postupom casu objavila (nahodou v ktore neverim) CARPE DIEM - Vyuzi den. Toto je vsak sfera, v ktorej sa mi dari pobiedne. Pomaha mi dat si na oci farebne listky s heslami typu: Chyt sa kazdej hodiny (kontrolovat sa, co som pocas uplynulej hodiny robila) alebo NESPI! :-) Ale veru mam co zo sebou robit, aby som dodrziavala priority.

Nuz, pred malou chvilkou som dopozerala Postu pre teba a bol tam pan, ktoreho meno som zabudla, ale bol vyse 8 rokov v ruskom gulagu...
Clovek vyformovany utrpenim, clovek plny ludskosti. Zostal vo mne fantasticky pocit, pojdem hladat jeho knihu Cez cerveny ocistec... dosiahnut raz takuto duchovnu uroven... tak to je mojim snom.

A tymto zaroven idem poprosit Kamku o stranu knihy, pretoze som sa rozhodla vychovavat a konecne zacat na sebe intenzivne a hlavne efektivne pracovat. Prosim si stranu s nazvom Amalka prebudena jarnym slnkom. Dakujem. A teraz frcim dotiahnut, co som odflakla pocas dna ;-).

som v papradí

Mira-Mária, So, 03. 03. 2007 - 10:31

Nie nie si sama...som len jednoduchá dobre čitatľná ženička a netrúfam zapojiť sa do diskusie odborníkov ako ste vy, no čítanie vašich riadkov je naozajstným pohladením duše,v ktoré som snáď ani nedúfala.Tiež som pokrstená a mojou motlitbou na pohladenie duše je,keď každý večer usínam s rúčkou môjho synčeka v ruke a prosím "TO" Dobro a Lásku (v ktoré verím ja),aby vrátilo viac lásky a súcitu do ľudských sŕdc.

Kamila, So, 03. 03. 2007 - 10:50

Dievčatá trochu som to poprehadzovala, chcela som spravit knihu, ale nakoniec som pridala novu rubriku, zatial sa vola Cesty našej duše, navrhnite nový názov, príspevok Svetlany a Alie som dala ako nové články.

maxi, So, 03. 03. 2007 - 15:43

Tak toto je naozaj krásna a nesmierne ťažká téma..vďaka za ňu.Ja sa tiež denne snažím neprísť o duševné zdravie,no a skutočne mám mnoho krát čo robiť..ľudia vedia byť naozaj veľmi zlí a stojí kopec síl nevynadať, neuraziť niekoho a to nehovorím o tom- nevytočiť seba samého,ja,keďže robím s ľuďmi,vynakladám mnoho energie,aby som sa zvládla odosobniť sa od zlej nálady,nevraživosti a negatívnej energie niektˇ.ľudí..samozrejme, že sú aj ľudia srdeční,milí,chápaví,len za deň ich človek nestretá toľko,ako by si želal.Ja každému prajem,aby ho obklopovalo čo najviac ľudí s pozitívnym prístupom k životu.Ak to niekomu poviem,niekedy pozerá na mňa akoby som priletela z Jupitera,ale ak sa nad tým zamyslí,príde na to, čo chcem povedať..možno to znie tak strojene,ale je to realita..Ak už ma aj niekto cudzí vytočí,poviem si, že snáď v blízkej dobe vymyslia liek na ľudskú blbosť..alebo mi ešte pomáha,keď nechcem reagovať na niečiu zlobu,ktorá sa ma dotýka, že ja nie som problém, ale ventil,cez ktorý sa niekto upokojuje.

Mira-Mária, Po, 05. 03. 2007 - 11:36

Milá Apolienka,Lienka,Monika a iný, ktorých urážajú pravopisné chyby.
Možno aj ja som tá hus ktorá zagágala, no táto "Kamkostránka" je o duši a skúsenostiach "naničmamín" a aj o našich chybách, ktoré zďaleka nie sú najhoršie na svete.Neverím, že pravopis je vizitkou(?správne?)úrovne človeka.Príklad zo života: moja priateľka vzdialená tisícky km je človekom,ktorému mamka v útlom detstve odišla na večnosť,skvelý otec ju sám vychovával ako byť ženou. V dvadsiatich rokoch sa vybrala do sveta. Po desiatich rokoch skúšok a sklamaní preskočila nielen partnera, ale aj svoj tieň. Sama bez pomoci napriek problémom s chrbticou pri veľkosti pŕs E zhodila v priebehu roka 30kg, skrátila si dlhočizné vlasy, má nových priateľov.Je dnes príťažlivou a úspešnou ženou a predsa predsa by ste nehceli čítať jej listy.Má preto menšie IQ?
Dokážem preskočiť svoj tieň ak prestanem komunikovať so svetom, lebo mi pamäť vynecháva a po dvadsiatich rokoch po škole mám zlý pravopis?
Mám pre-To nízku úroveň?
Kto si bez viny,hoď do mňa kameňom...

mirec, Po, 05. 03. 2007 - 11:44

Mira-Mária ešte zas čo!!! Dobre vravíš. (y)

eifelovka, Po, 05. 03. 2007 - 11:53

Tiez sa mi stava, ze gramatika sa mi akosi vymkne z ruk... je to aj tym, ze uz roky zijem v zahranici a niektore slovicka mi z hlavy proste vypadnu, ale ked sa na to kuknem znova, vidim, ake chyby som urobila.. musim priznat, ze aj mne "tvrdky" vadia a pamatam si, ze som velmi vela chalanov v puberte vyselektovala prave vdaka "Chibas my" alebo "Lubym Ta" lebo prepac Mira-Maria, toto podla mna o IQ trosku je :-/

eifelovka, Po, 05. 03. 2007 - 11:55

Este ma napadlo.. na zakladke nas ucil jeden ucitel, ktoreho gramatika bola "uzasna", a tak kazdu poznamku do ziackej daval pisat naj ziacke v triede.. ktovie preco (blush)

mirec, Po, 05. 03. 2007 - 12:11

eifelovka,
ty sa na to pozeráš z veľkej výšky, preto možno sem-tam urobíš chybu a keď sa kukneš znova, tak ju zbadaš - asi máš 10x optický zoom, či nie?
Hrúbky o IQ? No, ale ozaj len trošku - sekundárne. Schopnosť veci riešiť môže mať oveľa lepšiu ten, ktorý robí hrúbky ako ten, ktorý sa naučí pravopis ale ma zatiahnutú ručnú brzdu v hlave. ;-) - To som myslel všeobecne.

Zuzana, Po, 05. 03. 2007 - 20:40

Mirec,
je to aj o prejave o o nas...takze aj o.......
Fakt si predstav, yebz Ti niekto napisal do listu MYLUJEM TA...sorry, strata bodov u mna vysoka.....a myslim si, ze vela slov sa da pochytit z citania knih a podobne...nasa rodina je fakt asi citanim poznacena...a to sme programeri....;-)

mirec, Ut, 06. 03. 2007 - 06:55

Zuzka,
Veď hej. Súhlasím, že pravopis je dobré vedieť, ale radšej by som pristal na ženičku so super charakterom a zmýšľaním ako super gramatikou. Tu by som jej vedel odpusitť.
No a čo sa týka toho, keby mi niekto napísal MYLUJEM TA v mojom veku, tak by som mal radosť.;-) Bola by v tom y maximálne vajadrená jej sila a túžba ma naozaj milovať. :-P

Zuzana, Ut, 06. 03. 2007 - 08:21

Sorry, mam anglicku klavesnicu a preskocili mi yebz...takze ma byt zeby:-O

lienka, Ut, 06. 03. 2007 - 10:12

(blush)(blush)(blush)

mirec, Ut, 06. 03. 2007 - 12:10

veď tak som to aj chápal Zuzana. Nezdalo sa mi,že yebz.

Kamila, Po, 05. 03. 2007 - 11:54

Súhlasím. Ja keby som nemala Firefox, tam mám chybu v každom slove, možno trochu menej hrubiek, ale úplne poprehadzované písmenká, lebo som unavená a ponáhľam sa ... Naozaj sa nedá hodnota človeka posudzovať podľa znalosti gramatiky. A ak tu všetky začneme špekulovať nad pravopisom, tak nenapíšeme vôbec nič, zo strachu pred chybami.

eifelovka, Po, 05. 03. 2007 - 11:57

Strachovat by sa nemal nikto, nema preco.. neznamena to ale, ze to musi, ci nemusi vadit.. joj keby ste ma poculi kecat v italy, esteze taliani na gramatiku totalne kaslu inac by som sa tu schovala niekde pod zem (y)

Zuzana, Po, 05. 03. 2007 - 20:43

Kami,
neviem, ale stranku citaju aj nase deti, tak si myslim, ze je dost blbe, aby sme im komentovali,ze mali z diktatu 4 a my budeme robit fatalne hrubky...
Mozno som stara, ale keby si v ziadosti o zamestnanie napisala slova s hrubkami, urcite by Ta zaradili pod cloveka, ktory mal napisanu ziadost spravne....moj nazor.

Mira-Mária, Po, 05. 03. 2007 - 11:50

Chlapi sa vždy iným očkom kuknú na vec,ale díky(y)

mirec, Po, 05. 03. 2007 - 11:53

hééééj iným očkom? Nerozumiem ale OK. Aspoň ma to nebude trápiť a nezabudnem.
Niet začo. Aj ja si to myslím.

Mira-Mária, Po, 05. 03. 2007 - 12:06

Héééj,v škole som aj ja bola vyznamenaná hviezda (aspoň zo slovenčiny).A keďže som typ čo na srdci to na jazyku,spontánne píšem myšlienky a kliknem a nezdržujem sa kontrolou (možno hanba mi -či hamba mi?).Firefox 2.0.0.2 som si stiahla ale až príde môj technikus domov začnem s tým pracovať a do budúcna sľubujem bezhybnú komunikáciu (či aj myšlienkovo bezchybnú netuším):-D.
A čo sa toho iného očka Mirec týka, mala som na mysli čiste ženskú doménu akou je intuícia (schopnosť čítať medzi riadkami) ako je táto diskusia dôkazom, ako sme sa vzdialili od pôvodnej témy - Posilňovanie duše.

eifelovka, Po, 05. 03. 2007 - 12:14

Mna to nejako "netankuje", tvrdky obcas biju do oci, ale ked sa clovek ponahla je to v norme.. len si toto presne pamatam, ze v puberte som to proste nedokazala "odpustit", ze niekto tak pekne slova ako "lubim ta" dokaze tak skomolit.. :-)

danielaa71, Po, 05. 03. 2007 - 12:14

ahoj,
ja sa tu čestne priznávam bez bázne, nečitajte moje prispevky tý čo by vás mohlo poraziť z prišerného pravopisu ...neviem to ...nedokázala som sa to naučiť ...
xi-xi no čo, som aká som
mám 4 dieťa v škole, je už v 4 ročniku na základke, učim sa pravopis s každý dieťaťom ale hold nedokázala som to... som jednoducho
" dysgramatická"
verim že človek čo pravopis oválada je v šoku ked si čita článok s takou "dokonalou" slovenčinou ale ja sa skutočne veľmi snažim a premýšlam ale nejde to ... ale prišla som na stránku nanič mama preto že si myslim že práve tu budu akceptované moje-naše nedostatky ....
viete ako sa moc za tento nedostatok hanbim určite viac ako vyzliecť sa do plaviek(blush) (a to mám cca 100kg:-))
pozdravujem každého čo nevie pravopis ja kludne tie vaše prispevky prečitam ja chyby nevidim hehe cmuk

Kamila, Po, 05. 03. 2007 - 12:20

Daniela, ked som prebehla tvoj blog o spomienkach, vobec tam noboli gramaticke chyby, iba take somarinky ako dlzne a vynechane pismenko, co ja robim uplne vzdy.
Inak ja som este stale nepochopila pisanie ciarok a ten Firefox mi ich nijak neopravi.:-D

eifelovka, Po, 05. 03. 2007 - 12:23

(y) Ja si myslim,ze by sme mali zakopat tuto debatu o gramatike a vratit sa k teme o nasich dusickaaaaaaaach :-) A ja dlzne a podobne somarinky nepouzivam vobec, lebo s touto talianskou klavesnicou by ste si to asi tazko precitali :-)

mirec, Po, 05. 03. 2007 - 12:30

Ja som za eifelovka - zakopme, i keď tebe to stačí pustiť z tej výšky voľným pádom a je zakopané a my musíme kopať. Máš to prešpekulované. Viem jednu po taliansky: Oprima tuto a dri ma festo. ;-) ahoj.

klička, Po, 05. 03. 2007 - 14:00

Mirec pozor! Dostávaš sa na nebezpečné územie!;-) Cez výšku to nepôjde, ale s tou taliančinou možno zaujmeš.:-D A Eifelovka(je to divné ťa takto oslovovať :-)) neboj, toto bolo posledý krát.;-)

eifelovka, Po, 05. 03. 2007 - 14:03

Neboj, uz sa u mna zaradil ;-) Zacala som si od februara totiz pisat taky zosit s poznamkami.. asi vies o com :-) Ked pridem domov, tam ti to precitat :-)

danielaa71, Po, 05. 03. 2007 - 12:32

dakujem kamilka,
pisala som to v noci a nebol tu nik kto by pomohol tak som pisala dlhooo hladala vo vašich textoch a podobne a priznávam ked skutočne neviem ako tak vynechám xi-xi
alebo hladám slová bez i/y alebo nesklonujem správne skrátka vyhnuť sa
...ten firefox musi manžel tu porobiť ešte si netrufam .:-)

Mira-Mária, Po, 05. 03. 2007 - 12:21

Danielka,nečítať tvoje články "takové-či makové",by znamenalo ochudobniť sa o doro a lásku ktorá z nich vyžaruje,nevedomky sa s nami delíš o svoju energiu.(y)

eifelovka, Po, 05. 03. 2007 - 12:27

Mira-Maria??? Este od temy.. teraz som si vsimla, ze si znamenie lev a partner je narodeny v znameni baran??? No tak to mate doma take pestre ako ja :-D My sme totiz v tom istom zlozeni (y)

Mira-Mária, Po, 05. 03. 2007 - 12:35

Dal by sa o tom napísať román. Ak čokoľvek nahlodáva tvoju zvedavosť,pýtaj sa,prípadne intímnosti na: sonny1@netkosice.sk Som otvorený človek bez predsudkov a žiť 15 rokov s baranom nebola iba balada, no ja som tiež potvora. Asi to bude o tom otvorenom srdci,tolerancii a častej konverzácii,ale aj o odlúčení a byť si vzácny ...

mamika, Po, 05. 03. 2007 - 20:56

ha ha ha! Moja spolužiačka, každý rok na strednej robila skúšky, aby prešla ročník v auguste! A nie z jedného predmetu ale z troch a to základných, nevynímajúc slovenčinu. Hádajte, čo dnes robí? S T A r o s T K u jednej nemenovanej prosperujúcej obce!!! O čo Teda ide?! Kašlite na malichernosti, veď to vieme prečítať, nie je to v hebréjčine, rozumieme našej reči! Darmo mám štátnu skúšku z písania na stroji, diplom za rýchlosť, ani raz ma nenapadlo skontrolovať pravopis! O čo vlastne ide,!?!?!?!?!?!?! Bože veď sme ľudia!

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama