Ahojte maminy. volám sa Ivana, mám 26, dcérku Viktóriu(1,9) a manžela na odstrel.
Rozpoviem vám príbeh môjho života a bola by som rada keby mi niekto napísal svoj názor na celú vec. S manželom Karolom som začala chodiť tuším od mojej 16ky. Chodili sme spolu už nejaký ten rok keď mu rodičia kúpili byt. Potešila som sa tomu, veď kto by sa nepotešil.
Háčik bol ale v tom že ten byt, ale bol v tom istom baráku ako bývali jeho rodičia, len o vchod ďalej. Vtedy mi to ale nevadilo. Vadiť mi to ale začalo, až keď som sa k nemu nasťahovala po škole. Býval tam s nami aj jeho starší brat, ktorý je postihnutý (vraj aby mal pocit že je samostatný, ale to by ho tej samostatnosti musel niekto naučiť, naučili ho len to aby si pamätal že on je chorý on nič nemusí).
V tom čase som začala pociťovať averziu voči nastávajúcej svokre. Keďže mala kľúče od bytu a mala to čo by kameňom dohodil, bola u nás varená, pečená denno-denne 10x. X-krát nás vyrušila - povedzme si rovno pri milovaní a keďže sme vždy nechávali kľúče vo dverách niekto jej musel ísť otvoriť. Karol sa vždy tváril že spí, tak som to musela byť stále ja a tváriť sa pri tom milo (veď je to nastávajúca svokra). Ale začalo mi to sakra liezť na nervy, tak som začala na Karola tlačiť, aby sme sa presťahovali.
Averzia voči svokre vzrastala zakaždým keď prišla. Stačil mi jeden pohľad na ňu a už som mala pokazený deň. Keďže chodila každý deň, vedela vždy o všetkom, čo sa u nás dialo, čo som mala navarené, či sme sa pohádali a ak áno, vždy bola na Karolovej strane. Čo sa týka varenia, to mi asi vadilo najviac. Každý deň nosila plné pekáče jedla, akoby som ja nevedela dobre variť. Možno by mi to nevadilo, keby sa to jej jedlo dalo aspoň jesť, ale to bolo niečo otrasné. Každý druhý deň bola opečená sekaná a keď nie, tak ibá žbrnda. Napríklad granadír v podaní môjho svokra je: obvarené slíže z polievky a varený zemiak k tomu - suché, holé bez ničoho. Bŕŕŕ.
Hrniec mojej trpezlivosti začínal vytekať, keď sa svokre pokazila práčka. Však prečo by nechodila právať ku mne? Mala to len na skok. Týždeň, dva - no dobre, pokiaľ si nedá opraviť alebo si nekúpi novú, ale 2 roky bolo už na mňa priveľa. Prestala som jej to prádlo prať, ale to už sa samozrejme nepáčilo Karolovi, lebo to musel dávať do práčky on a keďže jemu sa ani to nechcelo, nakoniec si to prádlo právala doma v rukách. Vydržala ešte rok a sláva - asi pred mesiacom si kúpila práčku.
No proste všetky tieto maličkosti, čo sa týkali svokry mi liezli na nervy, tak sa nečudujte, že som sa chcela silou mocou odsťahovať. Keď som videla, že na moje nátlaky nie je žiadna odozva, nejako som si nevedela predstaviť, že by som si mala založiť rodinu a žiť takto do konca života so svokrou dýchajúcou mi na krk. Bola som rozhodnutá ukončiť tento vzťah napriek tomu, že som Karola ľúbila. Začala som si so ženatým mužom, ale to bola skôr groteska ako nejaký vzťah. Hneď od začiatku o tom každý vedel, hlavne v práci, lebo to bol môj nadriadený - síce nie priamy, ale bol. V práci mi hrozili vyhadzovom a Karol, keď sa to dozvedel, konečne si začal uvedomovať, ako ma ľúbi. A svokra hneď utekala za jeho ženou a všetko jej vytárala (býval totiž hneď vedľa), no proste cirkus Humberto.
Ale aspoň jedno na tom bolo dobré a to, ako mi Karol dokázal prejaviť svoju lásku. Bola som presťahovaná už u mamy a on ma raz akurát na moje meniny prišiel zobudiť s obrovskou kyticou červených ruží. Boli to moje najkrajšie meniny. Vtedy mi nasľuboval hory-doly, a aby si ma poistil, spravil mi bábo, našu krásnu Viktorku. Vzali sme sa a žili sme šťastne až do smrti. Ale žiaľ nie v tejto rozprávke. Táto rozprávka mala trocha iný priebeh.
Po svadbe sa Karolov brat presťahoval k rodičom a svokra k nám prestala chodiť, respektíve si prestala odomykať a začala zvoniť. Už k nám nechodila tak často. Keď sa narodila malá, začala som viac tlačiť, aby sme sa presťahovali. Ešte aby som to uviedla na správne miesto, Karol by sa aj presťahoval skôr, ale keďže ten byt mu kúpili rodičia, oni aj museli rozhodnúť, či ho môžeme predať alebo nie. Nakoniec ich presvedčilo to, že som raz u nich dostala taký astmatický záchvat, že som musela utekať na pohotovosť. Keďže ten byt bol prízemní a veľmi prašný, ten záchvat ich presvedčil. Byt sme predali a kúpili si inde. Moja predstava bola hlavne čo najďalej od svokrovcov. Ale človek mieni, Pán Boh mení. A viete, kde som skončila? Nie vo vedľajšom vchode, ale vo vedľajšom baráku. A koho to bola robota? Mamička zahrala Karolovi na city kvôli bratovi, že aby sme sa o neho mohli postarať keď už tu nebudú.
Dovtedy sme bývali na prízemí v 2 izbovom a ja som chcela 3 izbový maličký s balkónom. Lenže Karol mal veľké oči a tak máme 4 izbový s balkónom na 5 poschodí. Bývame tu už 6 mesiacov od marca. Nábytok som zo starého bytu nechcela, lebo ešte aj ten kupovali svokrovci a viete si predstaviť aký majú vkus. Celý čas čo som tam bývala, som si nepozvala nikoho na návštevu, aby som sa nemusela hanbiť. No koho by už len napadlo dať do obyvačky, kde je hnedá sedačka a bordové skrine, modrý luster? Úžasná kombinácia. A ešte boli aj urazení. Teraz som bez obývačky, spálňu sme si kupovali sami, takže s tým starosti neboli.
Malej sme kúpili detskú a novú kuchyňu. Takže som si počkata takých 8 týždňov na novučičkú krásnu kuchyňu a bola som plná nadšenia a očakávania, kedy si do nej poukladám všetok riad a sklo, ktoré som podostávala ako svadobné dary. Myslíte, že už to mám? Omyl. Po tom, čo mi kuchyňu priviezli, 3 mesiace stála v obývačke, zabalená v škatuliach. Toľko som prosíkala Karola aby mi ju "nahodil", ale počúvala som samé výhovorky: teraz nemám čas, sám to nemôžem, musím si zavolať nejakého kamaráta. Kamaráti nikdy nemali čas, ale keď im zavolal, aby išli na pivo, to si čas našli. Nakoniec som ho dokopala aspoň k tomu, aby zohnal niekoho na obkladačky. A aj to som mala v júli týždeň dovolenku (zabudla som vám povedať, že som po 7 mesiacoch nastúpila do práce) a povedala som mu, že do dovolenky to chcem mať hotové. Čo myslíte? Bola som rada, že mi to prišiel urobiť známeho známy po dovolenke.
Medzi tým som si kúpila nový sporák. Myslela som si, že už nič nebráni mojej kuchyni. Nahodí sa kuchyňa, zapojí sa sporák a digestor a môžem vyvárať, vypekať jedna radosť. HA.HA.HA.
Obklad je urobený, vrchné skrinky sú zavesené ale nie všetky, lebo treba ohlásiť elektrikára. Nedá sa nám totižto zapojiť sporák, lebo v nejakej rozvodovej skrinke na wc-ku nie je elektrina, nedá sa zapojiť digestor - už neviem prečo, ale nedá sa. Nemôžu sa položiť spodné skrinky, lebo musíme zavolať vodárov, aby nám prišli nejako namontovať odpad z drezu, lebo nám tam zavadzia nejaká laťka z linky, no proste nedá sa, nedá sa a nedá sa. Tak sa pýtam, dá sa vôbec niečo?
Teraz fungujem asi tak, že na sporáku varím len hore na plyne - v trúbe piecť nemôžem, lebo je elektrická a ten čo tu bol, som bola rada že som pri ňom nevybuchla, v takom bol stave. Keďže drez nie je, riad musím umývať v kúpeľni a viete si to predstaviť, v tom malom umývadle. Vždy je plná kúpeľňa vody. No proste super život.
Keď budem mať kuchyňu konečne komplet hotovú, asi sa pôjdem opiť. Pridá sa niekto ku mne? Som z NR.
Lienka
Ivanka, hlavne to chce kľud.Písala som na tejto stránke o prestavbe, tak si viem predstaviť ako ťa vie vytočiť také "NEDÁ SA!!"
Keď sa ten tvoj do toho nehrnie, požiadaj brata, švagra, kamaráta, kolegu...
Všetko je predsa na dobrej ceste, od svokry si sa odstrihla, bytík máš vlastný, dcérka je určite zlatá(pošli foto..)
Nenechj sa nejakou kuchyňou rozhádzať!
Držím ti palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
milá lienka,
žiaľ brata nemám,švagor nemá čas ani na vlastnú rodinu nieto ešte na mňa asi si budem musieť nájsť nejakého toho kamaráta a nie len na domáce práce
foto vikinky pošlem len ešte neviem ako
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nepostelis manzela akoze nejakym napadnikom ? ale namiesto toho aby ti urobil dalsie babo ho nejak nasmeruj do kuchyne... skoda,ze nie sme blizsie seba, pomohla by som ti, mam taku familiu...ze by sa niekto urcite nasiel. ale nezavidim ti to, ja by ho uz v afekte prizabila, lebo mna vytaca aj taka blbost, ze nejde smeti vyniest hned ako ho poprosim... ty mas asi svatu trpezlivost, klobuk dolu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
o tej svatej trpezlivosti by som toho vedela napísať ale už sa k tomu nemám chuť vracať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jemine,toľko problemov,ja mám doma šikovného syna ,škoda Ivka,že nie
si bližšie,tak už ju tam máš.Zapojil by ti dres a určite aj sporák.
Má chlapec 20 rokov ,ale od 14-tich je veľmi zručný a šikovný.Nie je elektrikár ale pozapájal všetky lustre na dome. Tvoj Karol asi bude
šikovný v nejakej inej oblasti ako je domáce kutilstvo,však?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
karol je šikovný akurát tak v sedení pred počítačom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mnooo, velmi dobre viem , o com hovoris :-) aj ked moja svokra je v podstate velmi zlata a mila osoba a ako som uz pisala velmi velmi mi pomahala a pomaha, aj takato mila a zlata svokra sa meni na nevydrzatelnu zenu, pokial s nou byvate. no tak my byvame v rodinnom dome so svokrovcami, ale u nas ani zvonit nemusia, u nas mi hocikedy (je jedno ci je 8 rano alebo 11 vecer) niekto vpali do bytu a ani sa neciti blbo. sukromie sa u nas rovna nule. su obdobia, kedy chodia menej, vacsinou je to vtedy, ked uz vybuchnem a pekne im to "vysvetlim", to su potom urazeni a tvaria sa ze tu nie su, no a potom ked sa na to zabudne, tak je to zase to iste. keby som mala svoj byt, tak sa nekaslem a proste neotvorim, no ale my nemame ani svoje vchodove dvere do nasho bytu, proste len obycajne interierove, tak jedine, ze by som sa tu zadebnila :-) no po tych rokoch som sa s tym nejak zmierila, aj ked pravidelne mi zo svokry stupa tlak, ale vsetko ma svoje vyhody aj nevyhody. hocikedy mi postrazi deti, ci chceme ist niekam von, alebo potrebujem ist na nakupy, ked som chora, alebo uplne znicena. casto nam vari (ale dobre :-)) a celkovo sa stara. problem je, ze niekedy az moc. pri nej mam pocit, ze som 16-rocne decko, ktore si nedokaze ani zaviazat snurky na topankach a nie ze som matka rodiny. ale co uz, moj manzel odmieta ist byvat do bytu, takze alternativa bola-kup mi pozemok a postav novy dom... no ale tato tema je nadlho a nejak ju uz neriesim, pretoze nema riesenie. keby som svokre zakazala sem chodit, to by neprezila, porozpravala som sa s nou a tak sa snazi, ale staci ze ju raz o nieco poprosim a hned je to pre nu signal, ze chcem s nou "zit". no, po 6 rokoch by ste si s tym prestali lamat hlavu aj vy :-)
drzim palce ivka, podla mna by si sa mala porozpravat hlavne so svojim manzelom, aspon u nas to tak je, ze ked uz bola kriza a nieco ma uz brutalne sr..., poslala som to riesit muza. su to jeho rodicia, on tu chcel byvat a ked chce aby som tu zostala byvat aj ja, musi sa angazovat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to máš dobre že ti aspoň chodí strážiť deti keď potrebuješ lebo moja svokra príde zobrať vikinku len keď je karol po nočnej aby si on oddýchol. ja nemusím - ja som žena
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mila Ivka, viem o com hovoris, ja som mala tiez problemy so svokrou, pretoze manzel je jedinacik, vytuzeny, po niekolkych mrtvo narodenych detoch jediny prezity, takze, ked sa na to tak spätne ako matka dvoch deti pozriem, ani sa jej necudujem, ze sa ho nechce "vzdat". U nas to vyzeralo uz na rozvod a dodnes dna sa manzel otvorene nepostavi na moju stranu, pokial sa ma rozhodnut medzi mnou a svokrou, ale, naucila som sa s tym zit, ved neviem, aka svokra budem (mozno) raz ja. Takze, ak sa problem neda riesit, viac ho uz neriesim a hoci niekedy kypim od zlosti, snazim sa to prehliadat.
Co sa tyka neochoty pomahat doma, moj manzel by aj chcel, ale nevie, tak som nasla jedneho velmi ochotneho a sikovneho suseda, ktory mi hocico spravi za malu odmenu, niekedy mu dokonca staci teple jedlo, ci posedenie pri kave.
Drzim palce, aby sa veci pohli v tvoj prospech.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
siska požičaj mi suseda prosííííím
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivka, ak si z Kosic, velmi rada Ti prihram jeho cislo, lebo on takto "obhospodaruje" viacero susediek.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivka, to je božská trpezlivosť! So svokrou som žiadny problém neriešila, mám už druhú, ale nemôžem povedať krivého slova ani na prvú. Vždy nám rada pomohla , rozvodový dôvod bol niekde inde. Nikdy si svojho syna v tom nezastala. Terajšia svokra je super, dokonca obidve , lebo mužovi rodičia sú rozvedení a obaja s partnerom. Takže si to neviem predstaviť, ale tú kuchyňu a prerábky a "nejde to" asi by som vraždila! A to nie som konfliktný typ, ale čo je veľa to je moc. Veľa síl ti prajem aby si to všetko v zdraví prežila a neboj bude lepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Iva. Prečo mam pocit, že si čítam príbeh načančanej paničky. Manžel mi neskáče okolo zadku, nájdem si milenca..
Nenamontuje mi kuchyňu, je to flákač...
Veď zarábaš, nie? Prečo si veci teda nezorganizuješ sama. Myslím, že všetci naši chlapi robia a starajú sa v rámci svojich možností a na montáž kuchyne treba pár ľudí? ako to, že ti ju rovno pri kúpe nenamontovali? Veď si zavolaj majstrov, nech Ti to spravia.
Prečo robíš svojho chlapa neschopného a sťažuješ sa.
Celé je to len o tom, ako ti nevychádzajú v ústrety. Buď trošku tolerantná aj ku iným.. Nielen ku sebe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
AHoj "Petra?" Všetky čo si tu píšeme , sme tu o sebe niečo napísali. Možno by bolo vhodné, keby si aj ty niečo hodila o seb, keďže v príspevku je toľká kritika. Iva nepíše ani nenaznačuje , že by hľadal milenca a táto stránka je tu na to aby sme si tu vylievali srdiečka. Načo ti je k montáži kuch. linky pár ľudí? Dokáže to chlap sám ak je len trocha zručný. On ju nemusel vyrábať , iba montovať. A to , že Ivka robí, znamená čo? Chlap ,keď robí doma už nemusí? Žena v práci a poobede s amlým dieťaťom si má vybavovať ešte aj chlapské veci? A tomu chlapovi by mala asi okolo tej rite skákať. Tí majstri stoja aj nemalé peniaze, ktoré v mladých rodinách sú veľmi zriedka navyše. Žiadna načančaná panička, obyčajná žena , ktorá si zobrala mamičkinho miláčika. Ivka si v pohode, ja už by som vraždila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adrika, suhlasim s tebou v tom, ze ked chce petra kritizovat, nech sa najprv prihlasi a prezradi nieco o sebe, ale to o tom milencovi si nevymyslela, ivka napisala : 'Bola som rozhodnutá ukončiť tento vzťah napriek tomu, že som Karola ľúbila. Začala som si so ženatým mužom, ale to bola skôr groteska ako nejaký vzťah. Hneď od začiatku o tom každý vedel, hlavne v práci, lebo to bol môj nadriadený - síce nie priamy, ale bol. V práci mi hrozili vyhadzovom a Karol, keď sa to dozvedel, konečne si začal uvedomovať, ako ma ľúbi. A svokra hneď utekala za jeho ženou a všetko jej vytárala (býval totiž hneď vedľa), no proste cirkus Humberto.' takze odtial to petra mala.
inak si myslim, ze na tejto stranke sme sa zisli fajn (nanic) mamy, niektore su uz (takmer) kamaratky, ale je nas tu uz dost vela, a tak nie kazda s kazdou sa vzdy zhodne. ale pokial konkretna osoba nie je prave nasa krvna skupina, netreba podpichovat ani kritizovat, myslim ze o hadky tu nikto nema zaujem, tieto debaty by mali byt hlavne o relaxe. nemusime sa vsetky vyjadrovat ku vsetkemu. snad som to napisla jasne (jasne, mam na mysli, ze je jasne co som tym chcela povedat)a nedojde k nedorozumeniam
;-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale som sa domotala v tej poslednej vete, co?:-D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre hovoríš Monika, každý ma právo na svoj názor na vec, aj keď sa mi tiež zdá trošku prehnaná Petrina reakcia, tu skôr nejde o to či to muž vie alebo nie, ale či to chce riešiť, keď nevie, nech vybaví montérov, my sme s manželom montovali kuchyňu spoločne a ani on ani ja nie sme žiadni odborníci.
Neviem či sa hovorí milenec aj vzťahu pred manželstvom, mne sa zdá že to bolo pred svadbou, ale aj tak to bolo trochu zvláštne, ja keď som "nasraná" na manžela vôbec netúžim po inom chlapovi, asi preto, že to zovšeobecním na všetkých chlapov????
Najlepšie by bolo pre Ivanu sadnúť a dohodnúť sa s manželom ako ďalej či už s kuchyňou, svokrou, ako si to on predstavuje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte baby
dík za vašu obhajobu :-}
takže Petra, do práce z materskej som nešla pre nič za nič. všetky prachy nám zhltne hypotéka, nájom, poplatky atď...to bol aj dôvod prečo mi tú kuchyňu nenahodili majstri z predajne. ja ti poviem že som aj chcela - bolo by to bez starostí ale vtedy mal karol silné reči "čo to nenahodím? veď som nejaký chlap"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte dievcata,no tak ani mne sa moc Petrine silne slova nepacili,aj ked mala nazor aky mala,co jej nik neberie,dalo sa to napisat aj slusnejsie.Ja mam tiez niekedy silnejsie nazory a poviem co si ozaj myslim,ale zda sa mi ze som nikdy nezasla do vulgarneho ,ci neprijemneho prejavu, aj napriek tomu ze som dost temperamentna a sem tam zbrkla.Tak snad sa Petra nabuduce troska poopravi a nahodi priatelskejsi podton.Lebo je tam citit taka negativna energia,ktorou akokeby sa prezradila.Ivka ,neni to tvoja svokra,alebo sam Karol?Vobec by ma to neprekvapilo.Pokracovanie o chvilku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj edit
vieš že aj mňa to napadlo či to neni náhodou karol ale ako som nad tým tak rozmýšlala tak asi nie
a svokra už vonkoncom - tá ani nevie čo je to internet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No a este ma napadlo ze je to nazor dakeho chlapa co sa dostal na babsku stranku a nevie prehltnut hrdost,alebo dakej tazkej sebestacnej feministky.
Ivka poviem ti pravdu,chlap pouzivajuci slova,neviem,neda sa,nemaju, nemam cas,ma privadza do sialenstva.Na chlapoch mam rada to,ze maju velke ruky stvorene na pracu, a nieje nic viac sexi ako sikovny chlap v starych jeansoch,s vyhrnutymi rukavmi a spinavymi rukami,ktory sa aspon troska tvari ze vie co robi.Takze taky pristup by ma priviedol vsade len nie k stastnemu manzelstvu.Mozno skus este ako Maja spominala,pustit sa do toho spolu,ved je to predsa vase spolocne hniezdo,tak by sa mal kazdy podielat a s chutou,ved co ine moze tesit mladu rodinku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj žienky. Tak sa mi zdá, že sa tu trochu rozvírili pokojné stojaté vody. :-)
Tak ja neviem... Prvý dojem po prečítaní Ivaninho príbehu bol u mňa skôr negatívny ako pozitívny, (žiadne kladné slová, nič o dcérke) dokonca sme to v robotke konzultovali, keď som videla reakcie aj na petru, že či to bola od nej až taká tvrdá kritika. No, trochu krotiť sa mohla.
Mňa len zarazilo, že žiadna ste nepovedali, kurnik baba, vykašli sa teda na chlapa, nečakaj doma, obehni známych, rodinu, kamarátov, ukáž mu, že si vieš poradiť! Prípadne odkiaľ si, pomôžem ti. Neverím, že sa to nedá. Možno mu to skôr dôjde, keď príde domov a bude hotovo..
Ak som to dobre pochopila, je táto stránka "len" o vyžalovaní sa a potom o "pomojkaní?"
Ja by som nechcela, aby som si tu vylievala srdce a nadávala na život a vy ma budete ofukovať, potrebovala by som pevne chytiť a povedať, POZRI, UKÁŽEM TI AKO SA TO DÁ! - ale toto je už asi na inú diskusiu, nie ku Ivanke.
Ak sa mýlim, tak ma sprdnite. :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj máš pravdu aj nemáš. Táto stránka by nám mala dať to čo nám občas chýba. Sebakritické sme väčšinou samé k sebe dostatočne, maloktorá má doma chápajúcu polovičku, tí vedia okamžite všetko zkritizovať a zjazdiť. Ja mám pocit, že práve tu hľadáme oporu a pochopenie, ktoré nám doma chýba. Aby sme sa potom mohli samé nakopnúť a fungovať ako treba. Ale každá sme iná, každá potrebuje niečo iné. A rubrika Manžel na odstrel je o tom, aby ste si mohli smelo zanadávať na svojho manžela, keď nás vytočí. Možno je to občas nadsadené, ale ženy, tým, že sa vyrozprávajú, sa problémov čiastočne zbavujú.
A čo sa týka Petry, kritizovať sa dá aj trochu iným "tónom".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemýliš sa, ja sama mám tiež trošku chlapské sklony navrhovať "ako na to" a nielen vypočuť, ale ťažko súdiť, keď poznáme len časť pravdy, príbehu. Poskladať skrinky je jedna vec, ale urobiť elektriku vec druhá. Ivanka naše komentáre zobrala športovo a verím, že si s kuchyňou poradí či už s manželom, alebo bez neho, ono je tam toho zrejme viac čo ju trápi a určite sa teší aj z dcérky, len keď sme naštvané tak to pekné ide do úzadia a dnes by to možno napísala úplne inak...
Na druhej strane, neviem to z toho článku presne posúdiť, Ivana pracuje tak ako jej manžel a stará sa o dieťa, domácnosť, prečo by ešte aj toto mala zariaďovať ona, to potom môže dospieť aj k tomu, tak ty si len ľahni kukaj telku ja som emancipovaná, ja všetko zariadim sama, to tiež nie je vždy to najlepšie riešenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Casom mozno castejsie prichadzame na to , ze zeny su z Venuse a muzi z Marsu a prave tu dostaneme kus pochopenia, ked nas nasi milovani vytocia...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
obcas sa potrebujem aj vyplakat a obcas aj potrebujem, aby ma niekto ofukoval. ked potrebujem radu, vypytam si ju. presne ako napisala kamka, niekedy mi proste staci si vyliat dusu a to je cela terapia, ktoru potrebujem aby som zase ficala dalej.
niektore veci riesenie nemaju, alebo je dost tazke- napr. riesenia so svokrou. casto ma vytoci viac ako muz, ale tym, ze je to jeho matka a on s tym nic nerobi, prenesiem svoju nasr.... aj na neho a som proste vytocena az na plafon. ale ake je tu riesenie, ked sme sa s nou o tom xkrat rozpravali a ona jednak uz asi zacina senilniet a jednak jej to casto nedochadza?? v nasom pripade sa odstahovat nemozene a manzel ak by aj isiel, jedine do noveho domu, len este ani tuto nadstavbu nemame vlastne dokoncenu, na dom zabudni. mam sa tu zamknut a pretrhat s nou kontakty? nemozne, deti ju maju radi a vlastne aj ja, len keby to nebolo tak casto, co ju tu mam...
no a zobudil sa mi maly, musim to tu ukoncit ;-) tak priste...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
takže baby, aby ste si nemysleli že ja len sedím so založenými rukami a komandujem doma muža. dnes som volala na Službyt ohladom tej elektriny. to akoby sa tam zhrklo 10 mojich mužov ktorým sa nechce a to som tam len telefonovala. doslova som ich musela prosiť aby sa mi na to prišli aspoň pozrieť. "A to si nemôžete natiahnuť predlžovačku? to je reakcia na moju žiadosť o novú zásuvku na sporák. verte mi že nepreháňam. a cena? 245,-Sk za každú začatú hodinu plus materiál a keď som sa spýtala koľko to bude trvať že tak aj celý deň
takže takéhoto majstra ja nepotrebujem - takého mám aj doma. karol keď videl tú ochotu povedal že to zariadi radšej sám tak som plná očakávania.
a čo sa týka toho ostatného - chodím do roboty, keď som doma venujem sa malej, varím, perem, žehlím, upratujem proste všetko čo treby. ale nedajbože aby som volačo chcela od muža. ono je to ťažko keď mamička mu od malička skákala okolo zadku a keď ja odmietam tak som tá najhoršia a neviem si sama z ničím poradiť. preto je karol lavý na robotu ale aj urazený keď mu to niekto povie.
a svokra keď k nám príde nič iné od nej nepočúvam len aby som ho nezaťažovala lebo on si musí oddýchnuť. je taxikár a má rannú, potom nočnú a volno a stále dokola. nevadilo by mi až tak že sa doma ničoho nechytá keby napríklad po tej nočnej ozaj oddychoval ale on hneď z roboty uteká k počítaču
ale nebojte sa - aj pozitíva budú len ja sa k počítaču nedostávam tak často aby som na vás hneď zareagovala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Je lahke sudit, lae to nerobim, lebo celu pravdu vies Ty a Tvoja polovicka, ale urcite je to vas zivot a svokra by sa mala starat o svoju domacnost a u vas by mali pravidla hry, ktore si stanovite vy a hlavne-podielat sa musia obaja, teda, mali by sa, ale to je ten kompromis a komunikacia, bez nej to v manzelstve, ani v zivote nejde.
Vela stastia...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte...chcela by som napisat nieco pozitivne a tak...ale neda sa mi.
Tak sa aspon "rozveselte" nad podobnym niecim...na mojom blogu :)
http://vrablanska.blog.sme.sk/c/49025/O-kuchyni.html
je tam aj o kupelni...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemôžeš nám niečo skopírovať, prosím. Ja nestíham ani našu stránku, nie to ešte niečo iné na nete.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
oki :)
nieco sem supnem :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ahojte! Som tu nová a dívam sa sem už pár týždňov, no nie a nie sa ozvať.Stále to tu len prefrčím, zasmejem sa a idem ďalej. V podstate som Kamkina "skorosuseda" (dva domy pod tebou s tou modrou trojkolkou). Vravím si, to je doba, bývať od seba vzdušnou čiarom 200 m a zoznámiť sa cez net!?
Máme malého takmer 6-mesačného Marka, bývame so svokrovcami a so švagrinou - slobodnou mamičkou. Dá sa. Bola som na takýto stav zvyknutá: doma nás bolo ako hadov. Starší brat s dcérou a manželkou na poschodí a ja s nimi, nižšie mladší brat a rodičia - no bez konfliktov. Fakticky. Švagriná je úžasný pokojný a vyrovnaný človek. Takže som nemala obavy z toho, ako to bude po svadbe.
Lenže trochu sa po pototo. Zo svokrinej strany. Teraz je už fajn, ale poviem vám, bolo to na odchod. Po našej svadbe sa prevalil pravý dedinský škandál: moja slobodná švagriná a tehotná s Talianom! Jémine! A tajili to úspešne do jej 7-mesiaca tehotenstva! Fakticky čítate a vidíte dobre! Videla som že pribrala. Videla som, že v kuse spala, videla som, že raz za dva týždne si umyla vlasy, videla som, že ráno upiekla koláč a do večera ho zbodla, no myslela som, že sa rozišla s priateľom a toto je prejav depky. No že je tehotná?! To bude tým, že ja som taká naivka. Verím len v to dobré v ľuďoch. A už vôbec by ma nenapadlo vlastnému bratovi tajiť, že som v tom! OK, ja som len cudzia, ale brat? A vtedy sa to celé pos...
Manžel zahorel spravodlivým hnevom. Svokra trpko znášala, že jej dcéra je "prespanka", hľadala len samé chyby. Vrelo to tu, vrelo a potom to buchlo. Na somarine. Na sprostom poradovníku v upratovaní kostola. Že som šla počas jedného víkendu na svoju službu a počas druhého som si dovolila nevziať to bez slova za ňu. Hriech na kostole, chachacha! Dobré nie?
V tom období som mala úžasné zdravotné problémy. Dva roky trval ten kolotoč operácií, rôznych zákrokov, preliečení. Asi 12 - 15 x som ležala v nemocnici. Endometrióza. Chlamýdie. Ureaplazmy. Mykoplazmy. Nezhubný nádor sactosalpinx. Cysty. Zrasty. Krvácanie do dutiny brušnej. Polropčná liečba hormónmi, od ktorých som šalela. Potom tehotenstvo, odumretie plodu, jeho nevydarený potrat, následne druhý, vykonaný už dobre.
Bola som na dne. Rozhodnutá, že kvôli ukrutným bolestiam, od ktorých som odpadávala kdekoľvek (v robote, v meste) dám vybrať maternicu, vaječníky...
Vždy som si myslela, že mám manžela, ktorý dá len na matku. Taký klasický - vidiecky típek. Drsňák neprejavujúci city. No ten sa vtedy prejavil! Bola som v úžase! Svojej matke vynadal koľko dalo. Ja som ho šla brzdiť! Chápete to? Bola som v úžase!!!!
Ale všetko sa to ako čarovným prútikom zmenilo, keď sa dozvedela, že čakáme bábo! Neverili by ste, zniesla by nám aj modré z neba. A ak ja idem za ňou, že toto a toto na najedovalo u manžela, začne: vieš, ja sa nechcem do vás miešať, rodina nie je kostol, povie sa aj urobí všeličo a mladí majú tendencie rozvádzať sa pre úplné somariny, veď si vedela koho si berieš, ty mysíš vedieť čo chceš...Nezastáva sa ho, nestojí na mojej strane, proste hodí neutrál...
No aby to nebolo také super na manželovu adresu, vie to byť dobrý hulvát. Už to bolo aj v takom štádiu, že som odišla. No stále sa to dáko prežije. Poplačem si, posnívam, ako si poradím sama po rozvode s malým dieťaťom a idem ďalej. Príp. začnem zháňať letenky do Kanady, že idem za kamoškou! Haha!
No musím uznať, že šikovnejšieho chlapa som si obstarať nemohla. Čo mu pánboh z citov ukrojil, to mu do rúk vložil. Ja som kuchynskú linku od neho dostala vlastnoručne vyrobenú! Od zapojenia elektriny, výroby nábytku, prerábku kúrenia, výmeny plastových okien (okrem vedecko - výskumnej práce a tancovania) ten človek zvláda všetko! Aj na posteli. ktorú sám vyrobil, spávame. Stolíky, stôl v kuchyni, kancelársky stôl za ktorým práve sedím...
A preto chem k Ivane: Ježiši! Ježiši! Ješiži! Nakopať ho dakam! Aj s jeho mamkou! Fakticky mu len vytri zrak pozháňaním si niekoho na tie roboty. Ale ani nie tak firmu, ako niekoho "načierno". S odporúčaniami od známych, kolegov, kamošov...Nedá sa? Jednoznačne ušetríš. Taký ako môj.
Presne viem, ako bezmocne sa cítiš. Mám kamošku v rovnakej situácii. Ten jej nie je schopný urobiť sám nič. Len čaká, kedy mu Majka zorganizuje majstrov a potom sa hrdo v miestnom bare pýši! Až ti je na grc z takého chlapa! A keď mi tu ona ozrejmí, ako k tomu došlo, plačem s ňou.
Zbaliť sa a tým ho šokovať - to by nefungovalo? Možno by sa aspoň obzrel a spýtal sa čo sa deje? V prípade, že mu nedochádza. Na môjho to 2x už zabralo, cha! Škoda že si tak ďaleko.
A kočky, tá Petra, tá ju možno len chcela nakopnúť. U mňa takýto preplesk funguje. Vtedy dokazujem celučkému svetu, aká som samostatná a nezávislá žena.
Nič konštruktívnejšie ma nenapadá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj vieri, tak ťa tu pekne vítam.
baby mám elektrinu "huráááá". dnes som konečne upiekla aj koláč. teším sa ako malé decko. a bolo to plne v mojej réžií. a dokonca to bolo aj zadara. no jedno pivko a cigi ma to stálo. a aj vodára som už zajednala takže všetko je na dobrej ceste. dám vám vedieť keď pôjdem oslavovať že je kuchyňa kompletná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Ivana, tak sa drz, dotiahni to do poriadneho konca a mozno ta bude hnat dopredu trosku pozitivneho myslenia a jeden uspech za druhym....Urcite sa ti to vsetko podari.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super, si šikovnica...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Vieri, vitaj medzi nami dievčatami. Naozaj pekné od nás, že takto naokolo sa zoznamujeme. Najvyšší čas aby sme sa stretli, vyšlem deti do školy a budem mať viac času.
Rodinné vzťahy, partnerské vzťahy, to je vždy na dlhú kapitolu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za uvítanie a teším sa!
Ja sa ešte zbavím účtovníctva jedného - v podstate už bývalého - klienta a som voľná!!!!! Kvôli tomu mávam bezsenné noci, no hádam už bude dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá som rada, že ste sa stretli:-),je fajn, že ste tak blízko:-}.
No dúfam, že si nepoviete všetko mimo stránky a nás neochudobníte.:-|.
Vítam Vierik medzi nami naničmamami:-):-):-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ešte Vierik, čo tak pridať príbeh "tvojho života".
teším sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vďak za privítanie aj tebe, Lienka.
S tým "príbehom môjho života", to bude skôr nuda.
Nic - moc, taká dedinská klasika: 8-ročné chodenie, vzťah ani sem ani tam, kým nedošiel s tým "idiotským" nápadom ženiť sa. Mala som 27, on 29. A hlavne: nechcela som sa vydávať. Nebolo to tým, že som nechcela jeho, ale skôr tým, že mi to takto vyhovovalo. Ešte som nebola v štádiu že chcem dieťa; čo som si zarobila, to som si minula na čo som chcela...Proste: nezávislosť sa to volá, či čo.
Keby ma bol pobláznil v 20-tke, bola by som z toho "na vetvy", ale takto?! Keď vieš, čo od neho môžeš všetko čakať, to už nemalo šmrnc. A budem úprimná, nevedela som si samu predstaviť, ako to bude fungovať. Že musím furt variť, žehliť, prať, myslieť na tie všetky jeho odvody (ako živnostník)...
Mala som dosť "crazy" prácu: ja a osem chlapov. Keď to tak zhrniem, bolo fajn. Bola som "akože sekretárka". Inak povedané dievča pre všetko. Podklady pre účtovníctvo, výber nových ľudí, obskakovanie 2 šéfov (najčastejšie naraz), denno - denne riešenie upchatých WC, objednávanie žeriavov a autoprepravy tlačiarenských strojov... Poviem vám, pohlcovalo ma to celú. Bola som tam veľmi často do večera. O dovolenke som mohla len snívať, nakoľko som bola jediná na všetky tie veci. Keď si spomeniem, že po operácii som šla rovno s prepúšťacou správou v ruke, lebo šéf plakal do telefónu: "Vierka, len na polhodinku. Poriešiť najnutnejšie veci." A boli z toho 3 hodinky. Do nemocnice som stále odchádzala s prefotenými knihami faktúr a výpisov z účtov, kontaktami na obchodných partnerov a potom to vyzeralo asi tak, že keď došla sestrička, že ma chce trebárs napichnúť na infúziu, len mi nechala pri spoluležiacich odkaz, že ak dorobím faktúru, nech sa jej ozvem, hahaha!
Potom sa vydávaj, keď ťa doma čaká kolotoč ďalších vecí. O dieťati som ani nesnívala.
Myslím, že toto všetko, počas posledných 7 rokov, bolo spúšťačom toho môjho zdravotného kolapsu.
Odjakživa, čo sa pamätám, som mala počas menštruácie problémy. Takmer každý mesiac ma brala sanitka zo školy alebo so mnou leteli naši do nemocnice. Kŕče, hnačky, vracanie, odpadávanie. Lekári len krčili plecami - vraj po pôrode to prejde.
Dva týždne pred svadbou, dodnes si to pamätám: 31.8. 2003 v nedeľu naobed to začalo. Najprv som sa tešila, že hurá, stihnem menštruáciu ešte pred svadbou, nebudem aspoň skapíňať na vlastnej svadbe. Už naobed som nejedla a to sa rovná u mňa asi tak smrti. Ja, taký termit a nejem? Mama už bola v strehu. Po polievke sa mi kŕče príšerne zhoršili, už to bolo na nemocnicu no zaliezla som do izby a tam to prišlo strašne rýchlo. Už som nevládala ani kričať na švagrinú, lebo mala zapnutý digestor v kuchyni, tak som sa len zhodila z postele a plazila sa na WC. Cítila som, že odpadnem. Zvracala som, prišla na mňa ukrutná hnačka a potom som stratila vedomie. Našla ma mama, už vrieskala na brata aby štartoval auto. No v aute mi bolo príšerne. Nikdy predtým sa mi to nestalo. Mala som pocit, že mi niekto zaživa trhá maternicu z tela von, keď sa auto natriasalo na ceste. Potom mi začali trpnúť ruky od lakťov a nohy od kolien a nemohla som hovoriť. Úplne mi zmodreli a príšerne ma začali bolieť. Prsty mi vykrútilo, ako ľuďom s Downovým syndrómom. Bolelo to až tak, že to prehlušilo bolesť maternice. Mama bola v amoku, brat si nepamätal ako sme došli do nemocnice od šoku. Tam ma len skrčenú (to som sa fakt nemohla ani vystrieť) naložili na vozík a lietali so mnou po vyšetreniach. Pichli mi niečo proti kŕčom a zistili, že mi NIČ NIE JE. Krútili síce hlavami, že také čosi ešte nevideli, ale nakoniec neurológ povedal, že keď organizmus bojuje s príšernými bolesťami, začne človek plytko dýchať lebo si šetrí sily na boj s bolesťou a keďze som takto dýchala už možno 2 hodiny, neokysličovala sa mi krv v "koncových zariadeniach", preto to všetko.
Po svadbe som sa rozhodla túto situáciu riešiť. Takto sa žiť nedalo. No nikto nič nevidel, nebol dôvod čokoľvek zo strany lekárov riešiť,napriek tomu som ja už veľmi ťažko chodila. Nevedela som bežať, strašne ma totiž bolelo hlavne v pravom boku. Večer som nevedela ľahnúť do postele, ráno zase kvôli bolesti vstať. Potom to vyvrcholilo zase až v januári.
Vtedy ma našiel manžel v bolestiach doma okolo polnoci, naložil ma do auta a to ma už nechali v nemocnici. Mala som ťažký zápal pobrušnice, zapálené črevá - všetko z chronického a neliečeného zápalu vaječníkov a maternice. Najprv som mala na bruchu položené vrecká ľadu, aby sa zápal stiahol, až o pár dní sa to malo riešiť operačne. Dievčence, mne bola preukrutná zima!
Nevedeli ma ani vyšetriť, lebo som ich pri vyšetrovaní kopala. No nemohla som si pomôcť, to sa nedá opísať, ako strašne to bolelo! Navyše mi vtedy vypadla takmer polovica vlasov - všetko obrana organizmu proti bolesti, ako mi bolo vysvetlené. Manžel keď dorazil domov, z môjho operadla vyhadzoval celé chuchvalce vlasov. Potom sa priznal, že sa prvý krát hrozne naľakal, čo to vlastne so mnou môže byť.
Ale už musím končiť, zobudil sa môj malý škorec. Ľakať a šokovať vás všetky budem neskôr. Ani zďaleka to totiž nie je všetko.
P.S.: "Vážne" uvažujem, či sa nedám na medicínu - odbor gynekológia, chachacha!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieri, jedno veľke šialenstvo, tvoj "nudný" príbeh života. Dala som to na úvodnú stránku s názvom Príbeh ďalšieho života I. pokračovanie píš prosím, cez osobnú poznámku v Pridať obsah.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Vierik, ani nedycham, ked to citam....vzdy si pri takychto clankoch uvedomim, aka som stastna, aj ked si to niekedy nepripustim....
Mas moj obdiv....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kami27:-}ahoj baby ja len tak v kratkosti nie kazdy je majster aj moj milacik je tak sikovny ze ked zme sa prestahovaly do domu tak stale sa nasiel kopecdovodov preco sa to ci ono neda ale ani jedno riesenie ako sa to da viriesit proste u nas sa nikdy nic neda po jedenastich rokoch som si zvykla co uz a nasla som sposob ako nanho aby mu doslo ako sa da a aby nebola dotknuta jeho muzska jesitnost ´´zacnem to robyt sama alebo zavolam niekoho znameho stale sa niekto ochotny najde a moj drahy ked vidi ako z tym zapasim tak to hnet doroby z komentarom to nevies vydrzat kym to urobim hi hi a ja na to vsak nemas cas tak ta nechcem zatazovat ´´ono vecsinou zabera zenska taktika aspon ja vecsinou nou dokazem viac ako prozbami hrozbami alebo placom to mi je nanic nieje to lahke ale da sa inak som nova a super stranka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte. Aj ja som tu nova a chcela by som prispiet svojou "troskou do mlyna" co sa tyka Ivanky. Ja si myslim, ze do vztahu dvoch ludi nikdy niekto treti poriadne vidiet nemoze a casto je vsetko inak ako sa zda....Ale, Ivanka to nie je Tvoja domacnost, to je VASA SPOLOCNA domacnost a teda by ste ju mali spolocne zdielat, starat sa o nu atd. Aj ked si schopna, samostatna a nezavisla, neznamena to, ze o vsetko sa budes starat a vsetko vybavovat sama. Navyse Tvoj muzicek si na to velmi rychlo zvykne ( a zrejme je uz aj tak nauceny z domu) a potom naozaj bude vsetko na Tvojich pleciach. Ked raz zacnes robit veci zanho, uz Ti "prischnu" navzdy. Nechcela som Ta teraz urazit (alebo co), skor trosku povzbudit k tomu, aby si mu neustupovala.... (booze, neviem sa normalne vyjadrit, ale hadam si pochopila,co som chcela :-))
P.S. Inak ja som si vzdy myslela, ze taxikari maju najviac znamosti.... ;-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte dievcata! To chlapy sem nepisu? Iva, byvat v Nitre, pridem Ti pomoct. Moja manzelka by sa urcite nenahnevala... Nie som na vsetko odbornik, nemam rad stetec a murarske roboty, ale tu vodu, elektriku by som zvladol. A postavit novu kuchynsku linku? To je najkrajsia robota v byte! Ved ono to do seba tak vsetko pasuje..... Drzim palce, aby si to zvladla!
A Vierik, hlboka poklona, ucta a obdiv....viac neviem, co by som povedal. Si silna...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
certik vitaj, mame tu aj par zastancov silnejsieho pohlavia. Predstav sa nam v rubrike Kto je kto pls :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vitaj čertík medzi nami dievčatami. Máme tu aj zopár čestných chlapov, len sa mi zdá, že v čase keď bol aktuálny tento príbeh tu ešte nebol žiaden, okrem administrátora a ten má iné starosti.
Chlap si šikovný, tešíme sa na názory druhej strany, tie sú vždy zaujímavé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Klobuk dole, to je aj na ...(vola)...vela. Prosim Ta, to je strasne, ved ste rodina a on sa k vam sprava...SKus pouzit diplomaciu-lahko sa mi to hovori, ked ja som znamenie baran a s diplomaciou si urcite netykam-co na srdci to na jazyku, ale ked si uz vydrzala tolko, urcite to zvladne s a urcite daj vediet, ako to dopadlo, drz sa!