reklama

Príbeh ďalšieho života IV.

Pridal/a Vierik dňa 24. 09. 2006 - 22:03

reklama

Tak babenky, dnes to hádam dobojujeme. Skončili sme pri tej hormonálnej hystérii, však?

Prvú hormonálnu injekciu som dostala v novembri. Ako som spomínala, revanie, potenie a depky. Prišli Vianoce, a ja akási "napuchnutá", do ničoho som takmer nevliezla (celkovo som vyzerala na milú-jarmilu - fakticky!)s novými prečudesným príznakmi: ráno som si fakticky vedela predstaviť aj bez umývania zubov - lebo ma neskutočne dávilo a prsia som mala...Kočky, ako sa volá tá Skle...na...ří...ko...vá či ako? To kto je? Mňa ste mali vidieť! Boh existuje! Boh existuje! Nádherné, guľaté, trochu to kazilo sadlo všade naokolo, alebo inak: manžel mal radosť.

Raz ma síce prekvapil, ako tak sedel vo vani a ja som sa snažila v sebe udržať črevá s patričnými sprievodnými zvukmi, konštatovaním: "Sadlo, nemáš ten pocit, že si tehotná? Mne sa to totiž tak celé vidí." Zasmiala som sa, že je to len injekciou, ale nezdá sa mi to celkom normálne a tak 5.1 idem do Hágov aj cez mŕtvoly, aby mi to vymenil za ten druhý liek - Dekapeptil.

Docestovala som, stretli sme sa všetky známe, pokecali pred ordináciou a keď som došla na rad, spustila som na primára orácie: "Nie je mi dobre. Pichá ma tuto aj tuto, myslím, že mám zrasty nanovo, potím sa, revem pre nič za nič, vraciam len čo vidím zubnú kefku a prsia mám ako delové gule. Nie že by ma to netešilo - dokonca by som tento príznak brala aj navždy, len si musím zvyknúť, že spanie na bruchu už nie je to, čo bývalo". Primár vyvalil oči: "Vra...cia...te? Zväčšili sa vám prsia? Toto ešte u žiadnej nezažil. Vyšetril ma, zdrbal za namýšľanie si zrastov - vraj to mám celé voľné a priehmatné, čo vymýšľam. A nech si ľahnem pod ultrazvuk.

Krúžil mi sondou po bruchu a komentoval:" Pravý vaječník je v poriadku, ľavý je takisto úplne v poriadku a v maternici...v maternici máme nejakú tubu". Presne to slovo použil. TUBU. Môj translator to preložil ako: rakovina. Bolo to...neopísateľné. Zúfalé. Ako toto oznámim našim. Ako toto oznámim sama sebe. Prebrala som sa na otázku:"Graviditu môžem vylúčiť?" Počujem sa: "Na 100 percent, pán primár. Je síce pravda, že sme si pozor nedávali, lebo ste povedal, že sa toto obdobie rovná nulovej možnosti otehotnenia, ale nechránený styk sme mali až po 2 injekciách." Díva sa znova a je stále viac zelený. Nakoniec bezmocne spustí ruky popri tele a povie: "Ale vy ste naozaj tehotná! Preboha, čo ste to spravili?"
Opäť šok. "Ja? Čo som JA spravila? To VY ste povedal, že sa nič nemôže stať! A zodpovednejší sme byť fakt nemohli!Po dvoch mesiacoch sa to podarí hneď na prvýkrát? Čo sú to potom za injekcie? Veď mali pôsobiť už po niekoľkých hodinách po vpichnutí!A nie dva mesiace a ja si otehotniem?" Sestrička si v šoku sadla. Primár sa jej pýta:"Katka, zažila ste to už niekedy? Veď ja som o takom prípade ani nepočul!"

Po predýchaní sa všetkých zúčastnených strán ma doráža. "Nemal so gravidnú ženu v ordinácii už niekoľko rokov, no nevyzerá to byť v poriadku. Má to neprirodzený tvar. Poraďte sa aj so svojou gynekologičkou, ale pre istotu vám už rovno vypíšem potvrdenie na potrat zo zdravotných dôvodov. Keby vám ho v Košiciach nechceli vykonať, ja vám ho zariadim.“

Paf! Nestihneš sa tešiť, rovno ako by ťa postavili pred popravčiu čatu. Neplakala som. Ani sa mi nežiadalo. Skôr som mala bližšie k takému hysterickému smiechu. Volala som manželovi – prijal to rovnako. Doma sa ma snažil presviedčať, aby som so zákrokom neotáľala – čo by to bol za život pre to dieťa. Kto sa o neho postará, keď sa my pominieme? Bál sa, že budem trvať na donosení. Bola som v šiestom týždni.

V ten istý deň, keď som o tretej popoludní došla do Košíc a hneď som bežala za svojou lekárkou.
Ťažko popísať, ako sa tvárila. Akurát skonštatovala, že primár mal pravdu. Plod mal neprirodzený tvar. Dohodli sme sa, že sa stavím v cca 10. týždni a uvidíme čo ďalej.
Zatiaľ som nakontaktovala zástupcu primára v Košiciach – Šaci, ktorý mi ochotne zavolal výrobcovi kamsi do Španielska a vyjadrili sa mu, že poškodenia plodu údajne tento liek nemá na svedomí. Tu ide o to, že sa mu nedostáva dostatočné množstvo výživy a on skôr umrie od hladu. Mohli hovoriť čo chceli, môj už poškodený bol.
A tak ma pre istotu začali dopovať Duphastonom, ktorý je pravým opakom Lucrinu – zabezpečuje zvýšený prísun živín. Môj organizmus z toho musel mať riadny miš – maš.

V ôsmom týždni nastali zmeny. Prsia „odpuchli“, no nevoľnosti zostali. Tušila som, čo sa deje. Došla som k nej a ona to ultrazvukom potvrdila. Nebilo mu srdiečko. Bol mŕtvy. Len som to akceptovala. Zvláštny stisk pri srdci, ale akceptovala som to.
Vypísala mi papier, lebo som už bola „život ohrozujúci stav“ – korzovala som si po svete s mŕvym plodom v bruchu. Mohla som dostať otravu krvi. Ale ako to už býva nielen v knihách, aj ja som sa vrhla do práce a na potrat (ako aj pomyslenie na môj práve prebiehajúci stav) mi akosi nevychádzal čas. Bolo obdobie DPH a ja som to potiahla takto ešte ďalšie dva týždne. 25. 1. som ale nabehla do nemocnice. Bol utorok a okolo obeda som to celé mala mať za sebou.

Prišiel po mňa chlapík, čo vozil ženy na operačky a zákroky. Vraj dole okuliare, nohavičky a prstene, náušnice…Som slepá ako patrón, tak si ma viedol pod pazuchu. Ako na rande. Absolútny morbiďák. Smiali sme sa z toho, ale bolo mi tak asi na hysterický rev. A ten strach! Ľahla som si a rozmazane som videla nejakú lekárku s rúškom. Dve ženy po stranách mi pichli do žily niečo na spanie – že o chvíľu budem hore. Strašne to zabolelo. Vdĺžke niekoľkých cm mi praskla žila, hnusne to štípalo. Vraj to nič. Nech kľudne ležím. Zaspala som za okamih a o ďalší som bola na izbe. Baby, 5 minút trvá čosi také.

Cítila som sa celkom fajn. Domov som mala odísť až vo stvrtok, lebo to nebolo plánované prerušenie, ale odstránenie mŕtveho plodu – tzv. missed abortion. Vraj pre istotu a na pozorovanie. Vo štvrtok ráno mi začali bolesti. Padali a liali sa zo mňa ohavné množstvá zrazenej krvi. Vyzeralo to, ako by zo mňa odchádzala po častiach pečeň. To už začali akosi rýchlejšie okolo mňa chodiť lekári aj sestry. Išla som na ultrazvuk a tam suché skonštatovanie: v maternici prítomné tkanivo zmiešanej echogenity – či čosi také. Čo – to som už zažila aby som pochopila, že nie všetko dostali von.

Napichli ma metylergometrínom. Do zadku. Vraj to vyvolá pôrodné sťahy a vypudí sa ten „zabudnutý zvyšok“. Inak, ten zabudnutý zvyšok bola časť môjho mŕtveho roštvteného dieťaťa, ktoré mi mohlo obávanú otravu krvi spustiť. Po injekcii sa mi zle dýchalo a mala som hrozné bolesti ako brucha, tak aj hlavy. V kuse zo mňa tie „veci“ vychádzali, ale aj večer mi pichli ďalšiu injekciu. Bolo mi o poznanie horšie ako po prvej injekcii. Keď som to vravela už asi štvrtému lekárovi, rozhodli, že mi to pichnú cez zavedenú kanylu rovno do žily.

V priebehu 2 sekúnd som nemohla dýchať. Celá som zčervenela a v zápätí sa dostavili príšerné migrenózne bolesti hlavy. Po pár minútach som dýchať mohla už ako – tak. Zase som sa ponosovala a už na mňa sestričky začínali byť naštvané. Kým mi nepichli štvrtú MEM-ku (v poradí druhú do žily). Myslela som si, že sa udusím v miestnosti plnej ľudí, ktorí panicky vrešťali a behali okolo mňa. Takmer okamžite ma začala bolieť na zošalenie hlava a do ďalšej minúty sa mi pod kolenami urobili obrovské hrče plné vody či čoho. Pomaly som puchla celá a až vtedy milé osadenstvo pochopilo, že mám alergiu na takéto lieky. Prečo sa nepresvedčiť ešte 3-krát, no nie? Istota je guľomet.

Najbližších 6 mesiacov som trpela migrénami so zvracaním, so svetloplachosťou a pocitmi odpadávania. Našťastie, prešlo to.

Lekári začali hútať a vyhútali, že tadiaľto cesta nevedie. Ale vedie cez zákrokovú miestnosť, tak prečo neurobiť druhý potrat za 3 dni môjho pobytu v nemocnici? Nestihli mi to oznámiť. Bola som už seriózne vystrašená aj nahnevaná, keď dorazil náš „rozvážač“ – vraj meteleskem – bleskem na zákrok. „Akože ja? Asi ste sa pomýlil. Veď ja som bola pred 2 dňami!“
Nie, isto ja. Nech si dám dole nohavičky, okuliare aj šperky. Vravím, že príšerne krvácam. Ani to nevadilo. A tak som ďakovala Bohu za moju dosť veľkú očnú vadu. Za to, že nebudem vidieť znechutené ksichty okoloidúcich ľudí, ktorím nebude práve najpríjemnejší pohľad na krvavú stopu vlečúcu sa od mojich nôh.

Pre istotu som dostala Lucrinový záchvat revu. Vzlykala som - nech si ma každý všimne, no nie? Rozmazane som zaregistrovala lekára, ktorý sa na mňa bez slov díval. Odprisahala by som, že aj súcitne. Nič nevravel, len tie dve sestry ma s krikom napomínali – veď to nič nie je, nech neplačem. O 5 minút že už bude dobre.
Po tomto som už bolesti nemala. Pustili ma v nedeľu s takým panickým strachom z nemocníc, že sa sama sebe čudujem, ako som mohla ísť ešte rodiť.

V nasledujúcich mesiacoch som mala kopu času oplakávať to moje dieťatko. Raz mi totiž jedna kamoška povedala, že už jedného anjelika mám v nebíčku. A toto ma potom stále rozplakávalo. Ja som nechcela anjelika v nebíčku! Ja som ho chcela mať tu - pri sebe! Aj teraz plačem.

V apríli som dobrala hormóny. K 30. 4. 2006 som aj podala výpoveď – takto radikálne som sa rozhodla pre nový životný začiatok. Koncom mája som otehotnela – hneď na prvýkrát a začiatkom marca som porodila po všetkých tých peripetiách krásneho Marka. Momentálne bojujeme s nevysvetliteľnými nočnými revmi, ale dá sa. Po tom všetkom je to to najmenej.

Takže babenky, občas si treba kalich horkosti vypiť do dna. Ja som si ten svoj chlípala 2 roky.

No na konci je krásne zistenie, že čo vás nezabije, to vás posilní.


reklama

reklama

Zuzana, Ne, 24. 09. 2006 - 22:19

Zuzana

Si fakt silna baba, poriadne si si vytrpela...

Kamila, Ne, 24. 09. 2006 - 22:20

Tvoj kalich horkosti bol naozaj poriadne vysoký.

lienka, Ne, 24. 09. 2006 - 22:41

Ani neviem čo dodať,dúfam, že všetko bude už len v pohode...

Ema, Ne, 24. 09. 2006 - 22:46

Uf Vierka,normálne mám zimomriavky.......... Ale to Tvoje dieťatko
to je priam zázrak, po tom všetkom čo si prekonla.

monika, Po, 25. 09. 2006 - 08:33

och, ja tiez, zimomriavky, aj slzy, aj stiahnuty zaludok :( vierik, uz nic negativne nepis, uz ten 4.diel je prilis aj na kona :((

Janka_1983, Po, 25. 09. 2006 - 09:53

Vierka, si silna zena...Druhe by toto nevydrzali...Som stastna, ze mas synceka, hore z nebicka Ti ho poslalo to prve dietatko...Vies, ja som teraz zacala chodit po lekaroch s cystami, vybrali mi jednu velku uz, ale teraz sa im tam daco nezda, mam bolesti take iste, ako ked ma vzali v akutnom stave do nemocnice v KE. Ak mozem otazku, v ktorej nemocnici v KE si bola? V novej? Dakujem.

majas, Po, 25. 09. 2006 - 10:25

Nuž Vierik, takéto čistenie maternice som zažila aj ja, lenže bez komplikácii a mala som už jedno dieťa, tomu druhému som zrejme ublížila ja (hektické sťahovanie, dokončovanie domu, farby a ktovie čo ešte). Inak fakt si zaslúžiš metál za statočosť, najhoršie je, že v nemocniciach často nedajú na pacientové pocity a ich vlastnú chybu, či omyl im dokážeš až keď je vážne zle. Tak dúfam, už budete zdraví a aj napriek tým problémom s nočnými záchvatmi si to budete už len užívať.:-)

adrika, Po, 25. 09. 2006 - 11:06

Vierik je do plaču aj mne keď to čítam, si statočná žienka. Už ti (vám) prajem len zdraviea všetko zlé aby vás obchádzalo. Užívajte si ten pokladík.;-)

Vierik, Po, 25. 09. 2006 - 17:34

Ďakujem, kočky, týmto som skončila. Aspoň dúfam, že už vás nebudem mať čím "zabávať".

A pre Anjelinku: bola som 1x v novej na triede SNP. Vtedy to tam viedol Lukačín, teraz ho vídam v Šaci. Operoval ma akýsi Mikolaj (jemu sa podarilo pretrhnúť mi cievu).

Všetky ostatné veci až po potrat mi riešili v Hágoch a samotný potrat, plus nejako 2 hospitalizácie počas gravidity ako aj samotný pôrod - v Šaci.

Jediný krát, čo som mala "vybaveného" doktora - to bolo v novej nemocnici na tr. SNP. No po ich prístupe som už nikdy za nikým so žiadnymi pozornosťami nešla a s opaterou aj prístupom bolo len lepšie. Vtedy totiž každý dúfa, že on bude na konci tým "odmeneným" a tak sa snažia. Akurát po pôrode som po 11 dňoch dala zaslať kuriérom velikú kyticu kvetov s venovaním mladučkej lekárke ktorá ma rodila, lebo bola perfektná.
Ak chceš vyjadrenie k nejakému doktorovi v hornej nemocnici a viem o ňom niečo, kľudne sa ma spýtaj. Poviem.

monika, Po, 25. 09. 2006 - 19:34

akoze skoncila vierik? este sme zvedave na priebeh tvojho tehotenstva so stastnym koncom!

Edit, Po, 25. 09. 2006 - 19:20

No ja som aj rec stratila,aj dychat som prestala,a stale este nechapem ze si to prezila.A tak blahozelam,a verim ze ta zivot za to vsetko casto niecim pomazna.Zasluzis si.A este chvalim tvoj neskutocne dobry styl pisania.To musis vyuzit,verim ze aj o ranajkach by si vedela pisat rovnako putavo.:)

kefara, Po, 25. 09. 2006 - 20:40

Vierka, tak intenzívne som prežívala tvoje problémy, že teraz,keď viem, ako všetko skončilo šťastne do bledomodra, mám chuť ťa objať a ... zo srdca ti zaželať milión pohodových dní. Zaslúžiš si.

Kamila, Po, 25. 09. 2006 - 20:49

Dievčatá, Vierka je tak úžasné, živatoschopné stvorenie, plné elánu a optimizmu, až žasnem ako jej to všetko vydržalo po takej skúške. Výraz "srandistka" by bol asi na mieste a ešte má úžasný herecký talent, okrem toho rozprávačského. Naozaj som rada, že mám takú spriaznenú dušu v našej malej dedinke. Už na našom prvom stretnutí som mala pocit, že sa poznáme roky.

majas, Po, 25. 09. 2006 - 21:28

Aj ja, aj ja sa hlásim o pokračovanie.....

Vierik, Po, 25. 09. 2006 - 21:31

Ďakujem, ďakujem, ďakujem! Ale podpisy až na letisku, babenky! Prestante, lebo napíšem aj o tom tehotenstve!

Počujte, nebolo by od veci, keby každá z vás zaspomínala ako rodila?! Môže to byť dosť poučné pre tie z nás, ktoré toto šťastie ešte neabsolvovali. Samozrejme: nevystrašiť!

Kamila, Po, 25. 09. 2006 - 23:19

Ako sa hovorí: Chlapi skončia vždy pri vojne a baby, pri pôrode. Mne sa to vždy potvrdilo.

monika, Po, 25. 09. 2006 - 23:31

kami das extra porodnu rubriku, ci kam to mame pisat?

Kamila, Ut, 26. 09. 2006 - 07:35

Dievčatá, skúste písať svoje pôrodné zážitky do Osobnej poznámky na začiatok do rubriky Tehulky a bábätká, ak toho bude viac vytvorím novú rubriku.

Janka_1983, Ut, 26. 09. 2006 - 15:43

Ahoj Vierka, hmm, no prave tam, v novej nemocnici, kde som bola u svojej lekarky mi po prehliadke povedala, ze som uplne zdrava, nic mi nie je a mesiac na to som sa plazila po zemi v noci v bolestiach a hned som musela ostat lezat v nemocnici, kde sa ma ujal strasne mily lekar. Ak sa bude dat, tak ostavam u neho ako pacientka. Nechcem menovat konkretnych ludi v novej nemocnici, skor ak, tak cez email, no mohla som prist o vajecnik. Aj tak nie som este v poriadku, tak uvidime. Vsetko uz nechavam na "tych hore", ako sa to bude vyvíjat. Drzim palce, Vierka.

ĽubkaB, St, 27. 09. 2006 - 21:18

Vierka,
ak budem niekedy počuť fňukať nejakú ženskú nad "zlomeným nechtom", odkážem ju na túto stránku a Tvoj príbeh. Asi máš plecia a silu ako slon. Želám Ti len to pekné nech je s Tebou v ďalších dňoch.
Ako Marko,napíš niečo veselé z Vašich spoločných chvíľ.

Vierik, Št, 28. 09. 2006 - 17:17

Ďakujem!

Práve dnes som povedala Kamke, ako sa nám to tu celé pekne "rozpísalo" - na rôzne témy. Chystám sa prispieť do niekoľkých rubrík, ale zase mi to akosi nevychádza s časom. No ja niečo vymyslím!

majas, Št, 05. 10. 2006 - 08:51

Vierik, dnes máš svoj deň, tak ti prajem všetko najlepšie a hlavne už len zdravie a pohodu v rodinke:-).

lienka, Št, 05. 10. 2006 - 09:48

PRIPÁJAM SA K MAJKE, PEKNÉ MENINY, VEEEEĽA ZDRAVIA TEBE, AJ RODINKE.

Zuzana, Št, 05. 10. 2006 - 10:09

Zuzana

Vierka,
všetko najlepšie k Tvojim krásnym meninám, veľa zdravia, šťastia, lásky a hlavne -splnennie aj tých najtajnejších prianí!!!!!!!!!!!

monika, Št, 05. 10. 2006 - 13:04

aj odo mna, vsetko dobre a lepsie a najlepsie!

kefara, Št, 05. 10. 2006 - 16:49

Viera,Vierka,Vieročka ... krásny meninová deň a potom aj tie ostatné!

Ema, Št, 05. 10. 2006 - 21:35

Vierka pripájam sa a prajem Ti všetko len to najlepšie k Tvojim
meninám.

Vierik, So, 07. 10. 2006 - 22:27

Ďakujem babenky, ďakujem! Potešili.

Amalka, So, 28. 10. 2006 - 15:16

Pomaly sa prehrýzam všetkými článkami tejto skvelej stránky (inde už ani nechodím) a ... Vierik, prečítala som si všetky 4 časti Tvojho príbehu. Schúlená, držiac si brucho, som prepadala striedavo hysterickým záchvatom smiechu a návalom sĺz v očiach. Hovorí sa - koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Teba musí milovať nadovšetko. Emócie mi zvierajú celé vnútro a nezmôžem sa na nič iné: Klobúk dolu! A ak to poviem Tvojím štýlom: Bolesť formuje človeka, Ty musíš byť riadne vo forme! Prajem Ti veľa slnka. Katarína.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama