Premeny
Pozdravujem Vás, síce som už druhý deň v posteli bez procedúr lebo prišla nádcha ale inak je všetko pekné a som spokojná. Trochu záberov, nový mobil sa pokazil a tak už nemám čím odfotiť.
Ked som prvýkrát v roku 2003 objavila internet na čerstvo kúpenom počítači, bola som šťastím bez seba. Bolo toho tak veľa čo tam všetko bolo.
Neskôr som objavila aj túto stránku a s ňou aj artmamu, záhradu u mamy či poet mamu, našla som si mnoho priateľov, cítila sa ako doma a s radosťou a očakavaním začínala deň pri kávičke s týmito stránkami.
Potom prišiel facebook a na tlak priateľov som sa pridala, stále som mala pocit že mi to dáva veľa. mala som aj obľúbené stránky alternatívne.
Po rokoch som zistila že už nie je nič čo mi dáva internet, okrem nakupovania ktoré zase až tak veľmi nerobím.
Minule som písala ako sa mi zasekol môj veľký bôľ a neviem si s ním rady, ako sa hovorí šuster chodí bosý.
Boli sme s dcérou predávať na jarmoku a tam po rokoch som stretla známu aj ked ja som si ju už ani nepamätala. Vrátila sa a hovorí, však si to ty čo si tam bývala?
Nuž áno aj ked som priznala že nech sa mi pripomenie menom lebo ja si veru nespomínam.
odrazu mi hovorí - ty si mi tak pomohla ako nikto iný, na toľkých kurzoch som bola a ty si mi všetko vtedy vyvrátila a povedala - drž sa toho čo ty cítiš a nie čo ti kto vtlčie do hlavy či to čo je napísané v knihách. Všetko sú iba ľudia a môže napísať iba to čo vie on sám a verí že je to tak na 100% pravda.
Poznate to, nie ste ani pripravená ani nič a ono to odrazu je a začne to takou šplechnutou vetou - ten tvoj Kirkorov, vidíš ako sa oplatil svojej žene.
Nuž nie, nie je môj a predsa mi to po pár dňoch stále vrtalo čože to kto popísal o ňom, no google si sakra pamätá moje najsmutnejšie obdobie kedy toto bolo to jedine čo ma držalo nad vodou, išlo to nahlas, zrejme som chcela týmto prekričať všetko vo mne.
No a tak hned z ostra - Ja za teba umru.. spievala som s ním, poznám v tuchvíľu všetky slová a odrazu neskutočný hnev, smútok, bolesť to všetko iba v tom jedinom okamihu.
Po rokoch som stretla známu a poznate to - ako keby 20 rokov neprešlo a vy sa neviete od seba odlepiť a ste šťastný a je to neskutočne obohacujúce. Pre nás dve sa svet zastavil pri poslednom stretnutí ako keby medzi tým čas nešiel.
Po tom všetkom náhlom a rýchlom a mnohých dojatí a objatí sme si povedali že si ideme niekde sadnúť na kávu.
No a tam sa už viedla debata v takom menej emotívnom tóne a ona mi hovorila že som po celé roky jej vzor, že sa viem biť za iných a viem obhajovať aj ked na mňa útočia a ako to vždy na mne obdivovala.
Nevedela som kde to zaradiť ale k tým premenam sa to hodí. Od malého dieťaťa moja mladšia dcéra počúva ako jej všetci hovoria túto vetu. Na pohreby mojej mamy som si uvedomila tu energiu ktorá je v otm obsiahnutá a uvedomila som si že moja dcéra aj ked už ma 42 rokov sa s tým nevysporiadala aj ked máme celkom fajn vzťah.
Ja som to nepoznala, na mamu sa podobam iba pre cudzích ľudí ktorí vidia aj spoločné črty s mamou inak nie. Vždy hovorili že som do otcoveho rodu až teraz všetci hovoria že ja sa podobam na svojho starého otca z matkinej strany, ktorého sme my deti nepoznali.
Pamätám sa že ked mala staršia tých 12 ona túžila byť ako ja, až ma to mrazilo tak veľmi sa chcela na mňa podobať. No ona aj postavou je na iný rod.
Ako sa všetko rýchlo zmení, ešte pred Vianocami som si myslela že už som za vodou, toľký príliv energie som už dávno nezažilo, zdaslo sa že ide všetko k lepšiemu a odrazu bác a všetko je inač, všetko je na figu a ešte aj borovú.
Znovu si neviem dať rady s bolesťami, znovu nemám silu a čo je horšie ani len chuť, akoby som to všetko vzdala. Urobím to čo musím, všetko iné je nad moje sily.
Neviem kam sa uberať, neviem čo ďalej a ako bude. Odrazu si kladiem otázku - ma to moje snaženie nejaký význam?.
Môj pobyt na tajomnom mieste Moravy.
To že som bola od dieťaťa iná mi nikdy nevadilo a dokonca si nemyslím že by mi to dal niekto veľmi najavo. Nepatrila som nikdy do silnej partie, skôr som bola pri tých slabších. Nikdy sa mi nepáčilo a nikdy som to nepovažovala za vtipné urobiť niekomu niečo smiešne - natrieť kľučku niečim a potom sa na tom smiať. Takže takému humoru som nikdy nerozumela a neporozumiem. No ale k inému som chcela od apríla moje telo dalo červenú s tou najvýššou výstrahou. Myslím že ten anafylaktický šok mi určite poslal tam ten z hora, za tu 1 a pol minútu sa mi prevratil celý život a ja som mnoho pochopila, moje stravovanie sa zmenilo z minúty na minútu.
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
