Ako sa vytrácajú zmysly

Konečne som rada že som sa dočkala toho že vedci zverejnili to čo si ja už dávno myslím. Údajne tým že použivame navigáciu tak človek začal strácať najcennejší zmysel a to ORIENTÁCIU, jednoducho ho mozog považuje za zbytočný. Dokazali to tuším ruskí vedci, ktorí sa vraj okamžite vzdali navigácie. Lenže toto sa nedeje iba u ľudí ale je dokázané že zvierata aj cez viac pokolení si odovzdavajú informácie o tom ako si uľahčili život a teda vytratil sa klasický príjem potravy ale idú na hotové kde chodili ich predkovia. Teraz asi všetci viete je najväčším problém húfy vtákov, ktoré ozobu všetko čo sa dá a pritom nejde iba o škorce ale mnoho druhov vtákov toto začalo praktizovať. Dôvod? - naučili sme vtáky krmiť až do domu, krmenie vtáčikov sa stalo tak neskutočne populárne že ak nekrmíš vtáčikov tak si zrejme odľud a treba ťa ukrižovať. S krmenia vtáčikov sa odrazu stal veľmi výnosný biznis, len ľudia niekde zabudli sedliacký rozum pri tom všetkom a teraz bihú na poplach - čo máme robiť všetka úroda je preč a nakoľko oni už nie sú predaroti pre drobný hmyz tak ten je premnožený a tak úrodu ktorú ťažko dopestujeme lebo je všetko napadnuté hmyzom nám nakoniec požerú vtáci ktorí sa pôvodne krmili tým premnoženým drobným hmyzom. Neviem kde človek vo svojej hlúposti zájde, vidím ako ľudia prikrmujú ježkov, do hory sa už vozia kopy sena a jablk, lenže všetko je to trošku prehnané. Môj otec vždy hovoril, treba zveri pomôcť ak prišla veľmi tuha zima a tak ľudia zapriahli do sani koníka ktorý potreboval ten výbeh aby neochorel a naložili sena alebo čo dom dal pre srnky a to nebol ani poľovník, ak je zima klasická či dokonca mierna zver sa vie sama uživiť ak uhynú sú to iba choré jedince či staré a to je prirodzené v ríši zvierat. Ta naša ochrana zvierat ide až do absurdit. Vidime psov o jednej nohe, či v onkologických bolestiach ale mi ho nenechame odísť ako by to urobila príroda, mi ich umelo živime za drahé peniaze aby mal dlhší život ale hlavne dlhšie bolesti, psík zúfalo pozerá majiteľovi do oči a prosí o pomoc a majiteľ ide a zaplatí lepšieho veterinára - neporozumel veru čo ta psia duša hovorí - je koniec, pomôž mi. Tak veľmi ľudia chcú dokázať akí sú dobrí, ako milujú zvierata až to nakoniec bude bolieť všetkých navôkol, kde sa podel ten zdravý rozum, alebo ho ľudia zapredali za čačky a lichôtky akí sú úžasní, akí sú oni dobrí. Viem že mnohí so mnou nebudú súhlasiť, je to tak už min. 35 rokov čo vidím prírodu trochu inak ako je moderné, no v týchto veciach nepodlieham móde, aj ked aj mňa to lákalo a kúpila som vtačie búdky a dala loj a ked som videla ako prišla naša mačka s uloveným vtáčikom z búdky, tak som to hned pochopila a vtáčie búdky mám stále aj tri ale bez krmenia.

Na fotke moja moruša - strom ktorý vraj darovali ľudom Bohovia. Lieči celé ľudské telo ale aj dušu, lenže ja som už dva roky nemala jedinú bobuľku, lebo ma vtáky každý deň predbehnú a obzobajú všetko. Tak to dopadlo s čerešňou, višňou a ja drobným ovocím, no ten som poprikrývala tak aspoň niečo bolo. Tento rok sa pustili spolu s osami aj do hrušiek či jablk a tak aj ked nemám na výber čo sa týka jedenia musím sa prispôsobiť, ešte že hrozna je dosť a tak mám ovocie aspoň na jeseň.

Komentáre

so zvieratami, to súhlasím. To preháňame. Mnohokrát sa viac staráme o ne, ako o ľudí okolo seba. A pritom je to zariadené tak, aby to bolo v rovnováhe.

Mmch, vraj počet vtákov v mestách vzrástol a zmohutnel vďaka psím granuliam. Nie všetci po svojich miláčikoch upratujú.A vtedy nastúpia vtáci a dočistia. Ľahká korisť pre nich.

S čím ale nesúhlasím, že by používanie navigácii v úseku cca 10 rokov dokázalo zmeniť zmysel pre orientáciu. Ľudia spohodlnejú, to áno. Nechce sa im rozmýšľať. Ale 10, aj 20 rokov je málo na takto veľké zmeny. To musia byť pokolenia.

Chcela som nájsť ten článok a pridať link ale neviem ho nájsť, ja mám veľmi pomalý net a teda neviem priložiť. Ja tomu verím, takto sa vraj stratila aj atlantída, mali také vyspelé technologie až stratili základné zmysly a vraj to neboli storočia od ich vyspelých technologií.

Čakala som iný obsah podľa názvu, ale toto mi padlo do nôty.

Na FB sledujem psie útulky a organizácie zaoberajúce sa adopciou zvierat. Chcela by som psíka. Dvoch. Ale to budem riešiť asi o rok. Keď však vidím fotky mačičiek a podtext "adoptujte", hovorím si, prečo nie. Môj názor na mačku je názor dedinčana. Dať jej sem tam niečo čo ostalo, možno mlieka trochu, miska s vodou. Pri dome si mačka miesto nájde ... tu medzi drevom, tam niekde do pivnice sa prepchá. Ona človeka nepotrebuje. Túla sa, niečo si chytí. Aspoň tak som bola zvyknutá na mačky môjho detstva. A preto mi padá sánka nad podmienkami niektorých adopcií. Jedná sa o mačičky, ktoré síce vyzerajú "čoulicadala" teda žiadne extra šľachtené plemeno, ale podmienky ... treba prístup dnu, alebo len do bytu ... jako padá mi z toho sánka. Rovnako pri niektorých psíkoch. Však dobre, aby sa v suchu malo kde vyspať. Aby vo vlastných výkaloch nebolo. Aby malo čo žrať. Aj to pohladenie - pes určite pevnú ruku pána a aj vľúdne slovo, mačka si tiež sem tam dotyk vypýta. Ale niektoré veci ... čo je moc, to je veľa na mňa. Hlavne poznámky typu - potrebuje neustály kontakt s človekom a teplý domov. Fuuu - tak to si ich radšej nechajte v tom útulku. Ja také zabezpečiť neviem. Škoda.

Útulky, to sú iné kapitoly, už som tu písala ako moja dcéra mala problémy ked chcela mačku, nesmie nechať bez dozoru mačku, nesmie otvoriť okno iba ak bude mať hustú mrežu a to že povedala že im da aj šunku bolo zrejme to najhoršie, mala kupovať iba tie granule ktoré odporučia oni. Moja dcéra z toho mala mindrák možno aj rok, nevedela to predýchať ona ktorá miluje mačky.

To je tak ked sa zelení daju ochraňovať prírodu a v živote prírodu poriadne nezažili a po ich stretnutí ostal taký bordel v prírode a toľko odpadu že to 2 dni iní čistili. Je to ako teraz veľmi moderné - huby. Nezbierajte ich, nechajte ich zvieratkam ale aj lesné plody . Človek ktorý žije s horou a pozná jej život tak vie že kuby končia rozpadom teda zhniju do tla, lesné ovocie skončí rovnako. Je škoda že sa stratili z nášich lesov plánky, ja si ešte pamätám aj plánku hrušku, môj otec chodil štepiť do plánky záhradné ovocie, verte či nie niekto tie stromy porúbal. No a to sa stalo aj tu, na jednom pastvisku boli tri jablone, úplne staré odrody, kožovka, jonatanka a ta prvá čo rodí neviem si spomenúť názov. Pred 3 rokmi ich vytrhali zo zeme a pritom pastvisko ostalo, ja vždy ked som išla tade som si jablčko odtrhla a osviežila sa, takže tomuto neporozumiem.

Jaj tak je nás viac divných skrz tie útulky Chichocem sa ... Mačky veľmi nemusím, tak to rozdýcham nejak. A som zvedavá ako to bude so psíkmi, keď ich budem riešiť. Či to nakoniec nebudem inak riešiť ... i keď mi je to ľúto, lebo na jednej strane ten život v koterci v útulku sa mi zdá chudobnejší ako život pri dome pri ľuďoch. Add žrádlo ... bola som vychovaná asi inak. Ozaj, čo žrali tie zveri v minulom storočí, keď bývali na dedine pri dome? Už vidím, ako im chodili kúpiť gazdovia výseky od mäsiara Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe.

Jabloň - sklenačky? Tak to aspoň my voláme.

No a add hríby - v sobotu som bola. Potvrdzujem. Hríbov je viac ako chrobače, tlejúcich som našla neúrekom. Aj mi ľúto bolo, že som v týždni pre ne nebola. Vyplazený jazyk

A aj som na teba myslela ... tie muchotrávky, čo recept si dávala. Myslím, že som takých veľa našla, ale istá si nie som. Ja radšej, keď nepoznám neberiem a ak som si nie istá, tak si idem skontrolovať dať. Aj teraz som stretla hubárov (teda koše mali plnéééééééé dubákov), tak som konzultovala - sa mi na václavky už neskoro zdalo. Ale boli to ony.

k tomu zradlu a psom. No, tak ti poviem. Mam hafana, strazneho, vonku. Ale kazdy den sa mu venujeme a je to pre nas veru clen rodiny. Dava neskutocne vela lasky a priam dychti po dotyku, vecne aspon pritisnuty k nohe, hlavu natrcenu do dlane. A tak sa stalo, ze je ako clen rodiny. A pre clena rodiny chces dobre veci. Tak ako sebe, alebo svojmu dietatu nedas polotovary a nezdrave veci, snazis sa aj tomu psikovi dopriat kvalitnu stravu. Aby ti dlho vydrzal :)

 

Gitkaaaaa - tá sliepka má čapičku? Tá je rozkošná!!!!

áno mám rôzne sliepočky aj morky aj kačky a milujem ich nadovšetko a predsa ich aj jem a toto sú sumltalky a potom s menšou čiapočkou mám legbarku ta bude niesť vajíčka s tyrkysovou škrupinkou.

Muchotrávky červenkasté veru teraz hojne rastú, sú silne a zdravé ale to oni vždy, len škoda lebo je to huba čo rastie od skorého leta do neskorej jesene. Dá sa veľmi ľahko rozornávať, hlavne ked je na koreni, no sama som toho názoru že zbieram iba to čo naozaj poznám a viem identifikovať a teda nemám pochybnosti. Václavky teda podpňovky sú všade ja ich mám aj v záhrade, ani vlani nebol dobrý rok pre ne a tak sa tento rok rozhodli síce neskoršie ale predsa.

No a ja si dom bez mačky neviem predstaviť, bez psa áno, len keby mi nenosili tie hnusné potkany pred dvere. No a granule berú ako za trest, najskôr čakajú či predsa nedostanú niečo iné. No ale to aj môj pes, granule chápe ako keksík ale jedlo ma byť iné.

Niečo z mojej polykultúry a neviem ako nazvať to kedy podvečer vypustím všetok hyd a sme spolu po celej záhrade či dvore.

wau, toto vyzerá ako taký malý domáci raj. Super.

Nuž veru Dáška, vytvorila som si svoj malý súkromný raj v schátralom dome ktorý sa mi rozpádavá. Konečne som pochopila že už je zbytočne čakať na to že to niekedy zrekonštrujem a tak beriem to čo je. Skalku iba na skalné ruže som vytvorila v sobotu, pridala som staré dvere z pivnice s dierkami po výbuchu, ale ta stena maštale bol hrozná a tak som ju prekryla. Som veľmi s týmto riešením spokojná, je to také starosvetské dedinské, suseda ma skoro 90 a povedala mi - a načo ste tam dala tie staré dvere, ja by som vám bola dala novšie.Úsmev

niekedy strávime celý život čakaním na tú správnu príležitosť. Nejak si zabudneme všimnúť, že tá príležitosť je tu stále okolo nás. Nemusí byť všetko dokonalé.

 

Často sledujem rôzne cestopisné filmy. Ja viem, pred kamerou ľudia ukazujú inú tvár. Ale aj tak. Väčšia časť sveta naozaj nepotrebuje k živote všetko to, čo máme my. Sú šťastní v tom mále, čo majú. Teda málo je to iba z nášho pohľadu.

To hej, ale naozaj všetko potrebuje ten svoj čas a zrejme aj to čakanie, neviem prečo ten nápad som nemala pred rokom či tromi ale v sobotu z ničoho nič.

Máš tam malý raj Slnko Mačka(y) mi v paneláku chýbajú. Keď som bola malá, mávali sme ich pri dome plno. No, hlavne ja som ich nosila domov, všetky opustené, túlavé, aj dobité som doniesla. Jedno leto sme ich s mačiatkami napočítali 17. Jedna Mica si mladé nasťahovala za klavír Veľký úsmev 

Keď mrzne, prikrmujeme sýkorky aj vrabce. holuby odháňam, lebo tie chodia stále, aj keď je už inej potravy dosť. Sýkorky, keď schováme kŕmitko, osídlia búdku, vyvedú mladé (tento rok 2x) a do prvých mrazov ich nevidno, len počuť z parku. U nás sú aj netopiere, aj keď toto leto som mala pocit, že ich je menej ako po iné roky. tak v paneláku je tej prírody pomenej okolo...

Ale zaujalo ma to, o navigácii. Začala som čítť knihu Digitální demence od M. Spitzera, kde som našla pre dosť šokujúcich zistení o tom, ako všetky tie technické "barličky" vlastne spôsobujú zlenivenie mozgových buniek a ich postupné odumieranie. Však logické - ak niečo nepoužívam, to zakrpatie a odumrie. Najprv som z tej knihy prečítala ledva pár strán a odložila som ju, že je to blbosť. Mám skonšenú technickú vš, tak asi preto. Potom som ju čítala druhýkrát, ale stále som to nejako nevedela stráviť. Len som začala pozorovať manžela, ktorý si GPS-ko berie aj na cestu ku starkým, kde chodíme už 25 rokov, začudovane na mňa hľadí, keď si na dovolenke kúpim klasickú mapu... Musím si tú knihu ešte raz pomaly a pozorne prečítať. Teraz už nebudem taká začudovaná, tak si z toho niečo aj zapamätám Chichocem sa Ale najviac ma "dojímajú" ľudia, čo sú na nervy z toho, že niekde nie je signál, im nefunguje mobil s GPS a niečo nemôžu nájsť, a nenapadne ich opýtať sa ľudí, kde to jeMlčím

Ja som v nejakom 1991-2 čítala nejakú ezoterickú literatúru a tam bolo tiež písané o tom ako niekto predpovedal ako rýchlo to pôjde s ľudstvom dole vodou ked začnú strácať najdôležitejší zmysel orientáciu, tá je vraj deštruktívna pre človek, kde niet orientacie niet vraj cesty a to v ničom. Tam bolo popísaované ako to za pár rokov išlo dole v Atlantíde, aj im trvalo roky kým sa dopracovali k technickým vymoženostiam ale veľmi krátky čas to bol k zničeniu a vraj tak to bolo s Aztékmi, s Inkami a to sa vraj opakuje kým sa ľudstvo samo nespamäta. Vtedy som nejako tomu nevenovala pozornosť veľa veci sa mi zdalo nemožných ale po tých 25 rokoch čo vidím aká velikánska zmena nastala tomu verím a určite ak by som vedela či tu knihu mám doma a v ktorej to bolo tak si to znovu prečítam, už sa mi to nezdá pritiahnuté za vlasy.

Pokusy na potkanoch a myšiach dokazali že uľahčenie života bolo ihned nejako ukotvené v ich génoch a dalšie a dalšie potomstvo už išlo iba touto cestou a hľadali potravu nachystanú, to znamená že sa preorientovali vo veľmi krátkom čase. Potom nie su pritiahnuté za vlasy ani scifi filmy, kde ľudstvo žije či biedi niekde na planete a je jeden ktorý si nejakým zázrakom pamätá ako vyzerala zem aké boli stromy a pod.Mrkám

Ja to beriem ako absolútnu lenivosť - a tak je to vo všetkom. Čím menej hocičo (svalstvo, hlavu, zmysli) používame, nemajú potrebu byť "v kondícií".

Ak sa budem denne voziť autom hore dolu, môj pohyb bude akurát prejsť do toho auta, max do obchodu na rožky resp. prejdem 5km a myslím si aký kus cesty som prešla (!) tak aj to telo ochabne. Ak prestanem pozerať dookola, používať rozum, používať znalosti cudzej reči napr., tak na to "zabudneme". Kedysi si sa ma myslím, že ty Gitka - alebo niektorá iná žienka pýtala, prečo máme potrebu stále byť v niečom "lepší"... možno toto je geneticky v nás zakomponované, aby sme "nedegenerovali" (neviem, či je to vhodné slovo, ale nejak ma iné v tej súvislosti nenapadá). Niečo by nás malo hnať vpred - ale nie po materiálnej stránke - skôr fyzickej a duchovnej si myslím. 

jaaj, lenže keby nebol človek lenivý, tak dodnes nemáme ani koleso ÚsmevÚsmev

Lebo keby nebol lenivý, tak by proste behal a nosil drevo na oheň stále v rukách. Ale nakolko prišiel na to, že aj pohodliej e fajn, tak si začal uľahčovať prácu.

Takže aj lenivosť posúva ľudí ďalej...

Nie nie nie ... nešlo o drevo z lesa. Išlo o mamuta Veľký úsmev. Lebo keď nosíš drevo, tak sa pohybuješ, je ti teplo, takže miesto 2 hodiny v jaskyni tam nesedíš ani hodinu a počas tej mimo jaskyne ti je vlastne teplo skrz ten pohyb. Lebo spaľuješ svoje tukové zásoby a nie drevo. Takže túto prácu si nepotreboval uľahčiť. Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Tu sa dostávam k bodu, že či za tým všetkým bola chamtivosť pri preprave koristi. Viac mamutov prepraviť, viac pakoňov či čo to vtedy bolo. Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

Inak, keby ten chudák vedel, že potom musí po kolese vymyslieť ešte aj chladničku, asi by sa na to vykašľal. Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

Nuž absolútny súhlas, naozaj nás niečo ženie a možno každého na inej úrovni  či v inom, ale inak by sme degenerovali. Pamätám sa ked som začala s krížovkami, v 30 už neboli pre mňa krížovky lebo to všetko som ihneď vylúštila, prišli osemsmerovky a ja som ich odjakživa lúštila inak. Vyškrtavala bez legendy až potom som v legende vyškrtavala tie čo som našla vlastne mozog musel viac pracovať. No a po jednom genetickom vyšetrení sa ma lekár opýtal že či potrebujem matematické či iné hádanky. Vraj mi chýba jeden chromozon a bolo by to zlé a preto sa vraj títo ľudia už v mladom veku zaujímajú o všetko čo súvisi s pamäťou. Takže veľa veci je nejako prepojených a ani len o tom nevieme. Ja v posledných rokov to vidím v tvorbe, potrebujem ísť do ťažších a náročnejších techník, aj ked som staršia, grambľavá a mnoho iného. Takže súhlas, potrebujeme si dokazať že zvládneme aj to viac.Ăšsmev

ÁnoÁnoÁno

Ja tiez dodnes pouzivam klasicke papierove mapy , niekedy na velky udiv okolia ( ze naco to beries ???) - hovorim tomu "moj papierovy gugel".Veľký úsmev tak mozno nebudem  po case uplne  zlenivena...Mrkám

Ja som nikdy nemala dobré orientačné schopnosti. Dokázala som zablúdiť aj tam, kde asi nikto. Pre mňa je navigácia vykúpenie. Takže v mojom prípade som zmysel pre orientáciu nestratila, keďže som ju nikdy nemala :D. MM keď ideme do neznáma si vždy okrem navigácie naplánuje cestu aj podľa klasickej mapy. Viac krát nám to už pomohlo, keďže navigácia tiež nie je 100 percentná.
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.