Premeny
To že som bola od dieťaťa iná mi nikdy nevadilo a dokonca si nemyslím že by mi to dal niekto veľmi najavo. Nepatrila som nikdy do silnej partie, skôr som bola pri tých slabších. Nikdy sa mi nepáčilo a nikdy som to nepovažovala za vtipné urobiť niekomu niečo smiešne - natrieť kľučku niečim a potom sa na tom smiať. Takže takému humoru som nikdy nerozumela a neporozumiem. No ale k inému som chcela od apríla moje telo dalo červenú s tou najvýššou výstrahou. Myslím že ten anafylaktický šok mi určite poslal tam ten z hora, za tu 1 a pol minútu sa mi prevratil celý život a ja som mnoho pochopila, moje stravovanie sa zmenilo z minúty na minútu.
Toľko krát spomínané, toľko krát uctievané, toľko krát a vlastne vždy bolestné. Taká je osudová láska.
Mýlne sa domnievame v nádjei nejakej extázy vo dvzťahu, že ak stretneme osudovú lásku bude to prechádzka rajskou záhradou - opak je ale pravdou, je to prechod peklom aby sme raz a v inom živote ak už budeme pripravení aby sme mohli stretnúť toho pravého.
Ja som sa vždy divila prečo ja pod slovom osudová - vnímam nejaký zvrat, niečo čo muselo prísť a iní vidia ten raj. Dokonca som samu seba v jednom čase presvedčila že osud nemusí byť vždy iba krutý a láska môže byť naozaj krásna.
Posledné týždne je to so mnou bieda, bud som neskutočne hladná alebo mi je zle a ja neviem ani len poriadne dýchať. Nakoľko som ešte neprišla na to čo na 100% môžem, zatiaľ iba viem toto určite nie a z tohto mi bude trochu zle a tak mi je aj teraz po týchto keksíkoch aj ked som si myslela že ta špaldová múka bude lepšia pre mňa, aj prášok do pečiva som nahradila sodou, použila som trstinový cukor a ľanové semienka. Je to jedlé ale priznávam že tak ako mi smrdela ta múka pri vyššej teplote v rúre tak mi trošku chutí ako rezivo, ale dá sa jesť, len zrejme musím prísť na to čo mi tam vadí. Upiekla som si aj slané zo smotanového syra ale tie budem skúšať až neskôr. Piekla som už suché na oslavu a preto som si urobila aj pre seba.
Možno to poniektoré poznáte aj vy.
Ráno sa zobúdzam a cítim sa, ako by ma celú noc, niekto mechom po hlave udieral. Bodaj by nie, však ja v tých snoch prežívam viac adrenalínu ako cez deň. 
A to aj bez hadov, padania z výšky a ... Doobeda sa nedostaví žiadna výraznejšia zmena, ale dobrá sprava, po takej hodinke už aj na oči vidím. 
Do nového roku som /po mnohých rokoch/ vstúpila s predsavzatím . Také sa mi nestávalo už dosť dlho, nakoľko sa dobre poznám a viem, že žiadne som nedokázala splniť... napr. naučiť sa cudzí jazyk, pravidelne cvičiť, byť milšia na svoje deti /tu by som podotkla, že už vyše 6 rokov sa ťahám pubertou mojich dvoch synov - keď skončil jednen, tak začala u druhého a aj keď som si myslela, že už som ostrieľaná matka pubertiaka, prebieha úplne inak.... a potom nekrič , no dá sa?/... a pod.
Možno ste tu zachytili môj príspevok o hlbokom povzdychu nad mojimi fotkami z dovolenky. Hľadela z nich na mňa "stará" a unavená žena....
Nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom, ale niečo s tým spraviť ...
Podelím sa s vami o zážitok, ktorý neviem dostať z mojej hlavy, je ako obohraná platňa, ale od začiatku.
Pred týždňom či trochu viac ma navštívila nejaká viróza, hnusná a ja som mala herpes vysypaný aj v uchu, hlava ma bolela na zbláznenie, dva dni som k tomu presedela na záchode, aj teplota stúpala. Najhoršie bolo že nikto nikde nič nezverejňoval také čo by som aj v takom stave čítala. Prebrázdila som aj stránky ktoré mi vždy niečo dali, ale nič. Ja som vtedy naozaj chorá kedy mi nechutí káva a naozaj ani len netvorím, nemám síl, k tvoreniu sa dokopem trochu neskôr ked pominie ta bezmocnosť.
Tak nejako ja vnímam ten čas okolo seba, akoby sme boli vtiahnutí do nejakého víru, ktorý nás nechce pustiť.
Veľa je pravdy na tom čo sa hovorí - nešťastný človek robí rôzne veci. Ak pozerám web tak táto doba veľmi nepraje, ľudia sú alebo boli zmanipulovaní a teraz sa cítia ako v klietke, z ktorej nevidia východisko. Nič nie je horšia ako neistota, na ťažký život si človek zvykne a verí že raz bude lepšie, ale ak nie je žiadna istota dostavuje sa beznádej a strach a úzkosť a to už je zlý radca.
Pozerám na to všetko strieľanie a zabíjanie a pýtam sa kde sa stala chaby? Deti ktoré vyrástali už v nových domovoch, vychovávane voľnejšie ako boli vychovaní ich rodiačia a odrazu robia také skutky. Divná doba, ako keby sa každý niekomu za niečo mstil.
Všetci z nás občas v sebe pociťujú prázdnotu, teda nemusia vedieť že je to ona ale niečo sa deje, odrazu sa stráca istota či sebedôvera a iné signály a to je vlastne naša Lilith, naša prázdnota ktorá nás núti byť celistvejším a sám sebou. Stáne sa to v živote každému a mnohokrát, ale čo veľakrát urobíme? Zaplnime prázdnotu ešte väčšou prázdnotou. No nehádžme to všetko na našu Čiernu Lunu - Lilith, ona je v nás to je pravda od našho zrodu, ale nehovorí zaplň to nesprávne. Ona nám dáva možnosť a ak by sme boli múdrejší vedeli by sme ju vo svojom živote využiť v náš prospech.
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
