Len sa zamýšľam.
Uvažujem nad tým cestou v aute, čo ich spájalo a v čom naopak sa odlišujú a čo mám vlastne pred očami. Kto ma pozná z blogov, vie, že píšem o deťoch. Dospelých vynechávam úmyselne. Toto vlastne píšem tak všeobecne, bolo tam a je kopa faktorov, prečo sa veci diali, tak ako sa diali a prečo sa niečo neriešilo a malo alebo nemalo.
Babka z maminej strany sa vydala, resp. vydali ju ako veľmi mladunkú povedzme to a ževraj bohatému gazdovi alias môjmu dedkovi. Dedko majetný nebol teda, o tom by som niečo vedela, ale ako praktickí to ľudia z predvojnového obdobia zabezpečovali sa pozemkami, lesmi atď... Dedko bol od babky starší o 15 rokov a babka vraj mala nejakú veľkú lásku mladého inžiniera, ktorý odcestoval žiť do Prahy. Absolútne netuším detaily, ale iba ako vnučky sme predpokladali, že nebola šťastná. Ale vyšlo z toho 6 detí a keď sme si ju doberali, tak niečo v tom zmysle, že nejaký kúsok šťastia tam byť mohol. Narobila sa ako otrok, mladá sila na celé gazdovstvo, chcela som to nejako obkecať, ale chcem sa zamerať na starobu, ktorú som už reálne zažila ja s ňou osobne.
Babka zomrela ako 92 ročná. Na sklonku života, keď sa telo a duša už trápili, mlčky čakala kým sa rozhodne odísť. Presne tak ako sa vo všetkých tých „teóriách“ píše, v tichu, sama sa rozhodla a vystihla chvíľu, kedy pri nej nikto nebol, pretože to tak chcela. Dnes som si spomenula na jej slová, ktoré šepotila slabo a žalostila: „Prečo je ten život taký dlhý?“
(...ozaj, prečo?)
Túto babku som zažila ako kvalitného alkoholika. Permanentne opitú. Mať opitú babku nebola žiadna slasť, zvlášť, keď mama to využívala ako kvalitný nástroj manipulácie. Nepomáhalo nič, kto to pozná, myslím si, že rozumie, keď nebolo tvrdé, bolo pivo, keď nebolo pivo bola alpa, keď bolo málo alpy – bol aj brufen dobrý k tomu.
A tak som ako 12-17-19 ročná nemohla toto, nemohla tamto, kým nespracem po babke. Môj čas bol pol ôsmej večer v piatok, keď prišiel MM a čakal na terase, kým doumývam chalupu, bo babka, keď sa napila, tak neudržala v sebe nič a kadila od postele, cez kuchyňu, gánok až do kúpeľne. O tom, že nechcela plienkovať, ani nespomínam. O polôsmej som uzavrela uťahaná ako kôň svoje povinnosti, do polajdesať som mala hygienu (na rande!), o trištvrte na osem som dala MM pusu a odišli sme. Super predohra, toto zažiť. Čo človeka nezabije, to ho posilní a mladý človek dokáže rýchlo nepríjemné veci hodiť za hlavu. (zvlášť, keď má super frajera k tomu).
A o tom som tiež nechcela.
Táto babka ma vedela prekvapiť. Keďže moja mama alias jej dcéra je teraz v jej veku, porovnávam.
Porovnávam v tom dobrom slova zmysle. Keď babka dostala porážku, tak sama sa snažila cvičiť a rehabilitovať. Úplne ma dostalo jej odhodlanie v nemocnici, čistá, krásna sedela vo flanelovej košeli na posteli, smatka (šatka) musela byť a v postihnutej ruke mala guču vreckovky a celé dni pravidelne stláčala prstami a posilovala. Taká maličkosť, ale stále ma to hladí na duši. (moja mama cvičiť odmieta, pre vysvetlenie)
Druhá babka je manželova, ešte žije.
Ak dobre počítam, tiež šesť detí. To isté prostredie, akurát žila cez kopec. Silná viera, náboženstvo, pravidelné rituály. Túto babku som tiež mala tú česť poznať, až ako...kvalitného alkoholika.
Vraj sa voľakedy stalo, že odpadla a stratila veľa krvi, ako vravia súrodenci, tak v nemocnici jej darovali krv a od toho obdobia začala ťažko piť. Ľudia ale stále. Furt sa riešilo, že babka odpadla, babka má niečo zlomené, babka má modriny, babka je mimo....a kde je babka? Babka leží, lebo...
Tiež počítajte mojich osobných 20 rokov. A tak sa stalo, že najmladší syn nedávno tragicky zomrel a babka bola raz v nemocnici , raz doma, keď som ju išla navštíviť pani bola mimo diania, obrazu, 20 kilo dolu. Keďže je tam zvyšných 5 „múdrych“ hláv, umiestnili babku od minulého roku do Domova dôchodcov. Normálneho sociálneho. Čo ako bonus a šťastie k tomu beriem, že babka dostala apartmán, kde je s jednou pani Babkou a môžem povedať, že ten apartmán majú väčší ako je byt mojich rodičov. Keď som tam prišla, som sa cítila ako v realitnom raji snáď.
Čo sa ale stalo bolo to, že babka akoby vymazala svoju minulosť, vôbec nespomína žiadne obdobie a žije naplno prítomnosťou.
Žiaden alkohol.
Životospráva, dostatok jedla, komunikácia s ľuďmi, kvalitné bývanie a čo je to najhlavnejšie, dámy?
Povinnosti!
Neviem, či nemá 84, ale to je úplne iný človek. Mám ju priamo pred očami, pýta sa, uvažuje, kávu spraví, naše decká sú jej jediné pravnúčatá, objíme, maličkosť podaruje (lebo banda jedna čaká iba na to) a hlavne, čo? Nemôžeme sa dlho zdržať, lebo ešte musí hento a tamto a musí ísť tam a tam a zastupuje kostolníčku a musí to a ešte aj toto.
A my sedíme a zírame neschopní slova, akú máme skvelú babku a prababku.
Tomu sa povie dať si šancu a nikdy nie je neskoro.
A dokázala to sama.
A dnes mám taký deň a rozmýšľam nad tým, ako ma tie babky prekvapili a jedna ešte prekvapuje, lebo každý týždeň po víkende mám hlavný zážitok z informácie, čo babka? Ako? Čo má nové?
A chechceme sa ako blázni, aká je skvelá.
Puto s ňou vytvorené nemám, ale začínam ju obdivovať.
Aké sú vlastne babičky?
Ja si ich stále predstavujem ako nejaké pevné body, kde sa človek rád vracia. Kde ho čaká navarené, napečené, kde to chutí, kde je láska a pohoda a porozumenie a pohladenie, na mieste, kde decká radi zostajú a spomínajú s láskou, lebo im to dá veľa do života. Spomienky na babku, starkú, babičku, prababičku, aká bola, ako ich uvítala, čo mala nachystané, kde je všetko super – krásne babičkovské. Kde ti nabalia rozprávkové buchty domov, aké ja v živote neupečiem, kde ti budú mávať z brány a tešiť sa na ďalší príchod s roztvorenou náručou. Toto sú také tie rozprávkové babičky v mojich očiach.
Alebo aké ešte sú?
V lete na plavárni som sledovala jednu babičku v plavkách, vždy prišla s bajočko 10 ročnou vnučkou a okrem plávania sa s ňou celé hodiny rozprávala. Tá úcta vo vnučkiných očiach. Babička bola studnicou vedomostí, komunikovala s ňou nádherne, stále mali nejaký priestor na nejakú debatu.
(no, nechutne som na nich visela očami)
Tak aké sú teda tie babičky? Rada si prečítam.
:-)
(giggle)
ale zas tak precítene som to nechcela (pssst nechce sa mi učiť)
Ale dala som to výnimočne do "pohladenia duše", možno si malou chvíľkou niekto spomenie na tú svoju aj s radosťami aj so starosťami, ktoré prežil.
O starostiach, bolestiach a možno o veciach, o ktorých netuším sa ťažko píše.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi pekne si to napísala. (y) Moja babka po otcovej strane bola už chorá a tak si ju pamätám skôr iba z ležania v posteli a s tým že sme ju chodili pozerať lebo je chorá. O druhej babke amerikánke som tu už písala, veľmi ťažký údel, no ta určitá fajnovosť a krása v nej ostala, nádherne kreslila a vedela pútavo rozprávať to čo zažila.
Moja mama je iná ako bola jej mama, cíti oveľa väčšiu krivdu zo života, teraz má 92 rokov, ja neviem aká som babka - vlastne ja som pre svoje vnúčatá starka. To čo sa stalo poznačilo aj naše vzťahy, ako keby som sa bála naplno ľúbiť.
No mne utkveli v pamäti babky, ktoré vlastne neboli mojimi babkami, ale tak nejako žili okolo nás. Ja som milovala starých ľudí ako dieťa, vpíjala som sa do ich slov a preživala všetko čo hovorili a zrejme preto som bola pre starších veľmi dobrým dievčatkom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj syn je taký ako magnet na starých ľudí.
On bude sedieť, dutinky plniť tabakom a kecaaať, palicu podávať, donesie-odnesie (giggle). Mal takýchto "kamarátov" dvoch pánov - ujov, boli mu veľkým vzorom, ale už nie sú medzi nami.
V duchu toho kamarátstva, ktoré som rešpektovala som mu dala na výber, či sa chce ísť na pohreb rozlúčiť, predstav si, že chcel. A tak nejak z úcty k nim, zvykne sedávať na ich miestach a spomíname a bavíme sa, čo hovorili, čo by robili, keby... také krásne spomínanie. A niekedy sme takí beťári, že ich čakáme, tak ak tam vtedy sedia medzi nami, musia sa bohovsky baviť s nami. Možno ich cítime medzi sebou, ale vždy je to fajn. A ja som v pohode, že aj to dieťa to takto cíti.
Ale nechcem ťa nostalgicky pohltiť.
Mne sa páči babka Amerikánka a tvoje spomienky na ňu. Také niečo by malo byť ako prvé, keď si človek spomenie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš tie obgenerácie majú naozaj veľké spoločné čaro a tak som rada že svojmu synovi si vyhovela. Je zaujímavé že ja mám veľmi pekné spomienky na tetušky, ktoré teda nevychádzali skoro s nikým.
Ja ako dieťa som ich nesúdila ale bola ich posluchačom plná chuti na ich spomínanie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zlatý chlapec, po mame ;-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:-) Fakt krásne, z duše napísané :-) ...moje babky boli tiež veľmi odlišné - otcova holdovala alkoholu a preto sme sa tam ukazovali zriedkavo a po rozvode rodičov už vôbec, ale babka z maminej strany bola úžasná... koláče, periny veľké ako dom (giggle) , príbehy zo života hovorené pred spaním, zeleninka a ovocie rovno zo záhrady s chlebom namazaným domácou masťou a len vďaka jej starostlivosti o gazdovstvo, zvieratká, ktoré nás nechávala "popestovať" si, pohladenia...ani si neviem na všetko spomenúť (blush) , škoda, že umrela tak skoro, 4 mesiace pred svojou 60-tkou ;-( .
Moja svokra sa na ňu trochu podobá, i keď je babkou z paneláku /takže zvieratká a ani zeleninka, ovocie domáca masť či kačací tuk nehrozia/ (giggle) , ale zato príbehy, koláče a starostlivosť o vnúčatá sú výborné :-) .
Moja mamina je v tomto iná... skoro sa stala babkou /už v 40-tke/ a tak si stále viedla a aj vedie taký "svoj" život. Zaujíma sa vnúčatká, to nemôžem povedať, ale... a to by bolo nadlho :-|
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak ty si tiež mala rozprávkovú babičku :-)
Mne sa to dobre číta, dávali aj dávajú to najlepšie zo seba, veď je to pre vás. A zostanú krásne spomienky, také aké majú byť.
Ono je to trošku na zamyslenie, aké vzory mali babičky, aké naše mamy, aké my (giggle) , neviem, či sa pousmievať, či mám byť vážna.
Usmievať je lepšie. :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(y) veru tak, pokiaľ sa dá tak s úsmevom...inak ono sa až časom ukáže, aké spomienky zostanú tým naším deťom na svoje babky- naše mamy... :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádherný článok. Ďakujem za krásne a inšpiratívne čítanie. Raz aj napíšem o tej svojej ..., len je to prveiazené ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš Crystall veľmi sa mi páči že si napísala o svojich babkach aj menej príjemné veci, lenže my nevieme prečo a začo a kedy?
Málokto by to napísal, lebo je to ťažké a predsa tak veľmi stále prítomné. (hug) (heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, to neviem ani ja. Určite všetky všeobecné faktory a konkrétne netuším.
A čestne priznávam, že popri takých servisovacích prácach som nemala najmenšiu chuť sa tým zaoberať (ako vnučka). :-)
Skôr som chcela teraz podať, prečo by som si skutočne rada prečítala a potešilo by ma, čím prebijem aj takúto skúsenosť.
Či už podobná starosť, alebo kopa iných radostných spomienok alebo zážitkov a že nie sú iba vo filmoch a v knižkách. Len tak, že sú reálne.
A mňa poteší a páči sa mi, keď prečítam, že babky, ktoré mažú chlieb s maslom sú a že majú obrovské periny alebo že sa s nimi dá rozprávať o hocičom. (giggle)
Možno len tak, ako pohladenie duše.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne si to... Ja som mala tiež super starkú, bola to veľmi pracovitá žena a tá by sa priam rozdala...zomrela minulý rok v novembri, ale som rada, že moje deti si užili prababku. Bol to jediný človek, ktorý mi pomáhal napríklad s deťmi a...a... a toho je strašne veľa, čo by som napísala.... ;-(
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(heart)
a tak dakedy napíšeš aj to za ...a...a..., keď to nebude také citlivé. Mne to stačí aj takto.
Určite deťuchy by mi toho porozprávali do ajajaj. :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi pekne si to napísala. (heart)
Ja som nepoznala svoje babky, rodičia ma mali neskoro, mamina mama umrela mladá a otcova, keďže mama s otcom nežila nepoznala som. Iba mama mi vravela, že bola veľmi dobrá. Vždy som závidela deckám klasické babky, alebo aj neklasické. Ale zase tým, že som sa mame narodila skoro v 40 rokoch tak moja mama bola trochu iné ako ostatné mamy, taká babkovejšia.
MM má obe babky a zažil všetko, periny, koláče, rozprávky, kopanie zemiakov. Bol prvý vnuk jáj ten sa mal. :-)
(flower)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(giggle)
jáj, no to sa mal. (rofl)
Také sa muselo aj dobre počúvať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ja ti posielam toto (hug) (hug) (hug) .
Mne sa usli obe rozpravkove babky.
S jednou sme byvali a scasti nas hodne vychovala. Ked mama pubertacku neposluchala, isla som sa vyzalovat k babke. Dohovorila mi, vysvetlila. Od nej som si viac dala.
Babka mala oranzovy nozik a krajala nim na smidecky slaninku, skvarila oskvarky, piekla kolesa kapustnikov a tvarohove buchty len tak vo vsedny den. Jasne, ze to nemala lahke. Take slachy na nohach zo zohynania sa k burine veru ja nemam. Babka bola taka klasicka takmer dedinska babka. Vedela nadzgat hus kukuricou, aj zotriet z ocu. Ale bola dama. Vzdy chodila v satach, aj ked na doma s fertuskou cez ne. Naucila ma hackovat a trpezlivosti a lasky k druhym (heart) (heart) (heart) (heart) (heart) .
Druha babka bola vlastne stara mama (heart) . Citala ci videla si Bicianku z doliny? Tak take zeny ziju bezne na kopaniciach a starka mala presne tak vyrecnu hubenku ako ona. Skomandovala vstkych 5 chlapov co pod strechou mala. A nevesty tiez :-D. Ale vsetkych lubila, viem to. Citim. Len to bola taka rezka natura. Cez leto, ked sme sa nudili nam podstrcila plech plny hrachu ci fazulky "Diefcence, take mlade prsteky mate, vam to tak dobre ide. Aj oci mate dobre, dobre na to vidite." :-D A my sme luskali, az sa pes radsej do budy utekal schovat, bo hrachy lietali ako broky (rofl) . Mala kacicky, sliepocky, prasiatka, maciatka, psa. Vsetkej tej havedi vladla ako kralovna a od mojej nepamati sa vyhrazala, ze odide do Domova dochodcov a tam umrie. Len ked starky odisiel, uz nebolo koho jaksi komandovat .... (heart) (heart) (heart)
A kolace piekla prvotriedne. I varila vyborne, ale urazila som ju do morku kosti, ked som ako 8 rocna povedala, ze mama vie lepsiu struckovu omacku (rofl) . Dvihla sa od stola a isla mamu "vypocuvat", ze jako je to mozne (rofl) . Skoda, ze tie recepty na kolace si vzala so sebou. Ona totiz vazila suroviny asi ako : trochu toho usypes, kusek toho tam das, a ked je to malo sladke, tak do docukris (rofl) .
Jaj rada som ich mala. Kazdu inu, kazdu svojsku. Som za obe vdacna. (heart) (heart) (heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jo, tiež dnes najviac ľutujem, že jedna z mojich babiek odišla, keď pre mňa kuchyňa bola iba mietom, kde som musela vykonávať nútené práce ...
Ako mladé dievča slúžila v grófskych rodinách v Pešti aj vo Viedni a tam sa iné fajnovosti naučila variť!
Ale tuším trocha tých jej génov preniklo kamsi za mňa v poradí - lebo moje dievky sa celkom slušne vedia v kuchyni zvŕtať, najmä staršia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne.... (sun)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viete čo je na tom všetkom také krásne, - poznanie. Poznanie že každý sme svojský a väčšinou v rodine je to aj rozdielne, jedná babka tichšia, druhá výrečnejšia a predsa vnúčence ich ľúbia tiež svojským spôsobom a predsa každú.
O tom život je o rozdielnosti o ochote o kráse starnutia ale aj ponaučenia.
Možno to boli obyčajné babky a predsa dali nám kus zo svojho života a to ten lepší kus a na nás je čo dáme my. Bud sa budeme naháňať za modnym telom a oblečením a budeme pendlovať medzi fitkami a odtučňovacími kúrami alebo budeme trochu nemoderné a predsa staré mamy, ktoré budu ľúbiť a rozmaznavať alebo sa starať iba o seba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja stara mama z maminej strany zomrela ako 40 rocna, nechala 6 deti, moja mama z nich najstarsia. Tazke to bolo, velmi... Dnes moja mama na nu spomina temer ako na svaticu... a mne je dooost luto, ze som nemala moznost ju spoznat.
Moja stara mama z otcovej strany bola dama. Prirodzena blondynka, vzdy krasne upravena, jemnym pudrikom poprasena (jej pudrenku mam odlozenu dodnes :-) ), usta decentne pretrete ruzom (Evinka, to ja si len tak trosku zvyraznim, vies :-) ) . Stara mama vsak bola aj skvela kucharka. Take polievocky, rezniky, buchty, ake ona urobila, take dokazal málokto. Kolaciky, ktore piekla, tie priam spievali. Vsetkym vnucatkam na narodeniny upiekla tortnicku (cake) , prekrasne ju vyzdobila - lentilkami, kremom, takou tou farebnou "ryzou"...
Stara mama velmi pekne sila. Satocky, suknicky, bluznicky, vselico nam navyrabala, paradila nas :-)
Stara mama vsak bola aj dooost klebetna (giggle) , rada sa vselico dozvedela a s patricnym prídavkom posielala dalej. Takze ak sme sa jej zverili s nejakym dievcenskym tajomstvom, mali sme zaruku, ze okamzite ho posle dalej - svojim sestram, s ktorymim udrziavala cule vztahy.
S obrovskou laskou na nu spominam, na jej velke periny, na jej vysivane obrusteky, na byt starych rodicov, ktory mal svoju specificku atmosferu, vonu...
Stary tata bol velmi mudry, vzdelany, dobry clovek, ale o nom zasa nabudúce, ak das znova takuto krasnu temu :-)
Eva (sun)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:-) ...."Evinka..." (heart)
usmievam sa. Volá ťa takto ešte niekto? Príde mi to akoby v tom mene bola schovaná všetka jej neha iba pre teba.
Moja mama alias babinka mojich detí, z čias, keď bola aktívna, mala meno pre Terezku. Térenka.
A MM vždy frflal, že "terenka" je motorka do terénu, my máme Terinku.
A mamka patrične poučená prišla na ďalšiu návštevu, ruky roztvorila doširoka a aby sa nepomýlila, tak krásne zavolala na vnučku: Téééérenka moja.
A už sme to nechali tak.
Ale to klebetenie, napríklad ako som nemala rada, teraz podporujem. (giggle) Usmievam sa. A už viem na čo to je dobré. (giggle) Som raz mala debat s opatrovateľkami zo ZA charity, lebo boli na nejakom školení o senioroch a preberali sa nejaké štúdie, že na dedinách nieje toľko azheimerov ako v mestách. Že za tým môže byť aj životný štýl, lebo babky musia ísť do kostola, po kostola sa musia vyklebetiť a tým si cvičia mozog, lebo väčšinou sa to týka: kto, kde, s kým, ktorý, ktorá, ktoré (giggle) a potom je to povestné: Ahááá. Keď si niektorá spomenie a tak ich to núti každý deň premýšľať a podať ďalej.
Tak sa mi páči, že tvoja stará mama bola doooosť klebetná alias inovatívna. :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evinka ma volala stara mama (heart) , vola ma tak moj otec - jej syn :-) , stary tata mi zas vravel Evulka (heart) . A ano, aj ja v tom vnimam uzasnu lasku a nehu (heart) . Aj ja tak hovorim mojej Evicke (heart) .
Takze moja stara mama robila dobre, ked klebetkala :-) , ja tiez rada co to povypravam, cize si tym trenujem mozog (clap) , skveleee, to si budem pamatat (y) .
Moja kolegyna ma dceru Terezku a ma aj kozicku Terinku, uzasne, velmi sa mi to paci :-) .
Eva (sun)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Okrem starych mam sa mi postastilo poznat i dve z mojich prastarych matiek. Po mene poznali vnucata aj vo vysokom veku (92,98) a to zasnem, pretoze obe mali mnohopocetne rodiny a dalsia generacia tiez. Silne geny sme dostali po jednej z tych prababiek - aj mna s bratom a aj moje dieta spoznavaju "cudzi" ludia v meste a na dedine sme uplne jasni :-). Ked vidim niekoho povedomeho v meste, silne ho hypnotizujem pohladom, ci sa mi aspon usmev ujde :-) , ze vieme, kam sa zaradit, i ked sme sa od detstva nevideli.
O tom ako sa zilo volakedy lahsie, ako rodiny drzali pri sebe si iluzie nerobim, lebo prastare mamy to nemali lahke a ich spomienky alebo zamlcane veci, ktore sa datuju za cisara pana, naznacuju nelahky zivot a aj nelahky rodinny zivot hoci i na sudrznej katolickej dedine. rodiny sa tiez rozbijali, chlapom i zenam, slobodnym ci zadanym sa lytka zapalovali a laska bud bola mocnejsia ako rozum a komplikovala zivot, alebo poslusnost voci rodicom mala snahu srdce umlcat. Obidve si to svoje odzili a zariadili sa. Namet na knihu, kde hlavna hrdinka nebola vyslovene kladna, no ale nemajte ju rady! Obidve prezili svojich muzov. Obidve umreli doma vo svojej posteli a ja dufam, ze sa necitili osamele a veru by som si tiez priala taku smrt. Rodinu mali neustale okolo seba, par tyzdnov sme tusili ich odchod, postriedali sme sa pri nich, tak sa im v poslednej chvilke neziadalo nikoho a odisli tisko v noci. (heart)
Moje stare mamy su odlisne. Otcovu mamu vnimam ako bohemku. V najvacsom dome na dedine s tanciarnou, obklopena obrazmi vyznamnych sucasnych maliarov, s vlastnou podobiznou v medenej buste od znameho sochara. Stareho otca si pamatam na tu dobu s velmi zvlastnymi konickami - vysivanie, gravirovanie a rozne piplave nadherne pracicky. Parik na pohladanie. Ked nas s bratom strazili, tak ani z lesa sme sa nevracali taki ufulani ako z ich domu. Vsetko sme prestudovali, do vsetkeho prst strcili a mali sme tam viac volnosti. Velmi ma mrzi, ze odisli skor ako som zistila, ze toto je moja cesta a niecomu podobnemu sa chcem venovat, ze umenie tiez bude mojou laskou a s piplackami a cudesnymi technikami sa budem rada bavit, obcas zivit. Stara mama bola na seba privelmi citliva. S kazdou boliestkou sla za lekarom. Jedla mnozstva liekov na vsetky vnutorne organy a zomrela mlada, necakane na porazku. Asi z toho moja averzia voci liekom. Pri pitve bolo zistene, ze bola uplne zdrava, telo mladice, zabili ju lieky.
Druhi stari rodicia z tej istej dediny, uplne ini. Tu doteraz travime vsetek volny cas. Uz nielen zabavou ale i pracou B-] . Sme velmi odlisne povahami, stara mama a ja. Ale u nas v mnohopocetnych rodinach je velmi malo dievcat. Ja som jej jedina vnucka a je na mna zatazena a velmi by si priala, kebyze jej este donesiem aj dievcatko ... a mne tak z toho vsetkeho pocuteho, videneho a pocuteho vychadza, ze mala a ma velmi pekny (nie lahky, nemylit si to) zivot. Praca ju tesi, je aktivna, nevie oddychovat(- hneva ma tym obcas, lebo podla mna zo zleho dovodu-co by ludia povedali, keby to tak ostalo, to videli .... och!). A je prekvapuje ma aka je tolerantna pri tom, ze je velmi tradicne zalozena. :-)
A za chvilku za starymi rodicmi idem ... a velmi som si crystall uzila tento tvoj blog a nad krasnymi vecami sa zamyslela a som ti vdacna :-) (flower) .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
stará mama - bohémka ma dostala. :-)
Ani také nepoznám.
Celý blog si čítam asi na tretí krát minimálne a snažím sa nazbierať si všetky vaše spomienky do seba. (giggle)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:-)
(heart)
Naopak, ja ďakujem.
Ďakujem za to, že ste také aké ste a prostredníctvom vašich spomienok a myslím si, že nielen ja, som si pohladkala dušu.
A môžem povedať, že moja fantázia lieta. :-)
Celé si to budem čítať ešte stále dokola, aby som s vašimi spomienkami rezonovala, lebo je to krásne.
(heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dúfam, že si toto prečítala aj ivuška, ktorá písala o svojej mame-alkoholičke http://nanicmama.sme.sk/puberta/mama-0 Aby vedela, že alkohol dokáže veľmi zmeniť človeka. Že bey alkoholu bude jej mama úplne iný človek.
A teraz k babkám. Moje starké boli odporcami alkoholu (asi preto, že dedkom chutil často až priveľmi). Bývali sme s maminými rodičmi, tak som mala starkú každý deň. Keď som odchádzala do školy, so starkou sme sa vyobjímali a keď som sa zo školy vrátila, tak znova. Mala som síce vlastnú posteľ, ale 99% nocí som spala so starkou vlastne až kým nezomrela - do mojich takmer 16 rokov. (Teraz asi experti na výchovu krútia hlavou, či som normálna, že som sa dokázala dožiť dospelosti a pod (rofl) ). Starká sa so mnou rozprávala o čomkoľvek, hlavne večer v posteli sme viedli dlhé rozhovory. Nikdy mi nepovedala, že som na niečo ešte malá a pod. Nemala síce dokončené ani základné vzdelanie, ale životná múdrosť bola neuveriteľná. Nakoniec, ako samouk sa naučila rusky, maďarsky a nemecky. Čítavala moje učebnice, učila sa so mnou... Veľmi rada čítala. Diskutovala o knihách s kým sa dalo a nikto nechcel veriť, keď z nej vytiahol info, aké má vzdelanie. Naučila ma veľa vecí praktických, hlavne všetky možné domáce práce, ručné práce, ale hlavne, že nezáleží na vzdelaní, farbe pleti, oblečení a pod., ale na tom, aký je človek vo vnútri, aké má srdce. Jej heslom bolo, že keď sa prestane človek hýbať, napoly umrie - chodievali sme spolu na prechádzky a na plaváreň. Po svojej 70-tke skonštatovala, že ten polkilometer je pre ňu už veľa odplávať. Zomrela náhle na mozgovú porážku pred 71. narodeninami. Druhú starkú som vnímala tak, ako obyčajne vnúčatá starkú vnímajú. U nej sme mali všetko dovolené, piekla tie najlešie torty a zákusky, a bola krajčírka -šila nádherné (aj) svadobné šaty, ktoré som u nej obdivovala cez pootvorené dvere izby. Jedny dlhé princeznovské šaty mi ušila na 10. narodeniny. Keby som sa nedostala na gympel, bola by teraz zo mňa krajčírka :-* Potom bola starká dlho v nemocnici a nikto mi nechcel povedať, čo jej je. Len raz sme ju boli pozrieť, zakývala nám cez okno... bolo mi to ľúto, ale rodičia povedali, že to tak musí byť a hotovo! Až o pár rokov som sa dozvedela, čo jej bolo. Spomienky na obe mám krásne. KAždá mala svoje trápenie, každú postretlo niečo, čo ju mohlo zlomiť, keď možno padla na dno - záleží na tom, z ktorej strany sa na to budeme pozerať. Či boli šťastné ony samotné neviem povedať, ale snažili sa spraviť šťastnými ľudí okolo seba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za postreh, je to tak ako píšeš v úvode. Vedieť si dať a dať si šancu.
Či sa to dá a aká to vlastne musí byť silná osobnosť. Silná? Alebo odhodlaná? Alebo nemá už čo stratiť? Vyskočiť z bežiaceho vlaku, vymazať všetko a dokázať žiť odznova.
Ja len k tomu dodám, že teraz vlastne počúvam od svokry a jej súrodencov, ktorí majú teda nad 50 rokov, že na takúto mamu čakali celý život.
Na ňu nezaberalo nič, mohlo sa už jedine čakať a rešpektovať.
A nad tvojím záverom budem dnes rozmýšľať ešte dlho. Také nepoznám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Iwa, nadherne, skoro ako by si o mojej babke pisala. My sme u babky byvali 5 rokov a potom aj ked sme sa odstahovali, bola som u nej denne. A vzdy ked som si mala vybrat odcestovat s nasimi alebo ostat u babky, volila som to druhe. Bola to typicka babka, milujuca, starostliva, spravodliva a v zasobe mala vzdy nejaku dobrotku pre vnucata. Rada som ju pozorovala pri vareni a rada sa s nou rozpravala o vsetkom. K tomu vzdelaniu, kedysi nemal kazdy moznost studovat. Moja babka ma tiez len zakladnu skolu, bola velmi nadana a ucitel ju nahovaral, aby pokracovala v studiu. Zial mnohodetna rodina, nemohli si to dovolit. Musela ist pracovat. Jej starsia sestra musela ist sluzit uz ako 12 rocna. Teraz ma 90, pamata si zo skoly vsetky basnicky, vybrane slova..., denne lusti krizovky, pise si zapisky o pocasi, co kvitne/ rastie, ma bystrejsi rozum ako ktorakolvek 60-nicka, ma nadhlad, zivotnu mudrost. Je to moja druha babka, kedze sa nevydala a nema deti. Z ocinovej strany mame starenku. Ta bola ina ako babka, nezavisla na manzelovi, emancipovana, rozlietana, doma neobsedela, ucila ma vysivat a hrat karty. No a este ako by som to nazvala, tak trochu nas aj kazila, dovolila nam byt do noci hore (a o piatej nas uz budila), ucila nas podvadzat v kartach (krcmarka sa v nej nezaprela) a k obedu nam davala vajecny konak ako aperitiv. ;-) Ale aj tak som radsej chodila k babke.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
prekrásne sa to číta, tak pekne bôľno a zároveň hojivo.
Ja stále v tom vidím veľké ponaučenie. Vnúča svoju starú mamu vidí cez svoje srdce a nevidí iba s ružovými okuliarmi, ale najzaujímavejšie je to že ju vie pochopiť, aspoň trochu.
Ja som to videla aj na sebe a teda aj mojich súrodencoch. Moja mama nejako extra pekne o svojej mame a svokrovcoch nehovorila, vinila svoju mamu za všetko, iba spomienky na svojho otca ktorého zabili v 40 boli pekné.
No a čo som tým chcela povedať? My všetci sme veľmi dospelí až starí a zhodneme sa v tom ako sme milovali a milujeme svoje babky.
Crystall čakám kedy dáš priestor pre dedkov, lebo to patrí tebe. (heart) (hug)
a pre všetkých babky na svete (heart) (hug)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(giggle)
Ja bych dedkov najradšej posunula ďalej. Tu už dokážem byť iba ako sparingpartner pár vetami. Aj keď pekná téma na pohladenie duše, pre mňa sú dedkovia ešte väčšia teória ako babky. :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Crystall, tak krásnu tému si dala. Ja mám spomienky na obe babičky. Jedna už žiaľ nie je medzi nami. T otcovej strany bola babička taký tichý človek. Nestávalo sa často, že by nás stískala, ale že nás vnúčatá mala veľmi rada, o tom nepochybujem ani na chvíľu. Chodievali sme k nej veľmi často a vždy nás čakali neskutočné dobroty. Také parené buchty ako robila ona som už nikdy nejedla. Cez prázdniny sme občas povyťahovali babičke záclony a hrali sa na víly. Občas nás vyhrešila, ale nikdy sa nevedela dlho hnevať a často sa nakoniec smiala na nás a s nami. Neďaleko nej býval rybník. Chodievali sme sa tam často kúpať. Ku sklonku života bola chorá a jej deti sa ku nej nezachovali pekne, ale o tom nechcem... Budem ju mať v pamäti ako úžasnú ženu. Bola pracovitá, mala obrovskú záhradu a s motyčkou v ruke ju bolo možné vidieť aj keď už ani nevládala. Jahody z jej záhrady chutili nádherne sladko. A jej lekváre nemali chybu. (heart) (heart) (heart) (hug) (hug) (hug)
Babička z maminej strany ešte stále žije a chodím k nej každé leto aspoň na pár dní. Má 93 rokov a je stále čiperná, hoci ju nohy bolia...Je veľmi spoločenská. Často navštevuje kamarátky (podotýkam, že jej vrstovníčky sú už mnohé na pravde božej a ona má kamarátky aj o 20 rokov mladšie) a kamarátky chodievajú k nej. Vždy ponúkne kávičku a ešte stále nemá problém napiecť koláčiky ku kávičke. Vždy keď k nej prídem predebatujeme všetko možné. Kedysi sme aj frajerov prebrali, dnes rodinu, manžela deti...Na veľké periny u nej spomínam dodnes a ako malé vnúčatá sme sa k nej aj s deduškom natlačili do postele večer aj ráno aj piati a ona nám rozprávala rôzne smiešne príhody. Smiali sme sa až nám slzy tiekli a spievali na posteli rôzne pesničky. Učila nás ľudové piesne a my zasa im prespevovali také moderné. Keby nás vtedy niekto pod oknom počúval...Na prázdniny k nej sme sa veľmi tešili. Nemala problém "ukočírovať" nás 5 aj 8 vnúčat. Všetko mala dokonale zorganizované (môj otec ju tajne volal aj generál v sukni). Vedela rozdávať príkazy, ale vždy to tak povedala, že sme sami chceli splniť jej želanie. Chodievala pomáhať variť a piecť na svadby v dedine a často sme sa k nej "prikmotrili" a ušli sa nám koláče aj svadobná "pečienka". Učila nás aj vyšívať. Dokonca aj chlapci bratranci chceli vyšívať, lebo bola okolo toho kopa srandy, rozprávania...Ona krásne vyšívala. Obrus od nej mám starostlivo uložený na pamiatku. Rada sa parádila a parádi dodnes. Vždy musí mať na nejakú slávnostnú príležitosť novú blúzku, šaty alebo sukňu, upravené vlasy, "voňačku" a trochu decentného rúžu na perách. Ďakujem životu, že mi nadelil také úžasne babičky a nádherné detstvo s nimi.(heart) (heart) (heart) (heart) (heart) (heart) (heart) (heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako keby som mala pred sebou film, čítam a usmievam sa.
Mne sa páči, že babičky dovolili, dopriali. A že aj mali rešpekt, ako ty píšeš, 8 vnúčat naraz. Ona z vás musela načerpať toľko energie za troch generálov. (giggle)
Krásne spomienky.
Ja to vnímam tak...neviem sa vyjadriť. Akú silu má človek v sebe, vďaka spomienkam. Hlavne vďaka možnosti zažiť s nimi etapu života a uchovať si v sebe a podávať ďalej. Svojím deťom, alebo aj takým, ktorí to nepoznali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak by som mohla, chcela by som jedno. Tu mladicku sviezost v starom tele, ktoru ma ta moja stamka. Ked s bolestnym vyrazom putuje po kuchyni, stazujuc sa, ako ju ta noha zase boli, a ti lekari, aku modrinu jej narobili a ze to boli, a v noci nevedela do tej a tej spat a prst opuchol a ..... Zaroven berie do ruky varechu a pusta sa do miesania polievky a dusenia zemiakov a sem tam pichne do toho kurata, ci uz je.....a este kolac v komore skontrolovat a vyslahat slahacku. POmedzi to dodava, ze ju to boli strasne a spomenie, ze dedko by mal este to a to , ale ked sa snim neda :-D a skonstatuje, ze robit treba. Potom sa rozchococe nad tym, aky ten zivot je a zabludi k nejakej spomienke zminulosti. Ked jej poveem, ze toto spravim a toto nemusi a radsej sadnut, hodi po mne ockom, ze ved vsetko uz je hotove a to sa zase neda sadnut a suchoce sa po kuchyni dalej :-D .
Potom sa k obedu nahodi, vyvetra rodinne zlato a komentuje, co v zahrade treba, kde maju akciu na mlieko (a dedkovi zahlasi "Oco, trebalo by ist potom to mlieko kupit, ale 10 litrov". Dedko pokyve hlavou a suka polievku :-D) a co by este chceli s povalou do zimy stihnut :-D.
Toto by som chcela - nevzdat sa bolesti, sebe samej. Bojovat kazdy den s niecim, hocicim, len nech je zmysel zivota......aj keby to mal byt boj proti skodcom v zahrade :-D (heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a takto to veru poznám. :-)
Aj keď nie od mojich, ale minule som sa rozprávala s jednou babičkou v šatke, so zásterou a zapamätala som si od nej to, čo si teraz napísala a ešte jednu vetu:
...že sa musí stále hýbať, lebo ke´d si sadne a začne oddychovať, tak ju začne všetko bolieť. A keď sa hýbe, tak necíti nič. A ešte musí toto a ešte tamto a od rána a do večera...
a ja som sa smiala v srdci. (giggle)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Všetky vaše spomienky som prelúskala, veru zaujímavé, dojímavé, krásne, aj keď veľa krát aj posmutnelé, ale taký je život. Kým sa Kamka odhodlá a hodí svoju spomienku na naše babky, skúsim ja pridať to svoje. Začnem babkou s ocinovej strany, kde moja nátura fúka. Keď mám pravdu povedať najkrajšiu spomienku mám na to ako mala rada otca, svojho najmladšieho syna, neviem, z toho ako ho menom volala, ako sa dala vystískať, jednoducho išla láska. A ešte bebe puding, chlieb s salámou a horčicou a jej orechovo čokoládová doboška (y) a ako som nechcela zametať a na truc som prášila, ona ma len v kľude nechala vychladnúť a bolo. :-) Stôl na dvore pod orgovánom, kvety na priedomí, chlad v komore a tak trochu záhadná pivnica pod domom, kde sa aj za vojny schovávali počas bombardovania. Babka bola nábožná a každé ráno na skorú omšu chodievala, kým sme my ešte spali. Chodievala tiež pomáhať nejakej pani, asi s nákupmi a tak, vtedy som tomu ešte nerozumela. Škoda, že pre mňa pomerne skoro zomrela. :-( (heart)
Babka z mamkinej strany bola, niekto by povedal panička, a možno aj bola, chcela sa pekne obliekať, mala rada zábavu, žarty, chcela sa vzdelávať, kúpiť si pekné veci. Nuž ale vedela si veľa veci pošiť, opraviť, poplátať, nebola márnivá. To všetko súviselo s jej detstvom ako jedinej dcéry popri 3 bratoch. Nebudem to rozoberať lebo to zrejme siahalo oveľa hlbšie. Keďže vojna a povojnové roky boli jej roky mladosti nebolo to ľahké, odzrkadlilo sa to na jej zdraví, ale aj pocitu chcieť sa zabezpečiť, dopriať si, mať pekné veci, bývanie, možno to a možno aj jej vzťah s vlastnou mamkou sa preniesol na vzťah s našou mamkou, ja by som to nazvala skrytá láska, položili by za seba život(a tak sa aj stalo), ale navonok to nedali najavo. Bola veru prísna na svoje podriadené, ale aj spravodlivá, bola dosť priama, čo na mysli to na jazyku, čo nie vždy bolo dobre pochopené... Nie som taká šikovná kuchárka, pekárka, ani neviem tak šiť, ale vzťah k poriadku som asi od babky pochytila. Pestovala fialky, dráždila celú bytovku vôňou koláčov, háčkovala krásne obrusy, ktoré rozdala, a to dokázala aj s trasúcimi rukami a nezabudla mi pripomenúť, že som peľechatá a mám sa učesať
:-). Prsia som po nej veru nepodedila (giggle) Chýbate (heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne si to zhrnula. (heart)
Vidíš máš oveľa viac spomienok na babku zo Solivaru, asi si tam strávila viac času ako ja. (giggle)
S druhou babkou sa u mňa spájajú nezabudnuteľné spomienky na prázdniny u babky v obchode s textilom, kde bola vedúca. Vybaľovanie tvaru, predávanie podprseniek keď som mala 11 rokov ... (giggle) Babka ma naučila šiť, pliesť, háčkovať u nej som upiekla svoju prvú bábovku, tuším, keď som mala osem rokov.
Ostalo, ešte čo to spracovať ... Nezabudnem na jej poslednú prosbu, keď sa nám už strácala pred očami, a odchádzala "Objím ma". " Babi mám ťa rada" (heart) Ešte máme čo spracovávať, aby sme si my aj naše dcéry vedeli viac vychutnávať každodenné šťastie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:-) (heart)
vzácne spomienky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Velmi pekna tema, tak dumam a dumam co si ja pamatam, no vela toho nie je. Babku som poznala len z otcovej strany, ale i ta bohuzial umrela ked som mala 9. Vela spomienok nemam, moja babka byvala v meste v jednom byte so svojim synom a jeho rodinou, takze prazdniny u nej nam nehrozili. Potom sa prestahovala k svojej sestre do domu, ale byvala tam ozaj kratko. Pamatam ako som tam chodievala s otcom, bala som sa toho pivnicneho bytu a tak som vacsinu casu nahanala psa na dvore (giggle) Viem, ze je tema aj o dedkoch ale ani v nej vela vody nenamutim, poznala som len jedneho ale to je dlhy a komplikovany pribeh. Tesim ma, ze moje deti maju aspon jednu babku a dedka, sice tiez byvaju v panelaku na sidlisku ale obaja su skveli (heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Celý život mi chýbali a stále mi chýbajú dedkovia – to na úvod. Nezažila som ani jedného, o tom z otcovej strany dokonca viem pomerne málo, lebo umrel, keď mal môj ocino nejakých 13, takže ani on si ho nejak veľmi neužil, o tom druhom síce trochu viac – ale počuté nie je prežité – na celkom pekný blog by to ale isto vydalo.
Babky – to sú moje lásky najväčšie. Každá iná a každá svojím vlastným spôsobom senzačná. Tá z otcovej strany ma prakticky vychovala, za môjho útleho detstva bývali mamky doma 6 mesiacov a šup späť budovať socializmus. Do tretej ľudovej ma za ručičku do školy vodila, varila mi, skazky rozprávala – a aké zaujímavé. Bola pre mňa priam nadpozemskou bytosťou.
Tá z otcovej strany – jednoduchá dedinská žena, čo len kúsok za chotár vlastnej obce zašla, ale bolo v nej toooľko tej takej jednoduchej múdrosti. Vedela a odovzdávala mi zase iné veci ako tá „mestská“ babička. Ako dieťa som oceňovala hlavne, že mala kooopec zvierat, zaujímavú chalupu, kde som aj ja ako vyhúknuté dieťa musela veľmi skoro hlavu skláňať, aby som si ju nebuchla do trámu, na ktorom boli rovnaké ornamenty ako na jej krásnom piešťanskom kroji a letopočet, pre mňa úúúplne nepochopiteľný, magický, fascinujúci – 18-voľačo. Skrátka, čarovná babička v čarovnej chalúpke.
Dnes to tak vidím, že možno najviac mi dali tým, že som ich (samozrejme, spolu s rodičmi) mohla doopatrovať. Tá jedna prežila posledných niekoľko rokov ako imobilný pacient po porážke a odišla – na babku – relatívne mladá (75); druhá to dotiahla cez 80, ale tiež už to nebolo celkom ono. Chýbať mi chýbajú doteraz, ale tá skúsenosť s odchádzaním ma naučila, brať kolobeh života ako niečo prirodzené a ukázala mi, že niekedy ten odchod môže byť aj vykúpením a preto ho treba prijať ako požehnanie, nie ako nejakú katastrofu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj pár spomienok dobre padne.
Pozastaviť sa, porozmýšľať. Minimálne ja. (giggle)
:-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
joj moja ako si to pekne,si veľmi dobre čitateľná (hug) (heart) (hug)