Premeny

Ked som prvýkrát v roku 2003 objavila internet na čerstvo kúpenom počítači, bola som šťastím bez seba. Bolo toho tak veľa čo tam všetko bolo.

Neskôr som objavila aj túto stránku a s ňou aj artmamu, záhradu u mamy  či poet mamu, našla som si mnoho priateľov, cítila sa ako doma a s radosťou a očakavaním začínala deň pri kávičke s týmito stránkami.

Potom prišiel facebook a na tlak priateľov som sa pridala, stále som mala pocit že mi to dáva veľa. mala som aj obľúbené stránky alternatívne.

Po rokoch som zistila že už nie je nič čo mi  dáva internet, okrem nakupovania ktoré zase až tak veľmi nerobím.

Poznate to, nie ste ani pripravená ani nič a ono to odrazu je a začne to takou šplechnutou vetou - ten tvoj Kirkorov, vidíš ako sa oplatil svojej žene.

Nuž nie, nie je môj a predsa mi to po pár dňoch stále vrtalo čože to kto popísal o ňom, no google si sakra pamätá moje najsmutnejšie obdobie kedy toto bolo to jedine čo ma držalo nad vodou, išlo to nahlas, zrejme som chcela týmto prekričať všetko vo mne.

No a tak hned z ostra - Ja za teba umru.. spievala som s ním, poznám v tuchvíľu všetky slová a odrazu neskutočný hnev, smútok, bolesť to všetko iba v tom jedinom okamihu.

Nevedela som kde to zaradiť ale k tým premenam sa to hodí. Od malého dieťaťa moja mladšia dcéra počúva ako jej všetci hovoria túto vetu. Na pohreby mojej mamy som si uvedomila tu energiu ktorá je v otm obsiahnutá a uvedomila som si že moja dcéra aj ked už ma 42 rokov sa s tým nevysporiadala aj ked máme celkom fajn vzťah.

Ja som to nepoznala, na mamu sa podobam iba pre cudzích ľudí ktorí vidia aj spoločné črty s mamou inak nie. Vždy hovorili že som do otcoveho rodu až teraz všetci hovoria že ja sa podobam na svojho starého otca z matkinej strany, ktorého sme my deti nepoznali.

Pamätám sa že ked mala staršia tých 12 ona túžila byť ako ja, až ma to mrazilo tak veľmi sa chcela na mňa podobať. No ona aj postavou je na iný rod.