Premeny
Nevedela som kde to zaradiť ale k tým premenam sa to hodí. Od malého dieťaťa moja mladšia dcéra počúva ako jej všetci hovoria túto vetu. Na pohreby mojej mamy som si uvedomila tu energiu ktorá je v otm obsiahnutá a uvedomila som si že moja dcéra aj ked už ma 42 rokov sa s tým nevysporiadala aj ked máme celkom fajn vzťah.
Ja som to nepoznala, na mamu sa podobam iba pre cudzích ľudí ktorí vidia aj spoločné črty s mamou inak nie. Vždy hovorili že som do otcoveho rodu až teraz všetci hovoria že ja sa podobam na svojho starého otca z matkinej strany, ktorého sme my deti nepoznali.
Pamätám sa že ked mala staršia tých 12 ona túžila byť ako ja, až ma to mrazilo tak veľmi sa chcela na mňa podobať. No ona aj postavou je na iný rod.
Ako sa všetko rýchlo zmení, ešte pred Vianocami som si myslela že už som za vodou, toľký príliv energie som už dávno nezažilo, zdaslo sa že ide všetko k lepšiemu a odrazu bác a všetko je inač, všetko je na figu a ešte aj borovú.
Znovu si neviem dať rady s bolesťami, znovu nemám silu a čo je horšie ani len chuť, akoby som to všetko vzdala. Urobím to čo musím, všetko iné je nad moje sily.
Neviem kam sa uberať, neviem čo ďalej a ako bude. Odrazu si kladiem otázku - ma to moje snaženie nejaký význam?.
Môj pobyt na tajomnom mieste Moravy.
To že som bola od dieťaťa iná mi nikdy nevadilo a dokonca si nemyslím že by mi to dal niekto veľmi najavo. Nepatrila som nikdy do silnej partie, skôr som bola pri tých slabších. Nikdy sa mi nepáčilo a nikdy som to nepovažovala za vtipné urobiť niekomu niečo smiešne - natrieť kľučku niečim a potom sa na tom smiať. Takže takému humoru som nikdy nerozumela a neporozumiem. No ale k inému som chcela od apríla moje telo dalo červenú s tou najvýššou výstrahou. Myslím že ten anafylaktický šok mi určite poslal tam ten z hora, za tu 1 a pol minútu sa mi prevratil celý život a ja som mnoho pochopila, moje stravovanie sa zmenilo z minúty na minútu.
Toľko krát spomínané, toľko krát uctievané, toľko krát a vlastne vždy bolestné. Taká je osudová láska.
Mýlne sa domnievame v nádjei nejakej extázy vo dvzťahu, že ak stretneme osudovú lásku bude to prechádzka rajskou záhradou - opak je ale pravdou, je to prechod peklom aby sme raz a v inom živote ak už budeme pripravení aby sme mohli stretnúť toho pravého.
Ja som sa vždy divila prečo ja pod slovom osudová - vnímam nejaký zvrat, niečo čo muselo prísť a iní vidia ten raj. Dokonca som samu seba v jednom čase presvedčila že osud nemusí byť vždy iba krutý a láska môže byť naozaj krásna.
Posledné týždne je to so mnou bieda, bud som neskutočne hladná alebo mi je zle a ja neviem ani len poriadne dýchať. Nakoľko som ešte neprišla na to čo na 100% môžem, zatiaľ iba viem toto určite nie a z tohto mi bude trochu zle a tak mi je aj teraz po týchto keksíkoch aj ked som si myslela že ta špaldová múka bude lepšia pre mňa, aj prášok do pečiva som nahradila sodou, použila som trstinový cukor a ľanové semienka. Je to jedlé ale priznávam že tak ako mi smrdela ta múka pri vyššej teplote v rúre tak mi trošku chutí ako rezivo, ale dá sa jesť, len zrejme musím prísť na to čo mi tam vadí. Upiekla som si aj slané zo smotanového syra ale tie budem skúšať až neskôr. Piekla som už suché na oslavu a preto som si urobila aj pre seba.
Možno to poniektoré poznáte aj vy.
Ráno sa zobúdzam a cítim sa, ako by ma celú noc, niekto mechom po hlave udieral. Bodaj by nie, však ja v tých snoch prežívam viac adrenalínu ako cez deň. 
A to aj bez hadov, padania z výšky a ... Doobeda sa nedostaví žiadna výraznejšia zmena, ale dobrá sprava, po takej hodinke už aj na oči vidím. 
Do nového roku som /po mnohých rokoch/ vstúpila s predsavzatím . Také sa mi nestávalo už dosť dlho, nakoľko sa dobre poznám a viem, že žiadne som nedokázala splniť... napr. naučiť sa cudzí jazyk, pravidelne cvičiť, byť milšia na svoje deti /tu by som podotkla, že už vyše 6 rokov sa ťahám pubertou mojich dvoch synov - keď skončil jednen, tak začala u druhého a aj keď som si myslela, že už som ostrieľaná matka pubertiaka, prebieha úplne inak.... a potom nekrič , no dá sa?/... a pod.
Možno ste tu zachytili môj príspevok o hlbokom povzdychu nad mojimi fotkami z dovolenky. Hľadela z nich na mňa "stará" a unavená žena....
Nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom, ale niečo s tým spraviť ...
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
