reklama

Hovor, čo cítiš....

Janka_1983 , 21. 09. 2006 - 09:03

reklama

Pokiaľ by Boh na chvíľu zabudol, že som len bábkou a daroval mi ešte odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie ako len dokážem.
Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem. Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu. Spal by som málo a sníval viac, pretože viem, že minútu so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla.
Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia.

Keby mi Boh ešte daroval odrobinku života, jednoducho by som sa obliekol a kráčal k slnku a objavoval by som nielen svoje telo, ale aj svoju dušu.
Presviedčal by som ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia, že je nevhodné zamilovať sa, keď je človek starý. Nevedia totiž, že starnú práve preto, lebo utekajú pred láskou.

Dieťaťu by som pripravil krídla, ale dal by som mu ich, až keď sa naučí lietať. Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenul, že smrť neprichádza so starobou, ale so zabudnutím, či opustenosťou.

Toľko vecí som sa od vás naučil, ľudia... Naučil som sa, že všetci chcú žiť na vrcholku hory, ale zabúdajú, že naozajstné šťastie sa skrýva v spôsobe, akým naň vystupujeme. Naučil som sa, že keď novorodenec po prvý raz chytí svojou dlaňou palec svojho otca, drží ho už navždy.
Naučil som sa, že človek môže pozerať na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť, aby sa zodvihol....

Je ešte mnoho vecí, ktoré som sa od Vás mohol naučiť, ale v skutočnosti sa mi neveľmi zídu, pretože vo chvíli, keď ma vložia do truhly, nebudem už nažive.

Hovor vždy, čo cítiš a rob, čo myslíš. Keby som vedel, že ťa dnes posledný raz uvidím spať, silne by som ťa objal a modlil by som sa k Pánovi, aby mi dovolil byť tvojím anjelom strážnym. Keby som vedel, že toto sú posledné minúty, v ktorých ťa vidím, povedal by som: milujem ťa. A nepredpokladal by som hlúpo, že o tom predsa vieš.
Vždy je nejaké ráno a život nám vždy dáva možnosť urobiť dobrý skutok, ale pokiaľ sa mýlim a dnešok je všetkým, čo mi ostáva, chcel by som Ti povedať ako veľmi Ťa milujem a že na Teba nikdy nezabudnem.

Ráno nie je zaručené nikomu, ani mladému ani starému. Možno, že dnes sa posledný raz pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa nezdržuj a urob dnes to, čo môžeš, pretože, ak sa ukáže, že sa nedočkáš rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev, na jeden bozk, budeš ľutovať, že si bol príliš zaujatý na to, aby si im splnil posledné želanie.

Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ, buď na nich dobrý a nájdi si čas, aby si im povedal: Je mi ťažko. Prepáč. Prosím. Ďakujem...a všetky tie láskavé slová, ktoré poznáš. Nikto si ťa nebude pamätať za Tvoje utajené myšlienky, preto pros Pána o silu a múdrosť, aby si ich mohol vypovedať. Dokáž svojim priateľom a blízkym, ako veľmi ich potrebuješ.

Tieto slová adresuj, komu len chceš. Pokiaľ to neurobíš dnes, ráno bude také ako to včerajšie.

G. G. Marquez - laureát Nobelovej ceny z roku 1982, kolumbijský spisovaeľ...

Milé babenky, toto napísal Gabriel Garcia Márquez, môj najobľúbenejší spisovateľ. Magický realizmus je literatúra, ktorú si zamilujú aj mladší, či starší. Tieto slová, ktoré som Vám napísala som našla už pred dvomi rokmi niekde na internete a mám to vytlačené nad posteľou, stále mi tam padnú oči...Utiahol sa po údajnej rakovine lymfatického systému z verejného života a rozposlal otvorený list so želaním pred 4 rokmi, aby sa šíril ďalej...

Vaša anjelinka:)


reklama


reklama

adrika, Št, 21. 09. 2006 - 09:25

je to veľmi výstižné a nie vždy si to všetko uvedomujeme. Tiež som niečo podobné čítala už dávnejšie, vždy sa lúčim s deťmi aj mužíčkom medzi dverami s pusou a muž sa niekedy smeje, že "veď za chvíľu som tu". Ale presne ako píšeš, čo ak sa už neuvidíme. Možno je to hlúpe, ale človek nikdy nevie , môže sa niečo stať mne aj im . Hlavne keď sa stane , že robím s deťmi krik kým niekam odchádzajú a nie všetko je tak ako má byť, snažím sa im potom povedať ako ich milujem. Nemali by sme sa rozchádať rozhnevaní, o to ťažšie je zmierovať sa s utrpením ak sa stane nejaká tragédia. Mali by sme žiť tak , ako by to bolo poslednýkrát. Neviem či som to vhodne napísala , ale snažila som sa.

lienka, Št, 21. 09. 2006 - 09:35

Hneď som poslala mužíčkovi SMS-ku, že ho ľúbim...

Gitka S, Št, 21. 09. 2006 - 11:09

Dnes ráno som vyprevádzala syna , šiel na 1 dňový výlet a vrátila som sa zo schodišťa lebo som mu zabudla dať pusu. Tak sa mi zdá, že mi zakaždým vravíte z duše.Keby som sa nevrátila, celý deň by som mala pokazený.

Ema, Ne, 24. 09. 2006 - 13:55

Napíšem vám čo sa mi stalo predtým ako mi odišli moji chlapci.V susedsve sme mali jednu veľmi milú ad dobrú žienku.Mala 52 rokov,
manžela ,3 skoro dospelé deti a rakovinu. Bola už v poslednom štádiu
a jedneho dňa sa pri mne ,keď som ryľovala záhradku pristavil jej
trochu pripitý syn. Začal mi rozprávať,že ho to už doma nebaví sa
pozetrať na mamkino utrpenie,že radšej ide za kamarátmi si vypiť,lebo ho trápi ,že už jej nikto nemôže pomočť,že pomaly zomiera. Ja som mu nato povedala,aby sa nebál,že smrť bude pre ňu vykúpením z bolesti,ale aby sa nebál byť s ňou,kým tu ešte je.Aby jej povedal "mami mám ťa rád" kým žije ,že pri hrobe to bude darmo
hovoriť. Neskôr som si uvedomila ,že jemu radím , čo má robiť a že
sama nepoviem svojim deťom,že ich mám rada a že si neviem predstaviť ,čo by som si počala keby sa im niečo stalo. Tak som im
v nedeľu povedala všetkým trom naraz " Nieviete si predstaviť ako
veľmi vás mám rada .Keby sa vám niečo stalo tak to asi neprežijem ,
srdce mi pukne". Susedka zomrela v pondelok. Vo štvrtok mala pohreb.
Bola som na ňom s Peťkom,chlapci boli na praxi v Martine. Celú noc
som nemohla spať stále som cítila nejaký nepokoj.Vo sne som videla
nevestu v kostole. V piatok sme boli s Peťkom kupovať v meste nejaké
oblečenie na stužkovú a asi pred troma známymi predavačkami som ich
pochválila, že akých mám šikovných chlapcov. A večer sa stalo ,to čo už viete. Preto si myslím ,že je niečo medzi nebom a zemou a pripadá mi to tak abkoby miekto zhora čítal ešte aj naše myšlienky. Preto dievčatá pozor aj na negatívne myšlienky.Vždy sa držte toho čo je napísané hore v článku.je tam kus pravdy ,ktorú si niekedy uvedomíme až keď je neskoro.

lienka, Po, 25. 09. 2006 - 07:22

Emi ďakujem...
že sa s nami delíš o takéto postrehy zo života.
Takto vidím, že sa treba zastaviť a nerútiť sa životom ...
Dievčatá MÁM VÁS RADA.

Zuzana, Po, 25. 09. 2006 - 08:27

Zuzana

Emka,
uz neraz som prisla na to, ze som si povedala, preco som to alebo ono nepovedala,....ucim sa a tesi ma to, ze som sa naucila stasti aj bolest citit a nehambit sa za to a vobec mi nevadi, ked ludom casto hovorim, ze ich lubim-aj ked je to moja polovicka alebo deti...lebo nikdy nevies...presne sa snazim drzat hesla-rob vsetko naplno a zi kazdy den naozaj....dakujem Emka.
Dakujem, ze ma pocuvate a pomahate mi.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama