Moje autobusové postrehy č.1

Po dlhšom čase som bola 2x za sebou v meste a udiali sa divné veci ktoré súvisia aj s tým o čom si píšem s priateľmi.

Ako som už niekoľkokrát písala ak sedite v autobuse nemôžete si zapchať uši aby ste nič nepočuli. Takže cestou do mesta sedeli predo mnou malí chlapci cca 9 roční no a nesmierne mi bolo ľúto jedného z nich, lebo ten druhý znegoval všetko čo povedal, on bol ten najmúdtejší a vlastne akoby ho celú cestu poučoval, viem že sa kamaratia.

Na ceste späť si sadli za mňa dvaja mladí muži, jedného vysokoškoláka poznám, veľmi slušný mladý muž, uvoľní vám miesto, nechá vám prednosť, pozdraví. No išiel s ním nejaký kamarat levo oslavoval nejaké narodeniny a zopakovalo sa to všetko. Nrch začal akukoľvék tému tak ten druhý ihned negoval a tvrdil koľké on ma videa napozerané a pod. Už bolo vidieť že ten sa bránil a oponoval ale nemal šancu a tak po chvíli zvratil debatu na niečo iné, lenže znovu sa to zopakovalo a vlastne bol poučovaný že je to vždy inak.

No aby toho nebolo málo tak som stretla známu v meste a ona mi povedala že je na úrade práce, prekvapilo ma to má pár rokov pred dôchodkom, pracovala v štátnej službe. Povedala mi že už sa rozhodovalo o psychiatrií alebo úrad práce. Jej kolegyňa najmúdrejšia zo všetkých vraj nedovolila ani len vetu dokončiť, že to znášala 5 rokov ale už viac nevládze a tak deti povedali stop.

Prečo sa to deje skôr tým slušnym ľudom, prečo musia touto skúškou prejsť a ako v nej obstať?

Viem o čom je reč lebo som si tým tiež musela prejsť, najskôr si človek myslí že zdvorilosť, potom už zúri, ale stále nájde to ale prečo ospravedlní a potom je už iba zlosť a bezmocnosť.

Komentáre

K druhej polovici tvojho blogu..pred pár rokmi v RK v info.kanceláriiiSAD som bola svedkom výstupu jednej kolegyne na druhú dosť škaredým sposobom o to horšie,že ja som tam vnišla ako zákazník a tú jednu to ani nepohlo.Netuším o čo išlo-prišla som sa opýtať na bus a hlavne na WC-ko..hodne zvýšeným hlasom po nej išla tá okrikovaná chudera ticho sedela, potom pozrela na mňa akoby asi záchrana ja som sa ani nič nepopýtala len hladela na ne ako teliatko..potom sa  rozplakala a tú útočiacu  to naštartovalo ešte viac.Priznám sa doteraz ma to mrzí,že som nepovedala nič-možno stačilo povedať,že pred zákazníkmi sa toto nerobí...

Ked som niečoho podobného bola svedkom v jednej predajn potravín kde vedúca pred všetkými spucovala podriadenú tak isto dosť nepríjemným sposobom aká je nemožná a grambľavá tam som nabrala odvahu a povedala,že takto vedúca nejedná. má to urobiť u seba v kancelárií-a sympatie su jednoznačne na strane tej okrikovanej predavačky.Videla som,že absolutne nechápe ako som si dovolila niečo také povedať..a že najradšej by si zgustla aj na mne..

Nuž to verím že taká osoba by si zgustla aj na tebe. Možno je to aj tým že aj práca a hlavne v obchode je postavená teraz na hrozných pilieroch - hlavne máš obalamutiť zákazníkov aby čím viac kúpili, predtým to bolo o tom že maju byť spokojní.

Toto neznášam, neznášam. Ludia si uzurpujú hlavné slovo v spoločnosti druhých, skáču do reči, nenechajú ani dopovedať svojho vlastného priateľa jeho príbeh, nesnažia si ho vypočuť a pochopiť, radovať sa z jeho slov, zhadzujú jeho názory.

Chodím do dvoch klubov a v každom je nejaká podľa mna nevychovaná osoba, ktorá ako keby mala od narodenia vyárendovaný celý priestor na debatu iba pre seba. Všetko, čo povedia druhí, je zlé, blbosť a zmetú ho zo "stola".  Potrebujú sa vyvyšovať nad druhých, ohurovať svojimi rečami. Celé zlé v dnešnej dobe.

Ja neviem, ale zrejme to bolo aj skôr takto, aj v dedine niekto bol kto si myslel že je majstrom sveta ale to skôr v krčme.

Neviem pre mňa je to na zamyslenie prečo je u niektorých ľudí tak veľká potreba niekoho ubiť.

Kedysi dávno sme boli na jednej návšteve. Pohostenie výborné. Len čokoľvek sme začali hovoriť, všetko bolo zle, všetko bolo inak. V zúfalstve sme začali o počasí a aj to bolo zle. Už ani neviem, ako sme danú návštevu pretrpeli.

Za nedlhý čas sme pochopili, čo sa stalo. Oná osoba už vedela, že je tehotná, vedela, že otec dieťaťa ju nechce. A veľmi sa bála odsúdenia, lebo už bola v hodne pokročilom veku. Dnes, keď to jej dieťa je už dávno dospelé je opäť v pohode.

 

Ja som presvedčená, že tí, čo majú radu na všetko to ani nemyslia zle. Niektorí aj chcú druhým poradiť. V dobrom. Len v návale vlastnej užitosnosti si ani nevšimnú, že miesto pomoci skôr otravujú.

No neviem, ja mám pocit že tam nejde vždy iba o užitočnosť ale o veľké ego -JA JA JA

Jasne, to ego víťazí. Mnohým absolútne nedojde, že to je problém.

Priznávam, že sama s tým bojujem. A trvalo roky, kým som si to uvedomila.

Ja si myslím že mať zdravé ego nie je vôbec niečo zlé, práve naopak aj ego je našou súčasťou len ho vedieť ukočírovať.

Neviem, či to klasifikujete ako ego, ale podľa mňa, keby tie slová boli facky, tak vidíte presne čo to je. Je to útok. Slová nebolia o niečo menej ako fyzický útok, hlavne ak sa neviete alebo nechcete brániť.

Takže ja toto beriem, tento stav ani nie ako ego alebo že všetko vedia, ale proste si tá osoba, ktorá všetko neguje ukazuje, že je silnejšia psychicky ako ten druhý, čo sa nebráni.

 

No je to prebujnené ego.

mám jednu - no ,,kamarátku., Už skôr známu. Vždy keď o niečom začnem, skočí do reči a potom je to už len ja ja ja. Všade bola, všetko vie. Kontakt s ňou som už prerušila na minimum. Niekedy sa to fakt nedá počúvať. aká je úžasná a všetci na okolo sú neschopní a hrozní a ona nechápe tých ľudí. A akého má super syna, čo všetko ovláda, aký je a akí hrozní sú druhí. Nevie čo robia tí rodičia. No lepšie bolo obmedziť kontakt ako toto stále počúvať.  Nič si nedala vysvetliť, len ona mala pravdu vždy a vo všetkom a minule mi hovorí no výnimočne máš pravdu. Tým ma odrovnala úplne a už sa s ňou nestretávam. Proste dať človeku najavo že čo som ja a čo ty. Nepríjemné. Nemá pomaly žiadne kamarátky, chcela chodiť do partie s mojimi ale tie vyhlásili, že im je nesympatická že radšej nikam nepôjdu ako ísť s ňou. A ona nechápe, prečo sú ľudia takí akí sú a keď jej poviem, že nie vždy je dobré mať pravdu, lebo nie vždy ju má a ona: Ale nemôžem za to, že ja ju vždy mám. No tak si žije sama pre seba

No však nech si s tým žije sama ale nech neotravuje ostatných.

No ja som si uvedomila v tom autobuse že mi najviac bolo ľúto toho malého chlapca, už teraz si vybral za priateľa niekoho kto si ho neváži .

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.