Muž a finančné zabezpečenie

Ahojte,

už nejaký čas rozmýšľam o budúcnosti so súčasným priateľom, možno mi niektorá poradíte alebo poviete vlastné skúsenosti, asi sa len potrebujem vypísať, neviem.

Mám 28 rokov, môj priateľ rovnako a sme spolu necelé 3 roky, už aj spolu bývame v podnájme. Takto pred 30-tkou sa začínam zamýšľať nad tým, či je on "ten pravý" a či si s ním viem predstaviť život (a on so mnou, samozrejme). Čo sa týka nášho vzťahu, všetko je v poriadku - na podstatné veci máme rovnaké názory, veríme si, ľúbime sa, priateľ je milý, pozorný, starostlivý atď. Takisto ja som dobrá naňho :).

Čo moju myseľ ale zamestnáva stále viac, sú financie. Priateľ zo svojej výplaty nevie odložiť ani cent, väčšinou je dokonca na konci mesiaca v mínuse. Je bežné, že na väčšie výdavky mu požičiavam ja a potom mi to pomaly vracia (spoločný účet nemáme). Z "detstva" alebo z rodiny nemá ušetrené tiež nič. Priateľ má vyštudovanú technickú vysokú školu a pracuje v štátnej správe ako informatik. Bývame v Bratislave a hoci by v tomto odvetví v súkromnej sfére zarobil viac, aj v štátnej správe má na hlavné mesto celkom obstojnú výplatu. Ja mám nižší plat ako on, a predsa si mesačne dokážem odložiť 100-200 eur.

Už dávno som mu hovorila, že si musí niečo odkladať, napríklad na sporiaci účet, ale keďže je každý mesiac v mínuse alebo tesne nad nulou, tak mi len na to odpovie, že "z čoho si to má akože odložiť". Aby som to ešte ozrejmila, priateľ nerozhadzuje peniaze na hlúposti, ale spláca vysokoškolskú pôžičku, rodičom posiela peniaze, pretože na tom nie sú finančne dobre, platíme nájom, nedávno minul veľa peňazí na problémy so zubami... Čiže viem, kam jeho peniaze idú, ale napriek tomu ma štve, že ani len 10 eur mesačne si nevie odložiť. A jeho to štve tiež, nerád sa o tom rozpráva.

No a ja sa začínam obávať, aký asi život ma s ním čaká, čo sa týka financií. Je mi jasné, že peniaze nie sú všetko a sú podstatnejšie veci vo vzťahu. Ale ja aj priateľ pochádzame zo skromných rodín, naši rodičia celý život museli šetriť, nikdy sme poriadne nemohli ísť na dovolenku, na výlet - a logicky už takto žiť nechceme a boli by sme radi, ak by naše deti takéto veci nemuseli zažívať. Preto sme aj vyštudovali, aby sme sa potom mali lepšie ako naši rodičia (to nám aj oni celý život vtĺkali do hlavy). No a asi je to aj prirodzené, že ja ako žena si chcem podvedome založiť rodinu s niekým, o kom viem, že sa bude o mňa a o deti vedieť postarať.

Už sa asi strácam vo svojich myšlienkach, ale momentálne si ani neviem predstaviť, z čoho by sme si vedeli založiť rodinu. Neviem, z čoho by sme zaplatili svadbu, neviem, z čoho by sme nakúpili veci pre dieťa, o aute a bývaní ani nehovorím - všetko by sme museli platiť z mojich úspor alebo si brať pôžičky (a tým nemyslím len hypotéku). Ako by sme napríklad z priateľovho platu a s jeho spomínanými výdavkami ako rodina vyžili, ak som bola na materskej, netuším.

Myslíte si, že to preháňam a priveľmi sa sústreďujem na peniaze? Maľujem čerta na stenu? Čo mám ďalej robiť? Ja už naozaj neviem, ako sa k tomu postaviť a čo si o tom myslieť. Ďakujem vám za každú reakciu :).

 

 

 

Diskusie Naničmama.sk: 

Peniaze hrajú v dlhodobom vzťahu nie malú úlohu, rozumiem tomu. Tiež som tu chcela nadhodiť podobnú tému, mňa skôr zaujímala problematika, spoločné či samostatné hospodárenie v dlhodobom páre v manželstve ... Som stará škola, akosi si neviem predstaviť, že každý gazduje sám so svojim prijmom ..., chce to toleranciu, kompromis, pri dobrej vôli sa dá stretnúť voľakde uprostred? Nie jednoduchá téma, ako píšeš, keď je žena na materskej, závislá aj od partnerovho príjmu

K vám dvom, výdavky, ktoré spomínaš nie sú malé, minimálne tie zuby ..., to sú neskutočné pálky,splácaniu pôžičky sa nevyhne, bude na dlho? a je fajn, že vypomáha rodine. Vzťah je o kompromisoch v každom ohľade a týka sa to podľa mňa aj peňazí...

Neviem, či by vám pomohol spoločný účet na spoločné výdaje a spoločné šetrenie a aby si každý ponechal primeranú čiastku na vlastné výdaje, bolo by to na vašej dohode. Ty by si mohla gazdovať s tou spoločnou sumou, ide ti to evidentne lepšie ako priateľovi a on by s masle naučiť  vysporiadať s tým čo má? 

Hmm, nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, ja vlastne neviem, ako hospodárime. Raz platí jeden, raz druhý. isté peniaze v hotovosti dávame každý mesiac na miesto, z ktorého si berieme, keď treba. Teda, najviac z toho beriem ja na nejaké bežné nákupy. Ostatné peniaze viac menej riadi manžel, hlavne preto, lebo ho to baví. Účet spoločný nemáme, respektíve tých účtov máme viac.

Tak ako píše kamila peniaze nie sú všetko a predsa sú potrebné. Ak ich nemíňa na hlúposti tak je to ten lepší prípad, horšie by bolo ak by ich ihned prehajdakal.

Neviem možno otvorená debata o vás a financiach ako to dalej riešiť alebo čo bude dalej. Zuby si nebude opravovať za veľké peniaze každý rok takže to preskočte, povedať si koľko mate výplaty spolu čo z toho môžte minuť čo odložiť, koľko prispievať a pod.

No a čo sa tyka aj svadby, myslím že ak nemate situácia ružovú s peniazmi tak sa da aj bez veľkej svadby urobiť pekná udalosť.

Jedna vec je zistiť presne všetky výdavky. Do centa. Naozaj to mesiac, dva zapisovať. Ide to, my to zapisujeme asi 10 rokov.

Skontrolovať, čo je tam. No a potom jedine rovno na začiatku mesiaca poslať 50-100 € niekam inam. Tam, kde na ne nebude môcť siahnuť.

Čo sa týka podpory rodiny doma - to zrejme, keď prídu deti bude obmedzovať. Ale to má čas na riešenie.

Ďakujem vám všetkým za odpovede a postrehy :).

Dasa, zapisovať si podrobne všetky výdavky je super rada, hneď to priateľovi navrhnem. Čo sa týka odkladania si určitej sumy rovno po výplate, už som to nadhodila, ale keďže priateľ je každý mesiac v mínuse alebo čosi nad nulou, o odkladaní nechce ani počuť, pretože by bol potom ešte vo väčšom mínuse a platil by z toho väčšie úroky. A to je ďalšia vec - už som mu aj navrhovala zrušiť si prečerpanie na účte, aby do mínusu jednoducho nemohol ísť a vtedy by už musel hľadať cesty, ako šetriť peniaze. Ale ako som písala, je to veľmi citlivá téma, priateľ sa o tom nerád rozpráva, lebo samého ho to hnevá, ako je na tom s peniazmi. Tiež si život po vysokej škole a s dobrým zamestnaním takto nepredstavoval. A myslím, že sa nerád o tom so mnou baví aj preto, že je to preňho ponižujúce a tiež si uvedomuje, že je chlap a raz bude rodinný rozpočet závisieť od neho.

My to máme o to ťažšie, že obidvaja sme zo skromných rodín a s finančnou pomocou od rodičov nemôžeme rátať v žiadnom prípade. Aj mi niekedy príde smutno, že jedna kamoška sa vydáva, rodičia jej zaplatia veľkú svadbu, druhej kamoške otec kúpi pozemok na dom... Ale zase na druhej strane, niekto má problém s peniazmi, niekto so zdravím, niekto so vzťahmi, to ešte môžem byť rada, že riešim "len" financie.

 

Ak je šikovný informatik, môže raz zmeniť prácu, v súkromnej oblasti by mohol predpokladám zarobiť viac ako v štátnom podniku..., ale aj na také musí asi u neho dozrieť čas. Perspektíva je však v tejto oblasti pozitívna. 

Odložiť každý mesiac aspoň 10-20 € je záležitosť skôr psychologického rázu. Nech začne s najmenšou možnou sumou.

A fakt treba zistiť všetky výdavky. Na čo idú. Iste sa nájde aspoň minimálna rezerva.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok