Trhy

Veru chcelo. Hlavne prvý deň, keď sme to všetko vešali. Veď to keby niekto kameroval, tak sa ešte dnes rehoce, ako nám to všetko padalo z tých šnúrok, to hlavne na toto by sa šiklo osem rúk. MM hovoril, že ani nepamätá, kedy sa tak upotil pri robote, taká to bola pre nás nováčikov fuška a to sme boli doslova jak tí dvaja " A je to ". Susedia pri stánkoch už dopíjali studenú kávu a my sme ešte furt vešali a vešali, no škoda písať, to treba zažiť. Ale bolo to milé a dobre, že tie košíky sú nerozbitné.

Anka, aj ja sa teším, že ešte nie som celkom na zahodenie.

Kde som ich skladovala Gitka ? Noooooooo, všade doma. Hotové v obývačke, keďže tam sme najmenej, rozrobené v detskej izbe, keďže je synátor poväčšinu týždňa v škole a materiál v spálni, ťiže všade. Už sme si nejako zvykli a mám v tom taký svoj poriadok a všetko má svoje miesto. A ak sa knám ohlási nejaká návšteva, tak sťahujeme z izby do izby, ale dá sa to, zase až tak veľa toho nie je a ja proste musím niečo robiť, lebo len tak sedieť neviem a ani nechcem. A slovo nudím sa nepoznám.

Ajka, to nem boli len moje, ale aj ockove košíčky. Vieš, ako sa teším, že som ho vzala so sebou minulý rok na kurz do Spišskej k dedkovi Palkovi ? Veď ocko je viac posadnutý tými košíčkami ako ja, a aj on si po troške robí a zapĺňa prázdnu detskú izbu. A je to dobré, lebo už má svoj vek (72) a je nesmierne šťastný a ja s ním, keď môže niekoho z rodiny či známych obdarovať vlastnoručne urobeným košíčkom, čo mu poniektorí na začiatku ani neverili, že to je jeho práca. A ja som o to šťastnejšia, keď vidím, že ho to napĺňa šťastím a tie trhy samozrejme pre mňa , ale aj pre ocka boli aj odmenou za nie nadarmo urobenú prácu. Takže aj peniažky sa zišli, ale aj skúsenosti a zážitky, a tie boli na nezaplatenie.

Lienka, tebe patrí obrovská vďaka, lebo ty si bola vlastne tá, ktorá mi na prvom kurze v Prešove ukázala čaro košíčkov a len vďaka tebe som sa mohla rozbehnúť a začať sa pleteniu košíčkov venovať aj vlastnoručne. Ďakujeeeeeem.

Lyduška, ockovi už som pozdrav odovzdala a neverila by si, ako často na vás spomína a vraj by bol celkom rád, ak by sa s vami ešte niekedy stretol. A ja mu stále hovorím, že ešte na nejaký kurz k vám ho vezmeme, tak aj stretko bude. Verím tomu, že si to zopakujeme. A samozrejme ma teší, že vám košíčky robia radosť, veď vlastne na to boli robené, s radosťou a pre radosť. A v otm máš pravdu Lydka, ocko je naozaj fantastický človek, zlatý, ochotný vždy pomôcť, šikovný, tak nech mu len dlho zdravíčko slúži a nech má ešte veľa síl do ďalšieho tvorenia.