Už fakt neviem, či mám veriť lekárom!

Musím sa Vám vyžalovať, možno sa mi trochu uľaví a možno tým dám podnet iným maminám, ktoré majú podobný problém, aby neverili slepo lekárom, a urobili pre svoje dieťa viac, než ja.
V stredu som bola s dcérou v nemocnici v BB na kontrole a poslednej injekcii, ktorú jej ortopéd pichal do kolena, na posilnenie podvýživenej a zmäknutej chrupavky.
Vo februári minulého roku mala úraz na lyžiach a poškodila si meniskus, ktorý jej operovali v decembri minulého roku (konečne! skoro rok sa s tým trápila ! ale aj tak to ešte nie je v poriadku, ale je to na dlhé písanie)
Keď už bol ortopéd hotový, a šiel nám napísať správu, tak ani neviem ako, zrazu ma napadlo, aby som sa ho opýtala, či by sa jej nepozrel na chrbát.
Lebo sa mi to už nezdalo, tu vo ZV ju už dlhodobo liečili na skoliózu, ale nič nepomáhalo. A to sme s tým vystriedali už 3 ortopédov!.
Cvičievala cviky na chrbticu (síce nie pravidelne a niekedy aj s plačom a vyhrážkami od nás - rodičov), chodila na rehabilitácie a mala pás na správne držanie chrbtice (taký modrý, na suchý zips).
Len čo si dala dcéra dole tričko, tak lekár hneď skonštatoval, že to nie je skolióza, ale choroba - M. Scheuermann. Vraj to vzniká v období rastu a je to hormonálneho pôvodu. Chrbtica rýchlo rastie a kosti a chrupavky sú zmäknuté a tak sa stáčajú a vytvárajú taký, akoby hrb. Normálne som zostala ako obarená! Poslal nás na RTG Th chrbtice a tam sa to len potvrilo.
To, čo som videla na snímkach, tak to neprajem nikomu! Bol to hrozný šok! Dcéra má výraznú kyfotizáciu Th chrbtice na 85° s klinovatením tel. stavcov!
Ten ortopéd len krútil hlavou a rozčúlene sa vyjadril, že také ťažké postihnutie ešte nezažil, vraj "či to nikto z ošetrujúcich lekárov vo ZV nevidel, či čo" ?!?!?! Hneď nám vypísal poukaz na ortézu (korzet) ale s tým, že už nevie, či sa jej to zlepší na 100%, lebo bude mať čoskoro 16 rokov a už sa jej dokončuje vývin. Povedal tiež, že korzety sa dávajú už pri zakriveniach do 40° a ona to má raz toľko!! Strašne som sa rozplakala...normálne sa mi chcelo od zúrivosti a bezmocnosti vrieskať! Ale musela som sa krotiť, aby sa dcérka ešte viac nerozľútostila, lebo aj pre ňu to bol veľký šok a hrozne plakala!
Z poukazom sme šli do Ortotechu, kde jej urobili sádrový odliatok na korzet a budeme naň cca mesiac čakať, kým bude hotový. Nosiť ho bude 23 hodín denne. Najprv s menšími prestávkami, aby vraj z toho neodpadla, lebo je to aj šok pre chrbticu. Tam jej tiež zistili, že má ploché nohy a hneď nám dali urobiť aj ortopedické vložky do topánok. Tiež tam len krútili hlavou nad jej chrbticou. Ako je to vraj možné, takto ju zanedbať!
Som teraz z toho všetkého zúfala a hlavne veľmi zúrivá na týchto "tiež doktorov" tu vo ZV, čo ju takto doglbali a liečili nesprávne! Už sa to mohlo dávno podchytiť a už mohla mať pokoj a vraj aj vyššia mohla byť!
Mám teraz o ňu veľký strach a stále na to myslím. Fakt neviem, čo by sa stalo, keby ma nenapadlo sa ho na to opýtať.
Žili by sme v domnení, že je to skolióza a dcére by už možno nič nepomohlo (možno ani operácia). Najhoršie je, že som teraz na všetko sama, manžel je dlhodobo v zahraničí a rodičov a svokrovcov mám na východe.
Fakt som tá najhoršia mama, mohla som pre ňu urobiť viac a nie len slepo veriť lekárom. (Síce sa trochu uťešujem tým, že ja nie som lekár ...ale...)

Komentáre

Moja, je skoda, ze to prehliadli, ale neboj sa , iste sa to zlepsi. Ak by sa to zlepsilo co len o jednu tretinu, je to lepsie nez nic. A inak , moj brat mal vyrastky na chrbtici,
ktore mu dost zdeformovali chrbticu. Bol na operacii, mal asi patnast rokov. Korzet nosil asi dva a pol roka, a mal potom nadrherne drzanie tela. Tak sa neboj, ver ze to bude lepsie a modli sa, urcite urcite to bude o nieco lepsie.

Milá Nicebosorka ako ťa potešiť, rada čítam a posielam vtípky na odľahčenie ťažoby či smútku, no tu je to nevhod. A tak odo mňa aspoň povzbudenie, že nádej umiera posledná. Aj v prípade chrbátika tvojej dcérky je nádej, pretože chrupavky sa uzatvárajú až v 25-tom roku života, ale o tom vieš iste viac ako ja.
Myslíme na vás a tým vám obom posielame zo svojej pozitívnej energie.
...maličká slzička,nezaškodíí,bez nej sa dievčatko nenarodí... /žiaľ aj bolesť patrí k životu/
Iste v korzete uroní slzičku aj tvoje dievčatko, tak jej prajem,aby bolo tých slzičiek čo najmenej!

Neboj, zládnete to, určite sa nejaký ten čas potrápite ale vydržte! Som s vami a posielam vám veľa veľa pozitívnej energie!!!! Priebežne informuj!

nicebosorka - Ty si to nemôžeš vyčítať. To vždy takto uvažujeme, že sme mohli urobiť viac a podobne. Ale nie je to celkom správne. Veď kto iný by mal veci ohľadom zdravia odhaliť ako lekár. Nuž ale podobných "odborníkov" máme zrejme všade v spoločnosti. Je to vo všetkých odvetviach, ale pri zdraví človeka je to určite najcitlivejšie. Takéto negatívne skúsenosti bohužiaľ sú často. Nech to dcérke dobre dopadne.

Srdečne Vám všetkým ďakujem za povzbudzujúce slová a energiu.
Ani neviete, ako mi to pomohlo, že som to mohla zo seba vypustiť.
Viem, že to bude ťažký boj, a hlavne dlhodobý, ale budeme musieť sa s tým popasovať. Ale verím, že to zvládneme. Musíme.
Dcéra sa mi priznala, že ju aj dosť trápilo, ako ju budú brať spolužiaci, kamaráti, keď bude nosiť ten korzet. Ona sa obávala, či sa jej nebudú vysmievať a neodsunú ju na vedľajšiu koľaj. Nakoniec sa s tým zverila najlepším kamarátkam a tie ju super podporili a veľmi jej držia palce, nech sa čím skôr vyzdravie. Normálne mi ožila. V dnešnej dobe, je to podľa mňa vzácnosť, lebo je to skoro všade len o tom, ako byť " IN". Teraz viem, že to zvládne aj za pomoci kamošiek.
Ešte raz veľká vďaka za vašu energiu a podporu. Dám vedieť, ako to pôjde a ako to zvládame. Úsmev
Janette

Nice ,čaká vás obe dlhý a ťažký boj ,ja tebe aj dcérke prajem trpezlivosť
a tá po čase určite "ruže" v podobe zdravia prinesie.Tak sa držte dievčatá.

Zeny su od prirody bojovnice a vy dve to vzajomne prekonate... musis byt silna, aby sa ona mala o koho opriet, ty si teraz ten jej majak v mori problemov, tak riadne sviet nech ta vidi aj v tej najvacsej burke neprijemnosti... Je dolezite,ze na to aspon tento lekar prisiel a ze je vzdy nadej pokracovat vpred! Odvahu!

Nice,
to ze to zvladnete a vydryite je jasne, lebo ina cesta neexistuje a ver, ze vsetko bude dobre a my budeme na vas mysliet...viac urobit nemozeme a VY TO DOKAZETE!!!!

Emka, Eifelovka, Zuzanka..aj Vám veľmi pekne ďakujem, ani som nečakala, že tu nájdem takú podporu...ste všetci moc zlatí...ešte raz Vám všetkým - VEĽKÁ VĎAKA MrkámÚsmevÁno

Nice, čo ti napísať?! Je smutné, že sa človek stretáva s takou nezodpovednosťou od lekárov, najhoršia je tá bezmocnosť, že to nevieš vrátiť späť a dcérke pomôcť. Ale je úžasné ak má kamarádky, ktoré ju podržia, je v dosť háklivom veku, keď sa človek sám na seba pozerá kritickými očami a všetko, čo ho "škaredí" odmieta. Držím palčeky ako aj ostatné dievčatá. Radšej neskoro, ako vôbec!

Neviem čo dodať, prežívam tvoju ľútosť s tebou... snáď len otrepaná fráza, že všetko zlé je na niečo dobré ... časom sa to určite vyvrbí lepším smerom.
Veľa trpezlivosti a nádej do srdiečka !

Ja by som sa asi vybrala za oným lekárom, čo sa tak set-sakramentsky zmýlil a šplelchla mu do očí, ako dobabral diagnózu. A že mu móóóóc "ďakujem".

Ale uznávam, že som dosť impulzívna a horkokrvná. Toto by mnou riadne pohlo !

Ja som asi impulzivna ako ty, ja by som na neho totiz nielen splechla, ale poziadala o presetrenie celej nemocnice a dotycneho lekara.. ved sa to da aj anonymne, ked uz ide o to, ale ja by som na neho fakt tu staznost o zanedbani pece podala...

Čaute babenky Úsmev Všetkým Vám ďakujem za podporu.
Ja som tiež dosť impulzívna, ale neviem či by to malo nejaký zmysel.
Už mám s týmto dosť skúsenosti a nikdy sa nič nevybavilo. Mňa samu lekári už pár krát odbabrali. Mohli by sa o tom písať romány. Spomeniem len jeden. Pred cca 14 r. som mala spontánny potrat na Štedrý večer (bola som v 4 mesiaci). Išli sme s manželom na pohotovosť a službukonajúci lekár mi pichol len injekciu, s tým, že to výjde samo. Nič viac...bola som potom aj u svojej gynekologičky a ani ona nič nerobila, vraj dostala som injekciu, že to prejde. A tak som krvácala od Vianoc, až kým som nešla v januári (6.1) do KE, lebo mamina to už nemohla zniesť, že ma tak nechali a nič nerobia a vybavila mi vyšetrenie u primára na gynekológii a tam ma vyčistili. Prišla som tam, dá sa povedať, za 5 minút 12-násť. Ani predoperačné mi nerobili, rovno ma ráno zobrali na sál. Plod bol v mne. Dosť som sa potom bála, či budem môcť mať ešte druhé dieťa, mala som síce 1 a 1/2 ročnú dcérku. Ale našťastie som potom mala syna. A moja gynekologička? Tá sa potom tak milo ku mne správala, keď jej došli papiere z histológie z BA a správa z KE.
...škoda reči...najhoršie je to, že človek sa v takej situácii cíti úplne bezmocný, a darmo že má veľkú papuľu (a ja ju mám) nezmôže nič...
Spomeniem aj mamičkin príklad. Operovali ju pred cca 5 rokmi na kŕčové žily. Dostala vysoké horúčky, od bolesti sa skoro po stene škriabala. Keď to povedala tomu lekárovi čo ju operoval, tak sa na ňu ešte osopil, že to má preto, lebo je vraj obézna (čo je blbosť). Mamka si aj myslela, či nemohla dostať nejakú infekciu...napr. z wc, alebo sprchy z nemocnice, tak jej ešte odvrkol, že mala sa ubytovať v Slovane (hotel v KE), keď sa jej to nepáči !
Noha jej v slabinách opuchla, strašne zapáchala (doslova hnilobou), na poliklinike jej dali silné antibiotiká a chodila tam potom každý deň na čistenie a vytláčanie hnisu. A tam jej po cca 3 mesicoch nahmatali a zistili, pri vytláčaní hnisu, že jej tam lekár zašil tamón na odsávanie krvi! (vo veľkosti mobilu) Ten jej doslova za živa vyťahovali z rany! A bol už prirastnený k mäsu! Ten lekár, čo jej to každodenne čistil, sa sám vyjadril, že keby nemala silné antibiotiká, tak tu už medzi nami nie je, že to nemá nechať len tak. Dala to nakoniec na súd, lebo sme to my - jej deti a aj jej mamička, žiadali a tlačili na ňu... a doteraz sa to ťahá. Už to raz vrátili, že je páchateľ neznámy!!! S advokátkou sa odvolali a nič...stále sa len čaká. Odvtedy má ukrutné bolesti, nemôže v noci spávať, noha ju páli, poškodili jej nervy...v nohe má aj dieru...
Čo dodať? Tak je to s naším zdravotníctvom aj súdnictvom. Ak niekomu poriadne nepodmastíš, tak ....
Janette

Ja teda extra taliansku telku nemusim, ale maju tu dva programy, jeden z nich sa vola "hyeny" a oni sa zaoberaju presne takymito zanedbanostami a podfukmi a nefungovanim veci v italy.. ty im napises, co sa ti prihodilo a oni to presetruju.. celkom sa to ujalo, lebo ti co su tymi Hyenami su fakt dobri, neraz dostali aj do nosa kvoli inym, ale za to sa kopec veci vyriesilo a pohlo smerom k zdravotnictvu ale aj par panov politikov sa muselo "spovedat" sudom... asi nieco na styl "lamparen" na slovensku, len si myslim,ze s ovela vacsim uspechom, oni totiz z toho urobili velku show a divme sa svete aj funkcnu...

Nice-b, brrrrr, to s tou maminou - strašnéééé, nemám slov, len prianie, nech všetko ok dopadne !

Je to blbé, že sa takto "podarilo" na mladulinkom človeku, ale takto to už býva. Ako aj sama píšeš, máš bohaté skúsenosti a tak sa k tomu škoda vyjadrovať (aj ja by som ti vedela rozprávať!).

Ber to tak, že teraz to vyzerá dosť tragicky, no možno jej to k niečomu v budúcnosti bude aj dobré. Nemyslím nejaké trvalé následky - božechráň - ale keď sa cez toto prehryzie,možno bude brať veci v živote s oveľa väčším nadhľadom a nebude sa zbytočne zaoberať "drobnosťami" - pôjde na koreň veci. A tak ti poviem, že takéto "následky" jej želám.

Veľa sily obom. To že je to naše plemä (rozumej žena), je minimálne 50% úspechu k vyliečeniu. Hádam by nás nesklamala, no nie?

Milá nicebosorka,chcela by som reagovat na chorobu,ktoru zistili tvojej dcere.M.Scheuermann ma prenasleduje od môjho pubertálneho veku,kedy mi ho asi v 13 -tich rokoch zistili.Mne tiež chceli nasadit spominaný korzet,ale ja som ho odmietla.Predstava, že ako budem v tom vyzerat ma šokovala,aj ked ma varovali že budem mat v štyridsiatke hrb ako Quasimodo.A tak ma aspon ako 14 r.prehovorili aby som aspoň išla do kupelov.V Pieštanoch som strávila 6 týždňov,a budem mat na ne krasnu spomienku.Ale bola to len taká naplast,pretože potom som mala chodit ešte rok cvičit v domnení že sa mi to vylieči.Ale poznáš to ja pubertiačka ,no komu by sa chcelo každé rano vstávat a pred tým ako som išla do školy som mala ešte absolvovat polhodinovu makačku na žinenke.Priznám sa vydržala som asi dva mesiace,ale stačilo mi.Mamine dohovárania nepomohli,že sa nevydám,nikto ma nebude chciet atd.Teraz ked tu 40 -tku má na krku,tak trochu nostalgicky si spomeniem,že som mohla urobit viac,ale nie preto že bysom sa nebola vydala,nie naopak vydala som sa v 18-tich,mám dve zdrave deti ,fajne muža...Neviem ako sa moj Scheuermann bude spravat dalej,ale iba jedno ma trápi,že si nemožem dat obtiahnuté tričko lebo vtedy je tá kyfoza na tom chrbte viditelná.Ale poviem si,su na tom aj horšie a život je aj tak krásny tak ho prežime čo najlepšie....Sorry za chyby,nie som taká zručná v písaní na pc.

mila pekna bosorka. no,teraz je uz neskoro,aby si si vycitala.ano,je to aj tvoja chyba,ze sa to dostalo az do takehoto stadia, ale ako sa hovori,nikdy nie je neskoro. zdravotnictvo je v dnesnej dobe uplne v keli:(. som fyzioterapeutka a viem o com hovorim.tvoja dcerka bohuzial mala velmi zlu rehabilitaciu,lebo ak niekto naozaj pravidelne cvici a hlavne spravne, su vidiet fantasticke vysledky. a je aj to pravda,ze rodicia si az tak nevsimaju svoje deti,myslim po tejto stranke.pamatam si na mamicku, ktoru poslali k nam s babetkom, ktore malo uplne ploske licko,lebo zle lezkalo v maternici a malo k nam chodit na rehabilitaciu.ked prisla na prvu navstevu,vobec nechapala co je ine na jej babetku,ona ten rozdiel vobec nevidela. co sa tyka tvojej babulky,odporucam vrele vojtovu metodu!!!zisti kto ju u vas robi a nech s tym zacne co naskor,kedze to ma na neurologickom podklade,malo by sa to zlepsit kazdym cvicenim.keby si potrebovala nejake info,napis mi.papa,drzim palce!!

mila pani,
mam 56 rokov a scheurmanna....ako mlady som mal zle drzanie tela. posielali ma plavat a tak...maval som casto problemy s chrbticou (seknuty som bol prvy raz 34 rocny...), ale ani tam pri rtg mi sch. nezistili...az na neurologii u trabnera na nahodilej prehliadke...ked som mal 45 rokov. Takze som o tom ani o nevedel a zil som s tym...obcas cvicim, musim si kontrolovat drzanie tela...ale da sa s tym uplne normalne zit. Chorobu ma aj jeden hrac NHL, aj ja som hraval hokej a futbal ako blazon. Teraz ma obcas omina chrbtica medzi lopatkami a mavam vtedy aj arytmie, ktore moze sposobovat (vraj) aj chrbtica. Nie som z toho velmi vyplaseny. Treba asi zaviest do svojho zivota posilnenie chrbtoveho svalstva. Skoda ze aj ja som nedostal v mladosti korzet...ked som bol mlady bola obtiahnuta moda a dost som sa hanbil, ze som "hrbaty" a tak som sa silou vole vystieral...(jedna moja laska sa ma spytala, ci som nervak...hehehe, vobec nezbadala ze sa hrbim a vzdy potom sa vystriem...tak som jej povedal, ze sa len vystieram...), aj toto automobilazacne cvicenie kvoli peknemu vzhladu mi mozno pomohlo. Ale to samo o sebe nestaci, nielen vôla, ale aj sila je potrebna, preto treba posilnovat svalstvo a tak tej vôli byt vzpriameny pomahat. Rodicov nemozem obvinit, lekari to nezistili...su povrchni v diagnostike, mnohi vedia malo. Mam este jednu neur. diagnozu, ktoru mi mladi lekari nezistili, az stary skuseny traubner na prvy sup...hoci priznaky su citankove...
Takze hlavu hore, korzet a cvicit, plavat kraula alebo znak (ziadne prsia), natahovat sa na tyci (denne robim 10x, vzdy ked idem cez dvere kde ju mam upevnenu), naucit sa spavat v dobrej polohe, dodrziavat zasady skoly chrbtice (napr, uz som si zvykol ze ani zuby pri umyvadle si neumyvam v predklone bez toho, aby som nemal jednu nohu vpredu a druhu vzadu), prilis sa nevyvalujem v teplej vode vo vani (robil som to v mladosti a mal som problemy!) ale skor si davam sprchu, na zaver studenu, chrbat treba aj otuzovat.
Dolezite je mat rovny charakter. Napriek mojmu komplexu ktory som z chrbta mal, myslim ze ma lubilo vela dievcat a asi to ani nezbadali. Manzelka mi doteraz ani raz nenaznacila ze mam asi daco s chrbtom, som skratka akoby taky typ, hlava trocha dopredu, mierne prihrbeny (mozno u chlapcov je to ine...), ale vesely a ironicky, mam vela dobrych priatelov a som uznavany vo svojej odbornej komunite. Trocha sa obavam staroby, lebo tie problemy sa mozu prejavit vo vyssom veku, ak dozijem, co by som chcel.
Ale su ludia, ktori maju horsie veci a menili by za sch. Netreba nato mysliet, treba dostat do krve dake zasady a potom sa to upravi. Aj ked u mna to asi malo nastastie miernejsi priebeh...pozdr. BK

Milý pán Boko,

Veľmi pekne Vám ďakujem za Váš komentár. Moja dcéra korzet dostala, ale už od prvej chvíle ho veľmi zle znášala. Ako po psychickej stránke, tak aj po zdravotnej. Cítila sa v korzete uzavretá, skľúčená... doslova pocit klaustrofóbie, a čo bolo najhoršie, tak jej viditeľne napuchli a sfialoveli ruky a celé jej stŕpli, až tak, že si ich ani necítila. Tak po týchto problémoch korzet nosila veľmi málo. Sem tam na noc, ale aj to nevydržala celú noc v ňom spať. Jedna lekárka v liečebnom dome Marína v Kováčovej sa vyjadrila, že ho nemá nosiť, aby nenastalo ešte nenávratné poškodenie nervov rúk. Vraj sa pri násilnom vystieraní v korzete niekde dochádza k pricviknutiu nervov.
Nuž bohužiaľ, robili sme čo sa dalo. Aj jej pár x korzet upravovali, ale nič sa nezlepšilo. No a dcéra začala mať z toho ťažké depresie (takisto aj ja som sa z toho psychicky zrútila a doteraz som na AD). Predsa už mala skoro 17 rokov keď jej na to prišli.
Bola aj 2x na liečení, to jej trošku pomohlo, tam cvičila poctivo. Pomáhali jej aj všetky tie liečebné procedúry vo vode, masáže a parafíny a zábaly. Ale bohužiaľ doma už z cvičením bol (a aj doteraz je) veľký problém. Niekedy aby cvičila musím na ňu zdvihnúť hlas, hlavne keď už dohováranie nepomáha. Mrzí ma to, ale mňa to veľmi štve, že sa k tomu takto stavia. Potom po kriku je urazená a cviky robí nahnevaná a tak prudko, energicky, žiadne uvoľnenie. A to potom fakt nemá význam takto cvičiť, to stráca všetku účinnosť. Musí to chcieť sama od seba, musí to prijať ako fakt, že to robí pre svoje zdravie, pre seba, nie pre mňa. Ale ona bohužiaľ sa s tým nestotožnila a neprijala to. Je skoro dospelá, nedá sa večne po nej kričať, aby nebola voči sebe ľahostajná. A mňa to veľmi bolí, keď som na ňu zlá. Plačem

Keď dcéra bola po roku opäť na liečení, tak sa dozvedela, že je to možné upraviť operačne. Stretla tam totiž dievča v jej veku, ktorá to mala zoperované. Síce to nemala v takom hroznom stave ako moja dcéra - tá ma zakrivenie na 85 °! (má doslova hrb).
Pátrala som, kde to robia a keď som to zistila, vybavila som cez mail konzultáciu s perfektným primárom pediatrickej ortopédie v Žiline, pánom Popluhárom. A ten nás po osobnej konzultácii objednal na operáciu na 19.1.09. S tým, že tam už ideme 15.1 a budú jej robiť ešte nejaké testy. Lekár sám odporúčal operáciu, lebo to má tendenciu zhoršovať sa a môže dôjsť k tlačeniu na srdce a iné vnútorné orgány. Bude to ešte konzultovať aj zo zahraničnými lekármi, ako ju bude operovať, čo bude pre ňu najvhodnejšie, lebo z tak ťažkým Sheuermannom sa ešte nestretol.
Ja tam budem s ňou po celú tu dobu. Oni to doslova vyžadujú prítomnosť matky po celú dobu liečenia.
Verím, že všetko dopadne dobre, aj keď mám v podvedomí veľký strach a neviem ako to dcéra zvládne. Bojím sa aj ako to zvládnem ja. Hlavne počas tej dlhej a náročnej operácie, keď budem čakať, ako to dopadlo, tak už sa teraz z toho desím, že sa od strachu zbláznim.
Ale musí to dopadnúť dobre! Už nechcem, aby moje dieťa tak trpelo!

Ešte raz veľká vďaka za príspevok. Prajem Vám všetko dobré a hlavne čo najmenej zdravotných problémov. Kvietok

nicebosorka držím dcére aj tebe palce-dobre to dopadne.(hug) ObjímamObjímam

No bože keď to tu takto čítam mám z toho hrôzu. Syn má problémy s chrbticou a lekár ortopéd nás minule sfúkol, že ty nič so sebou nerobíš, si strašne krivý, povyhrážal sa nám korzetom a to bolo od neho všetko. Vôbec s nami nedebatoval o tom, že syn každý deň poctivo cvičí. synovi je až do plaču keď si predstaví že k tomu lekárovi má ísť znova na kontrolu...Otrasný prístup

Klodik, mozem vrelo odporucit na chrbat cokolvek, co ma nazov cantienica (daju sa kupit aj zo dve knihy v sk-preklade, nemecky ovela viac), ludia spominaju velmi dobre vysledky, Cantieni ma nemecky frum an cantienica.com
a tyc medzi dvere polahky kupis v sportovom obchode, ak nemate .... to je uplne super vec, co podla man posiluje komplet cele telo !

alebo .... moj muz mal sem-tam srtpnutu krizovu cast (sedave zamestnanie, nevhdone sedenie, ....), cvici nejaky cas 5 tibetanov a pred niekolkymi dnami hral hokej a hovoril, ze cely cas krize neucitil ... vraj sa zda, ze tych 10min rano ma zmysel Úsmev
len ja som sa k tym 10min este poriadne nedostala ... Hambím sa asi ze ma krize nebolia Úsmev

... navsteva terapeuta, ktory sa venuje Dornovej metode (dobreho terapeuta!!! - ktory zhodnoti, ci a ako je mozne pomoct zmiernit nasledky napr. "napravenim" vsetkych klbov dolnych koncatin) a pravidelne natieranie chrbtice janskym olejom (v panenskom slnecnicovom, prip. olivovom oleji luhovane kvietky lubovnika bodkovaneho, pripravovany podla povodnej receptury ma sytooranzovu az tmavocervenu farbu) tiez moze vyrazne pomoct...

... mozno to znie prilis jednoducho, no odkedy lubovnikovy olej pouzivam (asi 7-8 rokov, naozaj velmi pomohol mnohym ludom s roznymi problemami s chrbticou...

No elin ten olejček vyzerá zaujímavo...Uź sa teším, že budem mať 2 týždne voľna teraz cez vianočné sviatky a povenujem sa Filipovej chrbtici. Preštudujeme a možno ťa trošku pootravujem o nejaké ďalšie informácie(flower)

Úsmev

Klódik, ak môžem poradiť, tak žiadaj pre syna liečenie na Kováčovú a nedaj sa nikým odradiť a odbiť. Tam chodia decká s ledva viditeľnou skoliózou! A ako mi jedna rehabilitačná sestra povedala, tak tam poniektoré chodia každý rok, doslova ako do tábora! Rodičia to vybavia a majú o dieťa na mesiac postarané za páru korún (poplatok 50 sk za deň)!
A potom vážne prípady nevedia kde vsunúť. Aj my sme sa pýtali, keď bola dcéra mladšia a vždy nám bolo povedané, že zo skoliózou sa nechodí na liečenie, ale nie je to tak, videla som to na vlastné oči. Preto sa nedajte a skús mu to vybaviť, fakt sú tam dobrí odborníci.
Drž sa Áno

Ďakujem,ďakujem, ďakujem nicebosorka, toto sú informácie na nezaplatenie...Naša detská lekárka má taký zámer,že by bolo vhodné nejaké liečenie...Ona čakala že aj ortopéd nám niečo "viac" odporučí a bola veľmi nemilo prekvapená, ze nám len povedal, že treba cvičiť a keď to nebude lepšie pohrozil korzetom. Ešte aj to nám povedal ako vyhrážku a nie ako možnú pomoc, aby sme to vnímali ako trest, či výstrahu...

Klodik,ak sa nemylim,tak byvas niekde v okoli Ilavy.Ku ktoremu ortopedovi,prosim ta chodis?Pretoze ja som na trase P.B.-PU-DCA na ziadneho odbornika nenatrafila.S dcerou sme skoncili v bratislave a manzel v presove.A s tymi kupelmi je to tak,aj dieta so skoliozou ma narok na kupelnu liecbu.Do Kovacovej sa caka dlho,no porovnatelne vysledky maju aj v Turc.Tepliciach.

5 tibeťanov- knižku isto nájdem aj doma...Tá tyč je asi super nápad- to isto "poobťažujem" manžela aby ju Filipkovi namontoval.Popozerám sa aj po tých knihách.Človeku je niekdy ťažko z tých lekárov, lebo syn fakt poctivo cvičí, aj niekedy porozpráva ktorý cvik sa mu ako pozdáva, ktorý sa mu zdá, že mu najlepšie zaberá...Aj plávať sa snažíme s ním chodiť, len to sa nedá pravidelne pretoýe najbližšia plaváreň je vzdialená 20km.Akurát naša detská lekárka bola zlatá a povzbudila Filipka, ýe neskôr bude fajn ak bude posilňovať a nabere trošku svalovej hmoty, źe to by mu malo pomôcť. A ešte by ho rada poslala niekam do kúpeľov...No ale hlavne je to na nás...Ešte že je to taký rozumný chalan a chápe že to robí pre seba. Ale tá tyč ma asi teraz najviac oslovila,to mu sadne, s tým sa rád popasuje(sun) Ďakujem svetlanka za typy(hug)

Klodik to je uplne super, ze ma o to on sam zaujem - to je nekonecne viac, ako mu moze dat hocijaky lekar. On musi predovsetkym vediet na sebe citit, co je spravna poloha tela, spravna poloha panvy, kt. cvik mu zabezpeci okamzitu ulavu od bolesti, ako spravne chodit, vstavat, sediet ... Jasne, ze je lepsi vzdy kontakt s clovekom, kt. tomu rozumiem a vie poradit na zivo, no ked taky nie je ...

tyc byva taka, ze sa vobec nemusi nasrubovavat do zarubni, ma len take gumove tesnenia na konci, cele sa to upevni "dotocenim" napevno. udrzi myslim hmotnost 100kg. my mame vzdy pod nou z bezpecnostnych dovov madrac, nase dietky su este male a scasti aj divoke.
A napr. aj take vyliezanie medzi zarubnami - posilovaci cvik pre deti, kt. posilni total vsetko - aj ked Filip je uz na to mozno dlhy Úsmev

Neuci sa Filip nahodou nemecky ?

Filip sa neučí nemecky. Majú v škole angličtinu.A to vyliezanie medzi zárubňami? Ešte asi rok dozadu takto lozil v kuchyni- medzi chladničkou a stenou...Vždy keď som prišla domov z práce chladnička posunutá a bolo mi jasné že "cvičil".:-D Veľký úsmevVeľký úsmev

nicebosorka,nesmieš si nič vyčítať,veď si bola u voacerých lekárov,robila si,čo si mohla,nezostáva ti nič iné, len zasa veriť lekárovi! Držím silno silno palce,aby dcérke pomohli,ako sa len dá!Hlavne,že sa už vie presná diagnóza.

katarinak, tento blog je 3 roky stary, myslim, ze nicebosorka uz ma veci poriesene:-)
Eva Slnko

jj mám Úsmev šak vieeeš Bozkávam videla si Mrkám

Úsmev ďakujem katka, ale dcérku mám už rok a pol po operácii ...dopadla úspešne Kvietok

Veľký úsmev prečo som ho našla ako aktuálny? Nevadí!:-D Veľký úsmev A ako si ho našla ty?

mozno si ho nasla medzi najcitanejsimi vpravo. Ked si ty don napisala, tak sa zobrazi medzi aktualnymi v strede. Tak som ho videla ja - na zaklade tvojej reakcie:-) .
Ked mrknes na uvod blogu, pripadne na reakcie, najdes datum, kedy bol blog aktualny.
Pekny den:-)
Eva Slnko

Ahojte, neviem či toto bude ešte niekto čítať, ale nedá mi tu nenapísať.
Nicebosorka, klobúk dole pre Vami a Vašou dcérou.:-) Na nete som si našla jej blok úplnou náhodou a takisto ma upútal ako ten Váš.
Pred pár týždňami som bola na konferencii, kde prednášal aj pán primár Popluhár a spomínal dievča, ktoré mu napísalo list po operácii, že mu ďakuje, lebo že aj na plaváreň chodila s mikinou pretože sa tak hanbila. Teda podľa tohto si viem predstaviť čo je M.Scheuermann zač. Tak Vám aj dcére silno držím palce aby bolo už všetko v poriadku.
Len som mala potrebu Vám to povedať.
Maťa. Slnko

Ahojte, môjmu 15-ročnému synovi tento týždeň diagnostikovali Schweuermannovu chorobu, som z toho v šoku, pretože už asi 3 roky chodíme na ortopédiu do BB, kde nás doktor presviedčal, že cvičením sa to dá do poriadku. Tentokrát sme natrafili na iného doktora, ktorý hneď na prvý pohľad odhadol spomínanú diagnózu a RTG snímok to len potvrdil. Hneď sme išli dať aj vyhotoviť korzet. Je mi z toho zle, pretože už asi 3 roky doma robím "policajta" s tým, že naháňam syna aby cvičil, vymýšľam mu také práce, aby sa mu chrbtica posilňovala, všetko odkladám, len aby sme denne aspoň pol hodinku cvičili, ale všetko sa mi zdá márne, pretože stav sa mu nelepší a tiež má 58 stupňové zakrivenie-kyfózu. Bol aj v kúpeľoch v KOváčovej, teraz má zasa ísť po monitore. Tiež doktor povedal, že nie je isté, či sa to po nosení korzetu do takých 19 rokov zlepší. Mám obavu aj z toho, že syn ide na strednú školu do BB, kde bude na internáte a ja nebudem mať nad ním kontrolu, či cvičí, alebo nie. On si to neuvedomuje, robí si zo mňa srandu, ale ja už rozmýšľam nad tým, že by bolo dobré zohnať v BB niekoho, kto by nad jeho cvičením dohliadal, neviem, či ho príjmu na to gymnázium, ale myslím, že sa spojím s jeho budúcim učiteľom TV a s jeho vychovávateľom, aby naňho dohliadli. Pretože si uvedomujem krátkosť času, za ktorý by sa ešte čosi dalo urobiť, cítim sa bezmocná. Viem, že sú aj iné horšie choroby, ale pohľad na svoje zhrbené dieťa napríklad na kúpalisku tiež nie je bohviečo. Je hrozné, že môjmu synovi na tom až tak nezáleží, smeje sa na mne ako sa ja preňho trápim. On to pochopí, keď už bude neskoro, alebo keď bude mať svoje deti.Ja taktisko ako "tridsiatnička"prichádzam na mnohé veci, ktoré som urobila nesprávne, ale taký je život. Zaujali ma tieto príspevky, budem hľadať tie knihy aj metódy, ktoré tu boli spomenuté. Chcela by som osloviť pani "nicebosorku" aby mi napísala o tej operácii viac, možno by som uvažovala aj o takej možnosti, ale doktor mi povedal, že sa to nedá ani liekmi, ani operáciou vyliečiť, tak neviem, určite je to v Božích rukách.Držím palce všetkým, čo majú podobný problém a tiež držte palce nám. Ak niečo budete vedieť viac, čo by pomohlo, prosím ozvite sa mi. Ďakujem Plačem

Ahoj Majka,

(Mamina - babka Betka mi telefonovala, že tu mám dotaz)
V prvom rade si tu všetky tykáme Mrkám

No a teraz k veci. Moja Žany je už 2 roky po operácii. A poviem Ti, nemohli sme sa rozhodnúť lepšie, nakoľko korzet jej nerobil dobre, ako po psychickej tak i po zdravotnej stránke. A ani cvičenie nie, nakoľko tam je degenerácia stavcov - vnútorná časť stavcov (tá z brušnej dutiny) má tvar trojuholníka a nie štvorca. Preto sa chrbát zatáča, lebo sa stavce nemajú o čo opierať. (neviem, či ma chápeš...mne to tak vysvetľovali lekári)
Dcére v korzete začali fialovieť a tŕpnuť ruky. A v Kováčovej nám doktorka vravela, že si tým môže vážne poškodiť nervy v rukách.
Taktiež primár, čo ju operoval sa vyjadril v tom znení, že korzetom sa to nedá napraviť, možno trochu pozastaviť, ale časom by sa to len a len zhoršovalo. Takže jedine operácia.
Už to 58°zakrivenie u tvojho syna je dosť!
Moja Žany mala 85° a veľmi trpela, hlavne sa veľmi hanbila, aj v tých najväčších horúčavách chodila v mikine s kapucňou. To, že sa tvoj syn teraz k tomuto takto stavia je asi u chalanov "normálne" (pretože tiež mám syna, ktorý má problém s platničkou - hernia disku, a má to na "háku" ak mu niečo zakazujem - behať a pod. kde si môže nárazmi ešte viac ublížiť, tak je "múdry" ) Ale myslím si, že ak sa Tvoj syn zaľúbi, dospeje, tak to bude vnímať inakšie. A práve preto treba myslieť do budúcnosti. A nielen po estetickej stránke, ale hlavne po zdravotnej, nakoľko chrbtica potom tlačí na pľúca a srdce. Moja Žany mala zníženú funkciu pľúc. Ale fakt operáciou sa to dalo do poriadku.
Operácia je to náročná, ale v Žiline sú na to experti. Hlavne pán primár Popluhár. Presne nám pred operáciou vysvetlil, čo jej bude robiť a prečo.
Žany najprv otvorili z boku, odstránili jej rebro a medzi stavce dali titánové rozpery a z panvy jej zobrali kostné štepy, ktorými naočkovali poškodené stavce, aby sa tam vytvorili chýbajúce stavce. Potom ju otočili na brucho a operovali zo zadu, kde jej dali 2 titánové tyče, aby chrbticu vyrovnali. Operácia trvala cca 9 hodín. Počas operácie ju na chvíľu prebrali, aby zistili, či nie je poškodená miecha. Netreba sa toho báť, nakoľko v Žiline majú taký navigačný systém, ktorý im ukazoval, kde je miecha. Ale istota je guľomet, preto pacientov na chvíľu preberú. Pred tým sme doma robil s dcérou wake-up test, to znamená, že sme k dcére v noci, keď spala prišli, a povedali jej, aby pohýbala prstami na nohe. Nesmela sa prebrať, ale mala to robiť v polospánku. A museli sme to zapisovať do zošitka, či sa to podarilo, či sa prebrala a pod. Ale robili jej to aj pred operáciou, kým sme boli v nemocnici.
Hneď na druhý deň po operácii pacientov na chvíľu postavia. Hoc je to len na pár sekúnd, ale je to potrebné, aby sa orgány dali na správne miesto. Potom každý deň sa to opakuje na čoraz dlhšiu dobu, musí sa to hlavne preto, aby sa mohol urobiť korzet, ktorý sa nosí ešte cca 3 mesiace po operácii. Ak pacient nevydrží dlho stáť, tak sa pobyt predlžuje, fakt preto treba čo najviac chodiť. Samozrejme, že je na to určený G-aparát - také akoby chodítko na kolieskach, ktoré pacienta pod pazuchami podopiera. Bez neho sa to vlastne ani na začiatku nedá.

Naozaj sme sa nemohli lepšie rozhodnúť. Ver, že to stálo za tú bolesť.
Na 100% sa to už vyrovnať nedá, ale moja Žany je krásne rovná, hlavne keď ju porovnávam s inými babami v jej veku nevidím skoro žiadny rozdiel. A až sa mi na jej stužkovej tlačili slzy šťastia do očú, keď som ju videla kráčať v nádherných šatách a rovnú. Ver, že šťastnejšiu a hrdšiu mamu tam asi nemal nikto Mrkám

Preto, ak ti môžem poradiť, tak neváhaj a nečakaj, kým sa to zhorší.
Žiadaj sa do Žiliny k primárovi Popluhárovi, je to božský človek. Môjmu dieťaťu dal nádej na krásny "nový" život. A že má jazvy? to nevadí, ale je rovná! Vlastne na chrbtici jej jazvu skoro ani nevidieť, najhoršia jazva je po odbere štepov, tá je hrubá, ale fakt to dcére nevadí Objímam

Rozmýšľam, čo by som ti ešte poradila... žiaľ nič mi už nenapadá, ak Teba niečo napadne, tak sa kľudne pýtaj, a ak tu aj nebudem, tak určite mi niekto dá vedieť, že si písala.

Ozaj, po celý čas som bola v nemocnici s dcérou. Tam si to doslova vyžadujú. Je to veľká psychická podpora pre dieťa. Predsa, aj keď som ju umývala, alebo podkladala misu a pod. tak to lepšie znášala odo mňa, ako od cudzieho človeka.

Ešte mi napadlo, (neviem, či som to tu už niekde písala) ale ja som primárovi Popluhárovi jeden večer napísala mail a na druhé ráno mi volala sestrička, že nás pán primár objednáva na konzultáciu. Písala som mu ako to s dcérou bolo, čo jej našli, po akej dobe a ako ju tiež "liečili" na niečo iné a pod., ako dcéra trpí a pod. A poprosila som ho, či by sa na dcéru nemohol pozrieť. A na druhý deň telefonát, čo som fakt nečakala.
Takže tak, neváhaj a mysli na budúcnosť svojho syna.

tu je kontakt na neho :
http://www.lekari.sk/index.php?str=lekari&odbornost=39&detail=122
http://www.zzz.sk/?profil=4498

Budem Vám obom držať veľmi silno palce. Verím, že synovi pán primár pomôže.
A keby niečo, tak sa kľudne ozvi.

Janette

TlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskam
a Zanetka je krasne mlade dievca!(y)
je na neuverenie, cim si presla, lebo NIC nevidno.
Eva Slnko

Bozkávam ďakujeme...fakt skoro nie je rozdiel medzi ňou a jej spolurovesníčkami ÁnoObjímam

Ahoj Janette, veľmi pekne Ti ďakujem za vyčerpávajúcu odpoved. Fakt si mi dala nádej, ale aj strach, lebo to vyzerá hrozivo. Syn už síce dosť podstúpil aj doteraz. Je to až neuveriteľné,a nechápem prečo na túto operáciu hneď neupozornia doktori, ale ľudia sami musia pátrať ak chcú niečo dosiahnuť. Určite ortopédi o tejto možnosti vedia. Chcem sa ťa spýtať, že koľko ste boli v nemocnici a či dcéra bola schopná počas tých troch mesiacov normálne fungovať a chodiť do školy. Ďalej ma zaujíma, že či sa tou operáciou už úplne skončí to zhoršovanie stavu. Posledná otázka je že či si niečo za tú operáciu platila, či si to budeme môcť dovoliť.Naozaj Ti pekne ďakujem, syn má teraz 10.3. nastúpiť do kúpeľov v Kováčovej tak neviem, či mám tomu zázračnému doktorovi zavolať teraz, alebo sa ešte mám poradiť v kúpeľoch, Ale myslím si, že najlepšie je ísť na tú konzultáciu nech by to zhodnotil on. Bojím sa aj o tú miechu, pretože aj tak je to riziko, no neviem je to ťažké rozhodnutie.... Ak sa ti dá, tak mi odpíš na tieto moje otázky. Ak by sa to podarilo tak ťa prídem navštíviť aj keď ťa ešte nepoznám a spolu oslávime rovné chrbice - kiežby sa to podarilo. Ďakujem ešte raz a maj sa

Ahoj Majka, nemáš prečo ďakovať, ak viem, tak poradím, pomôžem.
Viem, že to vyzerá hrozivo a že ten strach tu je. To je úplne normálne. Ja som ho tiež mala, ale napriek tomu sme do toho šli. Ja som dokonca bola vtedy na antidepresívach, pretože ma to dosť zložilo.
Tiež nám o tej operácii nepovedali ortopédi, ale len čírou náhodou som sa o tom a o primárovi Popluhárovi dozvedela, keď som bola so synom vo ZV u neurologičky, nakoľko má herniu disku. Medzi rečou som spomenula dcérinu diagnózu a ona mi povedala, nech zavolám, alebo napíšem priamo jemu, že sa to dá operovať...že nechápe, prečo nám o tom ortopéd nepovedal...
V nemocnici sme boli vyše 3 týždňov. Za operáciu sme neplatili nič a ani sme nikomu nič do vrecka nedali. Platila som akurát ja za lôžko a za stravu. Presne si už nepamätám koľko, ale to boli tie poplatky, čo sa platili nemocnici za pobyt ako doprovod (cca 100-150 Sk na deň, alebo menej? fakt si to už nepamätám, lebo to nebolo pre mňa podstatné) Aj na stravu som sa nahlásila, hoc sa dalo čo to kúpiť v bufetoch, ale tam boli väčšinou len žemle a nejaké majonézové šaláty ...a hlavne ja som nechcela od dcéry odchádzať...bola som celý čas s ňou aj na JIS-ke (už hneď po operácii som bola pri nej) od rána a koľko krát aj do druhej v noci, fakt pokiaľ ma dcéra potrebovala a nezaspala...akurát spať som chodila na detské oddelenie, hneď oproti JIS-ke ...to trvalo týždeň, potom nás dali naspäť na ortopédiu a tam som už mala posteľ hneď vedľa nej.
Ja by som primárovi Popluhárovi zavolala, alebo napísala už teraz, s tým, žeby som mu dala vedieť, že ti syn nastupuje do kúpeľov. Ináč mi ešte napadlo, že po operácii pôjde ešte raz do kúpeľov, tak si treba zistiť aj to, či sa môže ísť v jeden rok 2x ...Tak asi aj preto by som ja najprv odkonzultovala synov stav s lekárom a podľa toho dala poprípade preložiť liečenie...ale toto si musíš fakt zistiť aj na zdravotnej poisťovni. Za opýtanie a za konzultáciu fakt nič nedáš, len treba čím skôr, aby ste poprípade preložili liečenie. A najlepšie je operovať v zime, resp. na jar, kým nie sú horúčavy. Lepšie to organizmus znáša.
Ten strach o miechu je normálny, ale mňa fakt lekár ukľudnil tým, že mi všetko vysvetlil, čo bude robiť, ako, a že majú tam ten prístroj a že aj pacienta ešte počas operácie preberú, aby to odkontrolovali... a aj tak som celých 9 hodín tŕpla a sedela pred dverami do operačnej sály...

S dcérou som sa minule o tom rozprávala, vlastne sme si otvorili šampanské na 2 výročie jej operácie a spomínali sme...a povedala, že by neváhala ani chvíľu a šla by do toho znova aj napriek všetkým tým bolestiam...takže sa neboj, dá sa to zvládnuť...

Čo sa týka školy, tak ja som vybavila odklad, nakoľko my sme sa v októbri sťahovali do KE a ju operovali v januári a v škole ešte poriadne nikoho nepoznala, tak som ju nechcela stresovať školou, pretože tie 3 mesiace po operácii sa stále ešte poriadne nedal organizmus do kopy a nechcela som riskovať nejaké choroby a pod. a taktiež školu má dosť ďaleko a cestovať MHD je niekedy fakt "zážitok" a predsa chrbtica bola ešte dosť citlivá a taktiež dcéra ešte nevydržala dlho sedieť...škola chcela, aby robila v lete komisionálky, ale to sme zamietli...o nič neprišla, teraz bude maturovať Mrkám
Pýtala si sa ešte, či sa tou operáciou skončí zhoršenie stavu...samozrejme, že skončí, nakoľko chrbtica je fixovaná titánovými tyčami a stavce sú naočkované kostnými štepmi...takže sa nemá už ako zatáčať dovnútra. Akurát, že už nemôže robiť kotrmelce Mrkám a musela si nájsť systém na vstávanie z postele...ale to učia rehabilitačné sestry v nemocnici pred aj po operácii...

nooo dobre som toho zase popísala Veľký úsmev ale v skratke neviem písať Chichocem sa

a to stretko platí Mrkám a aby si nemusela cestovať do KE (keďže už tu bývame) tak si dáme niekedy stretko vo ZV, keď pôjdeme kuknúť susedovcov ... a verím, že sa niekedy pridáš aj k mega stretku naničmám (teraz v máji budeme mať tiež jedno veľké Mrkám a ide so mnou aj Žanetka )

Ak Ťa ešte čosi napadne, tak sa kľudne pýtaj, rada odpoviem.
Držím Vám obom palce a daj vedieť ako postupujete, lebo ma to fakt zaujíma a aj s dcérou sme sa o tom bavili...a ak pôjdete do nemocky, tak sa ozvi, dám ti ešte nejaké rady čo si treba zobrať a pod.
Drž sa...pááá
Janette

ahoj, nejako som sa zamotala v tejto stránke a hľadajúc tento tvoj príspevok som našla aj príspevok ako si radila jednej mamine štvorročnej dcéry - tiež išli na operáciu. Ja neviem, tvoje dcéra už mala ukončený rast, ale môj syn ešte zrejme bude rásť, pretože tam niekto píše, že tú titánovú tyč predlžujú ale to určí lekár. Dnes by som chcela napísať doktorovi Popluhárovi naberám na to odvahu.Ahoj

ahoj, zajtra ideme na konzultáciu do Žiliny už sa to začína. Dám Ti vedieť, čo nám povedal zajtra. čauko

Ahoj, už sme boli za doktorom Popluhárom včera 3.3. Syna poobzeral a povedal, že určite je to na operáciu, ale ešte by s tým počkal, pretože obaja rodičia sme vysokí a syn zrejme tiež bude ešte rásť. Vraj po operácii by už nerástol. Korzet máme nosiť, cvičiť, pôjdeme do kúpeľov a o pol roka sa mu máme ukázať. Tak som teraz spokojnešia, že sme zatiaľ urobili čo sme mohli. Dúfam, že tento príspevok nezmizne, pretože je už jeden z najstarších. Ak by sa ti dalo poslať mi tvoj email, aby som s tebou mohla naďalej komunikovať. Môj email je Maja.Durca@azet.sk. Zatiaľ sa maj ahoj

Ahoj, vieš, že som na Vás myslela? A tu zrazu 2 nové príspevky.
Super, že ste za ním boli, že syna pozrel. Lebo takto viete, že sa s tým fakt musí a hlavne dá niečo robiť. A to, že treba ešte počkať, to je podľa mňa dobré, zatiaľ syn korzetovaním a hlavne cvičením ponaťahuje zakrpatené a zatuhnuté svaly a lepšie ho budú môcť potom vyrovnať. Moja Žany po operácii merala tuším o 8 cm viac (nepamätám si to už presne a ona je teraz na diske, tak si to nemám ako overiť Mrkám ). Bolo to čosi neuveriteľné, keď ju postavili a bola vyššia odo mňa. Preto si myslím, že aj tvoj syn je už teraz vyšší, len to kvôli zhrbeniu tak nevidno. Len nech teraz fakt poctivo cvičí...
Ozaj, aký pocit ste mali z doktora? Tuším tiež Vás rýchlo zobral na konzultáciu...ako si sa mu ozvala? napísala, či zavolala?
Dík za mailovú adresu, uložím si ju a aj ti napíšem svoje (aj firemný, ktorý mám zapnutý v kuse). Ináč ja som ti už na prvý dotaz písala mail, ale neviem, či si mail dostala, lebo ja som ti písala cez naničmamu, cez kontakty.
Tak sa zatiaľ maj pekne a držte sa...bude dobre...verím tomu Mrkám
Janette

(Písala som to už včera v noci, a tesne pred odoslaním som to skopírovala akoby som tušila, že bude výpadok naničmamy Mrkám )

Ahoj, nedostala som nič, tak možno nabudúce. Doktor na mňa urobil veľmi dobrý dojem. Nehovoril omáčky okolo, ale išiel rovno k veci, na operačnom stole mal totiž pacienta. Ešte ma napadla jedna vec, na ktorú sa ťa chcem spýtať. Keď je to hormonálne ochorenie, prečo nás neposlali aj na endokrinológiu - tam sa narába s hormónmi, či nie? Mám už síce lekárov po krk, ale napadlo ma to. Nicebosorka aké máš zamestnanie? Ja robím opatrovateľku v DSS, študujem síce špeciálnu pedagogiku v BA, ale ohľadne mojej kariéri platí nepriama úmera - čím vyššie vzdelanie - tým nižšie postavenie aj plat - veď sme na Slovensku - čomu sa čudovať. Čítala som o tom stretnutí nanicmám, je to lákavé, ale neviem či budem môcť prísť pre školu. ahoj

10 rokov mam diagnostikovanu tuto chorobu, teda od mojich 11 rokov, lekar ju diagnostikoval ale nic s tym nerobil, neviem preco sme sa s maminou spamatali az ked som nastupila na strednu, ked som dovrsila 16 rokov.
aj ja som si presla tym zurivym pocitom, ze by som toho uchylneho ortopeda najradsej asi zakillovala, lebo som nemusela mat take nasledky, ale s tym uz nic nezmozem, jedine som vzdy vravela mojim rovesnikom, ze nech ani k nemu nejdu, uz davno mal mat ten alkoholik zobratu licenciu.
v BB klasika, snimok, nameranych 66 stupnov, vysvetlenia od lekarara, ze v takomto stave mat co najmenej deti, nenosit tazke veci, nenosit kabelky ale batohy a ine veci, ked som vysla von z ambulancie, tak som sa rozrevala asi ako nikdy pred tym
nahodili mi korzet, ktory som nosila celu strednu, nevladala som ho nosit 23 hod denne v noci mi to sposobovalo bolesti, tak aspon do skoly. kedze som uz davno vyrastla, tak sa pochybovalo o tom ci vobec korzet bude mat nejaky ucinok, tazko povedat, mozem byt len rada, ze mi nestvrdol hrb...
asi dost dolezite je pre to dieta resp pubertiaka prijat ten korzet a nehanbit sa za neho, ked ho nosia v skole, lebo potom ho nebudu nosit, ale to uz asi rodic neovplyvni, to si musi aj on urovnat v hlave

po par rokoch ale sa zacinaju objavovat ine problemy z tej diagnozy - platnicky zacinaju odchadzat, bolesti sa viac a viac objavovat, stale spazmy a zablokovana chrbtica... uz v ordinacii v BB som si povedala, ze chcem asi zomriet mlada, lebo byt na liekoch, trapit sa v tehotenstve, dozit sa staroby...
asi som sebecka osoba

mamicky silou a jacanim na deti aby cvicili nic neporiesite ja som necvicila ale plavanie ma fakt bavi, nechajte ich sportovat napr volejbal alebo badminton ci tenis... nechodievajte s nimi do posilky, narobia si s tym viac skody ako uzitku.

!!vyuzite moznost poslat ich na liecenie!!
do 18 rokov je to prakticky zadarmo, ja mozem teraz len nadavat na zdravotnictvo, ze po 19tke je narok len raz za 2 roky.

Ahoj, moja dcéra bude mať čoskoro 20 rokov. Čiže je približne v tvojom veku.
A pred 2 rokmi podstúpila v Žiline operáciu. A ver, že odvtedy sa jej život obrátil o 180° Je z nej sebavedomé krásne dievča, doslova po operácii rozkvitla BozkávamSrdce
Ak ti môžem odporučiť, tak neváhaj a skontaktuj sa z pánom primárom Popluhárom v Žiline. Kontakty nájdeš vyššie. Verím, že Ti pomôže. Pretože liečením sa to už nenapraví, keďže ako určite vieš (ak ti to lekár vôbec vysvetlil), tak na stavcoch sú degeneratívne zmeny a stavce z vnútornej strany (z brušnej) majú vzhľad ihlanu a preto sa chrbtica stáča do vnútra a vzniká hrb. Pretože sa nemajú o čo podopierať ako pri zdravej chrbtici, kde sú stavce v tvare obdĺžnika a sedia na sebe a navzájom sa podopierajú (laicky povedané Mrkám )
Si mladá baba, tak fakt neváhaj. Máš život pred sebou Objímam

Ak bude dcéra chcieť, tak možno sama niečo k tomu napíše...

tu začala o jej chorobe a o operácii písať blog (len nie je dokončený) tak ak chceš, tak si ho prečítaj....a hlavne sa nevzdávaj, pretože stále máš nádej na krajší a hodnotnejší život...držím ti palce Objímamhttp://ecko-girl.blog.cz/0902/ako-som-sa-dopracovala-k-operacii
http://ecko-girl.blog.cz/0902/moja-operacia-chrbtice-1-cast
http://ecko-girl.blog.cz/0902/moja-operacia-chrbtice-2-cast

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok