Ako veľmi sa človek mení

Ked som prvýkrát v roku 2003 objavila internet na čerstvo kúpenom počítači, bola som šťastím bez seba. Bolo toho tak veľa čo tam všetko bolo.

Neskôr som objavila aj túto stránku a s ňou aj artmamu, záhradu u mamy  či poet mamu, našla som si mnoho priateľov, cítila sa ako doma a s radosťou a očakavaním začínala deň pri kávičke s týmito stránkami.

Potom prišiel facebook a na tlak priateľov som sa pridala, stále som mala pocit že mi to dáva veľa. mala som aj obľúbené stránky alternatívne.

Po rokoch som zistila že už nie je nič čo mi  dáva internet, okrem nakupovania ktoré zase až tak veľmi nerobím.

Otvorím počítač a idem na svoje stránky a nieto čo otvoriť a to všade, ten útlm je viditeľný. Nie je veľmi čo čítať. Na fb nieto na čo kliknúť, skupiny veľká bieda. To isté aj v astrologickom svete. Neviem čo sa to deje alebo myslím - ten boom skončil. Som unavená z nemastných a neslaných príspevkov, príspevkov o politike či emigrantoch ale aj otrasné fotky psov či iných zvierat. A tak človek zvažuje - má ostať aj ked mu to nič nedáva alebo odísť? Vždy ma to drží lebo tam mám zopar priateľov s ktorými mi je dobre alebo čakám na zlepšenie.

Pravdou je tiež aj to že sa mi už nechce nikde registrovať. No a ostáva mi iba hra na internete tak ako v časoch bezinternetových kedy sme sa na počítači hrali. Preto že toto robím najčastejšie, idú mi filmy, hrám denné výzvy alebo skladam puzzle. No len zvažujem či za to stojí vôbec platiť internet.

Komentáre

"nápodobne"....my čo nepoužívame net pracovne to pociťujeme asi takto nejako.A k tomu  nie som ani na FB apod.

ja akurát občas filmy,viac hudbu a raz za čas ked sa chcem smiať tak bláznivé videá(škodoradosť najväčšia radosť-ale najviac zvieratká)ale čomu neviem odolať je kochať sa na pinterese.A tu viac čítam ako píšem..

dokonca tohto roku pri rodinnom stretnutí sme sa dohodli na klasickom posielaní vianočných pohladníc-žiadne sms ani mejly.no som zvedavá-ja už mám kúpené a poštovné ma dúfam nezruinuje-vravím si"nefajčíš,nepiješ" a je to len raz do roka..

ale to je všetko asi uhol pohladu-viac si myslím,že je to generačne.Kvietok

To by bol asi najlepší stav, odpojiť sa z virtuálneho sveta a žiť len ten reálny. V reále to nemáš jednoduché, zdravie, iné ... už vieš, že svet ilúzii ti to, čo v živote chýba nenahradí ... Selekcia, toho čo prináša pozitíva, je dôležitá ... aj to, že vieš vyradiť , čo ti nerobí dobre... Už len ako s tým všetkým naložíš.

U mňa je internet o práci a jej prelínaní s domácnosťou, voľným časom a veľmi tesným prelínaním ...., žiadna výhra.

Pekne si to napísala, už si len vybrať a urobiť to tak. Mám priateľku, ona jednoducho odmieta internet a ja jej po rokoch tíško závidím, nič už nie je také jednoduché. No tiež viem že ked som bola chorá išiel mi televízor od rána do večera, aj ked skôr ako kulisa a nevedela som si predstaviť život bez neho a odrazu to išlo a nebolo to ani také bolestné. Naozaj ide skôr o to rozhodnutie, lebo tam je vždy to čo to drhne a viem že to rozhodnutie som  ešte neurobila, len ako sa poznám môže sa stať že k tomu budem odrazu prinútená okolnosťami a to je horšia voľba, nehovoriac aj o tom že mám čerstvý paušal.

tak nejako podobne som na tom ja. Keď vidím, tých ľudí, ktorí sú stále na nete, nechápem, čo tam stále robia. Články o ničom. Ja sa zapájam akurát do súťaží. Inak tam nemám čo robiť. Sem-tam odpíšem na mail, ale tých je málo. Skôr si s kamarátkami voláme alebo sa stretneme. Do diskusií sa nezapájam. Už v tom nevidím zmysel.

Teraz sa venujem skutočnému životu, chodím cvičiť, plánujem výlety. Sem-tam tu nájdem nejakú inšpiráciu, ale už to nie je také ako zo začiatku. Asi som sa toho presýtila.

 

A na Facebooku nič nové. Fotky, príspevky ma nebaví pozerať, aj tak tých ľudí nepoznám a nič mi to nedáva. Iba ak tam nájdem informácie o nejakej akcii. Ale to tiež nebýva každý týždeň.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.