reklama

Šťastie na druhý pokus

Pridal/a adrika dňa 10. 08. 2006 - 21:29

reklama

HolubkyNa materskej dovolenke som bola 5 rokov, a pre mňa to boli najkrajšie roky. Chalani boli chvalabohu super, žiadne nočné bdenie a pod. Akurát s tým starším som mala problém, keď po roku prestal jesť a ostalo mu to do dnes a to už má 13. Na všetko frfle nič mu nechutí, mäso nemusí no viete si to predstaviť. Chudý a dlhý a môže existovať na pizze a suchých rožkoch. Mladší je živé striebro od malička, ale spinkal v pohode. Ten zas zje raz aj mňa a je z neho riadny chlap. Má to aj geneticky po otcovi.

Chcela som mať aj ďalšie dieťatko túžila som po dcérke, ale bohužiaľ po 5 rokoch manželstva sa mi zrútil sen o šťastnej rodinke. Nastali komplikácie s pipenkami 18 ročnými a ešte menej a bolo po plánoch. Nasledujúcich 5 rokov som prežívala ako v zlom sne. Ja som bola na materskej s dvoma ďeťmi, a moj muž behal po baroch, diskotékach s frajerkami pomaly vo veku maloletých.

Nemohlo to skončiť inak ako rozvodom, ktorý bol ako nočná mora a trval donekonečna. Mali sme spoločnú firmu , v ktorej som mužovi pomáhala v čase materskej aj po materskej a úcta a láska boli tatam. Moja sebaúcta nebola na nule ale hlboko hlboko pod nulou. Dušovala som sa, že chlapa už nechcem nikdy a žiadneho. Vydávala som sa v 18-tich a v 23 rokoch som mala po krásnom sne a bola som rovnými nohami na zemi.

A potom, v najhorších chvíľach som stretla môjho terajšieho mužíčka. Nebyť jeho asi som len kôpka nervov. Dodal mi sebadôveru, miluje ma takú aká som, užil si so mnou dosť depresívnych období, keď som si neverila a cítila som sa katastroficky, ziapala som na všetkých a za všetko aj za nič. Teraz sme od apríla zosobášený, on má tiež jedného syna 9 ročného, o ktorého sa staráme viacmenej my , pretože z matkinej strany je záujem len o výživné nie o syna, ale je nám spolu krásne,ťuk ťuk na drevo. Veríme si , podporujeme sa, robíme takmer všetko spoločne od upratovania cez nákupy a venovanie sa deťom, všetkým trom rovnako.

Pri prvom manželovi som mala peniaze a úspešnú firmu, ktorá mu celá ostala. Teraz mám peňazí tak akurát, ale mám človeka, ktorý ma miluje. Kľud a pohoda v rodine je na nezaplatenie, a tiež máme všetko nutné k životu a ešte kopu naviac. Teraz ideme aj my stavať dom, takže budem na tom obdobne ako Kamila, ktorá pobehovala okolo stavby, pretože moja polovička robí na kamione, takže toho času má minimálne. A potom by som ešte tiež chcela dcérku.


reklama

reklama

Ema, Št, 10. 08. 2006 - 23:58

Adrika, mala si ozaj šťastie ,že si našla dobrého muža.Prajem ti aby
vám šťastie navždy vydržalo a veľa elánu do stavby domčeka. Ja mám rozvod už 15 rokov za sebou ,ale už akosi neverím nikomu a ani som
sa nepokúšala o nejaký vzťah.Venovala som sa deťom a nechcela som
aby sa nedajbože stalo to ,že nejaký cudzí chlap bude zlý na moje deti. Ja som velmi opatrná a po predhádzajúcich zlých kúsenostiach s
neverným sukničkárom akosi neverím na zázraky.Aj keď možno sú aj dobrí muži, len ja takých nepoznám.

Zuzana, Pi, 11. 08. 2006 - 07:33

Zuzana

SOm ti povedala Emka, daj tomu volny priebeh a urcite niekoho spoznas, tvoje stastie na teba este caka.

adrika, Pi, 11. 08. 2006 - 13:07

Emka, ani ja som neverila a myslela som si , že už žiadneho chlapa nechcem. Prišlo to samo ani som nevedela ako. Treba veriť a samozrejme, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Aj ja som mala obavy zo vzťahu deti - partner. Môžem povedať, že moje deti si s mužíčkom vychádzajú perfektne. Jeho syn je ako ich vlastný brat. Ten starší syn je už samostatná jednotka, ale keď treba tak je super. A mladší syn je s ním ako spojený pupočnou šnúrou. Je medzi nimi rozdiel 2 roky, ale všade chodia spolu a jeden druhého sa vždy nemôžu dočkať, keď práve nie malý u nás. Mal som naozaj obrovské šťastie a ako hovorí stále Pán Boh nás má rád.
Tvoje šťastie ťa tiež určite čaká, a keď príde nezbudni ho chmatnúť pevne oboma rukami. Držím ti palce.

monika, Pi, 11. 08. 2006 - 11:30

adrika, ty si dokazom, ze sa netreba vzdavat :) drzim tvojej novej rodinke palce. mozem sa opytat ako si sa zoznamila s tvojim druhym manzelom?

adrika, Pi, 11. 08. 2006 - 12:59

Zoznámila som sa s ním v práci. Dlho sme okolo seba chdili so suchým "dobrý deň", potom sme boli chvíľu kamaráti. Takže sme sa spoznávali celkom opatrne a keď to prešlo do vzťahu tak sme vedeli o sebe dá sa povedať všetko. Sakramentsky som sa bála čo bude. A doteraz sme spolu prežili naozaj veľa problémov s bývalými partnermi. Tí sa nevedeli vysporiadať s tým, že si zničili vzťahy, a že vidia, ako nám je spolu dobre. Utužilo to ešte viac náš vzťah a teraz už verím, že je to navždy. Aj keď sem tam príde mráčik, tak ako všade. Obidvaja sme nekonfliktné typy a zatiaľ sme sa vždy na všetkom dohodli. Raz ustúpi jeden, raz druhý. Už nie som tá blbá naivka, veľa ma život naučil, a hlavne obidvaja presne vieme čo chceme od života. Sú chvíle , keď aj bez slova len pohľadom vieme, čo ten druhý chce. A to je na tom krásne, nikdy predtým som ten pocit nemala.

monika, Pi, 11. 08. 2006 - 13:53

citam, co si napisala a usmievam sa :) fakt ti prajem, aby to bolo navzdy. inak aj som svojho manzela stretla v praci :)

Edit, Ne, 13. 08. 2006 - 00:10

Monika citala a usmievala sa,ja citam a v kutikoch mam slzicky.Som rada ze ti to vyslo,a vdaka tebe vsetky verime ze dobro vzdy zvitazi nad zlom.Blahozelam k sobasu,a najviac sa mi paci ,samozrejme okrem vasho vztahu plneho respektu a ucty,vztahy vasich decak.Asi aj tie presly svojou skolou zivota,a vazia si mierovu pritomnost.

adrika, Po, 14. 08. 2006 - 11:39

Tie úsmevy a j slzičky sú milé, ja som tu tiež už viackrát slzila a usmievala sa pri príbehoch žienok , čo sa tu "stretávajú". Všetky máme menšie i väčšie radosti i starosti, niekedy doslova tragédie. Snažím sa tu všetko si prečítať a vžívať sa do všetkých naničmám, mám hrozne veľa myšlienok len si to nejako neviem dať dokopy, aby som to k patričným komentárom dopasovala.
Čo sa týka utrpenia mojich detí, určite neprešli našimi problémami bez ujmy. Vždy som sa snažila deti od problémov uchrániť. Snažila som sa riešiť konflikty s ex... vtedy, keď pri tom neboli. Len mužské ego , ktoré strašne utrpelo tým, že si jeho žena dovolila povedať "a dosť" , sa nevedelo vysporiadať s nežiadúcim koncom. Využíval chvíle , keď boli pri nás deti a myslel si , že keď pri tom budú tak ja viac ustúpim. S tým som spravila rázny koniec, keď som pohrozila , že pôjdem na sociálku a podám tam na neho sťažnosť. Pravdou je , že chlapci tým nejako preplávali a myslím, že sú v pohode. Ale vytrpeli sme si až až. Starší to prekonal úplne úžasne, je veľmi citlivý chlapec, vždy bol šikovný a rozumný,dal si veci vysvetliť a dosť toho tým svojim malým rozumčekom chápal. Dával mi hrozne veľa sily. S mladším som chodila tri roky k psychologičke, čo malo viac dôvodov. Odchod otca bol v čase prázdnin, zrovna bol prvák. Nakoľko venovanie sa otca deťom bolo väčšinou omša v nedeľu, tak mladší po rozchode viackrát odmietal ísť k otcovi, keď si pre nich prišiel. Predsa len čas trávili na 99% so mnou. A on bol od malička dieťa s ťažkou povahou, na rozdiel od brata, s ktorým nikdy nebol žiadny problém. Otec ho začal odstrkovať a malý to začal kompenzovať v škole. Stalo sa z neho hyperaktívne dieťa, v škole neposedné nastávali konflikty s deťmi. A ako problémový nebol pre otca zaujímavý. Väčšinou si zobral len staršieho a mal po starosti. Tak som riešila ďalší problém, lebo samozrejme problém máme my mamy. Vysvetliť , že deti sú jeho obidve , tak ich treba aj napriek problémom obidve brať. Zo školy sme dostali odporučenku k psychologičke a ešte sme mali doteraz vždy šťastie na perfektné pani učiteľky, ktoré si vedeli malého získať. Pani psychologička bola super , veľmi sa mu tam páčilo, takže sme neprežívali žiadne scény typu " ja tam nejdem" a pod. Teraz sme viac menej v pohode, prežívame pubertu, zatiaľ celkom slušne. Chlapcov som proti otcovi a jeho priateľke nikdy neštvala, na rozdiel od otca. Stretávajú sa pravidelne, jeho terajšia priateľka je veľmi rozumná baba, ktorá má deti veľmi rada a môžem povedať, že sa deťom venuje , niekedy sa mi zdá, viac ako otec. Len aby im to spolu vydržalo, pretože "starého koňa voz ťahať nenaučíš", zase by tie decká trpeli, nakoľko aj oni ju majú radi. Už my keď sme mali svatbu , tak nám ten mladší povedal maminka pravda vy sa už nerozvediete. Chlapci sú už síce veľký vzrastom, ale dušičkou sú stále deti a hoci je s nimi kopec problémov, tak si neviem život bez nich predstaviť a snažím sa im spôsobovať čo najmenej utrpenia. Mohla by som tu pokračovať ešte veľmi dlho, ale asi by to bolo nezáživné ,veľa naraz. Tak zase nikedy nabudúce.

Kamila, Po, 14. 08. 2006 - 16:43

Adrika, už sa nepýtam a dávam to na úvodnú stránku do samostatného príspevku s názvom Rozvod-jazva v detskej duši

adrika, Ut, 15. 08. 2006 - 09:39

Fajn Babulka , ste tu všetky baby super. Žiadne nadnášanie nad ostatných, hrejivý pocit na duši, môcť sa vyrozprávať. Všetky máme tie nešťastné a šťastné chvíle. Vďaka Kami za stránku.

mortyra, Št, 08. 02. 2007 - 13:54

adrika mas moju uctu :) ked som citala tvoj pribeh neubranila som sa slzam vravi sa vsetko zle raz musi skoncit aby to kranse zacalo drzim ti palce a prajem vela krasnych a pokojnych dni aj ja by som chcela zazit to aj ked zazivala som to pri mojom druhovi ale teraz je vsetko prec je vo vezeni aj ked nikoho nezabil ale je tam koli svojej hlupej povahe a koli tomu ze stale chcel niekomu pomahat a nebral ohlad na to ake to bude mat nasledky aj ked si teraz piseme a tie listy su uplne od srdca a plne slz chcela by som aby bol tu ale musim to zvladat sama a aj to zvladnem koli detom my zeny sme silne a vieme totom :)) este raz vela stastia prajem :-)

MajkaV, Št, 08. 02. 2007 - 14:57

Adrika, prajem ti veľa lásky a pochopenia!

lienka, Št, 08. 02. 2007 - 15:38

ADRIKA, ked sa tu mihneš, nechaj nam par slov, lebo chýbaš! ako staviate?? Ide to, či su problémy?? Drž sa myslím na teba;-)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama