Čo je to so mnou?

Ako sa všetko rýchlo zmení, ešte pred Vianocami som si myslela že už som za vodou, toľký príliv energie som už dávno nezažilo, zdaslo sa že ide všetko k lepšiemu a odrazu bác a všetko je inač, všetko je na figu a ešte aj borovú.

Znovu si neviem dať rady s bolesťami, znovu nemám silu a čo je horšie ani len chuť, akoby som to všetko vzdala. Urobím to čo musím, všetko iné je nad moje sily.

Neviem kam sa uberať, neviem čo ďalej a ako bude. Odrazu si kladiem otázku - ma to moje snaženie nejaký význam?.

Prepáčte že kazím veľkonočný čas, alemárne čakam na slnko na teplo ktoré ma zohreje, lebo mne je tak hrozná zima od toho času že idem zamrznúť - vlastne akoby mi bola permanentne zima, takže doma čiapka a tri vrstvy oblečenia a mne zima. Neviem sa dokopať k ničomu, všetka robota na mňa čaká a ja som viac v posteli ako za posledných 10 rokov.

Dajte nejaký životabudič ktorý ma preberie, lebo zatiaľSlnko slabé.

Komentáre

 ObjímamObjímamObjímam Joj moja, viem čo máš všetko za sebou, rozumiem tomu, čo píšeš a to si tu nenapísala skoro nič... prajem véééľa síl a nech čím skôr dorazí aj slniečko. Slnko Posielam, aspoň také malé dušehojivé počúvanie. Objímam

 

U nás už začína svietiť dnes - našťastie. Len škoda, že podľa predpovede nie na dlho. Nevadí. Furt sa úfam, že bude pekne. Mrkám

Počuj a dovolenka - nejaký teplý kraj by nepripadal v úvahu? Aj také pekné poznávacie "pobyty" sú. Len ono to je nielen o chcení, to mi je jasné Mrkám.

Ja skôr na niečo sa tešiť akoby ti chýbalo.

Nakopávaciu pesničku mám tento týždeň túto:

https://www.youtube.com/watch?v=zAnSr5N3c8E

Neviem, či také ťa oslovuje.

Ale rozhodne SlnkoSlnkoSlnko

Ďakujem Vám, neviem  čo je so mnou ale dokonca aj tvorba je  teraz pre mňa iba márnosť, prinútila som sa robiť náramky z minerálov, viem že kamene  ked s nimi robím mi dodávajú silu, lenže pravda je taká že žiadnu radosť som nemala. Našťastie že mi ostal aspoň cit či vnímanie na kmbináciu kameňov a aspoň z toho sa teším. Ak by som dala na náramok nesprávne kamene spolu ja to vnímam ako niečo pichľavé, darmo budú farebne sedieť perfektne, viem že to nie je správne, takže toto cítenie ostalo, ale radosť pominula.

Ta zima je akoby z môjho vnútra, mám pocit aj neskutočnej špiny na sebe. Je to ako keby vás niekto tým zahadzal a vy nech robite čo môžete tak sa jej neviete zbaviť - myslím to obrazne, ani kupanie ani drhnutie tela s touto špinou nevedia nič urobiť, len po nejakej bylinkovej kúpeli mi je trochu lepšie.

Myslím že je dobre že som to napísala, lebo som sa konečne pustila do odzdobovania vianočného stromčeka, myslím že bol môj posledný. Neviem či to dnes dokážem aj poriadiť a odložiť, ale už to že som sa vôbec do toho pustila je veľa.

Držím palce aby sa podarilo dotiahnúť čo si načala. 

Robota nie je zajac, neutečie. Mala som kolegu, žil sám. Na Veľkú noc vyložil ozdobené vetvičky na skriňu a bolo po vianočnej výzdobe. A na Vianoce zase tú vázu zvesil dole.... Akokeby našiel.

Ja viem, že takúto radu, ako poviem, nečakáš. Ale na mňa to z tvojich slov priam kričí. Je koniec pôstu. Ideálne by bolo zavŕšiť spoveďou. Len kde nájsť dobrého spovedníka, to fakt netuším.

Možno by aj papier a ceruzka pomohli.

Vidíš už dávno som nepísala, v nemocnici sa ma pýtala kamoška - čo si nové napísala? a ja som ostala prekvapená že aj táto moja etapa skončila a prestala som písať. Ceruzka nula bodov, písanie je pre mňa neskutočne namáhavé, mám čo robiť aby som vypísala podací lístok a adresu, ale klavesnica ide lepšie a ľahšie.

pravda je ako keby aj ja som mala pocit že sa už veľmi dlho pôstim, no po pravde posledný mesiac sa zabudnem aj najesť, nemám ten pocit že aj to treba, potom sa ozve hlad a ja niečo narýchlo zjem. Jedlo mi už nerobí potešenie, jem lebo musím. Včera som zjedla karamelovú kocku, pre mňa zle ale tak nejako mi to je jedno. Zjedla som síce potom aj tabletku proti reakcií, lenže pravda je taká že najlepšie by bolo ak by som ani jesť nemusela.

Nemôžem spávať a tak celú noc spovedám svoje vnútro, to čo sa so mnou deje a prečo taký život, verím že ten hore to počuje, lebo pre mňa je to najlepší spovedník - to naše vnútro.

jaaj a zabudla som to hlavné. Prijať sa, prijať ten stav. Akceptovať samu seba. Nepýtať sa prečo.

Myslím, že veľa ľudí pozná tie noci, keď ti do hlavy lezú otázky. A ty nevieš. Vtedy sa dá jediné. Vstať. Neležať. Lebo otázky len idú ďalej, čoraz intenzívnejšie. Ochromujú ťa. Ubíjajú.

Počuj, a nie je toto depresia?

Co mne z toho vychadza, podla toho co margori pisala, je to skor zdravotny problem, na zdravotnom probleme, ked uz clovek straca sily na kazdodennu realitu  ... ? Mozno sa mylim?

Ja som zažila depresiu a toto nema nič s tým spoločné aj ked ľudia veľmi radi všetko zasunú pod depresiu, depresia ide hlavne so strachom a ten je hrozný. Toto strach nemá, iba telo nevládze tak ako to napísala Kamila, jednoducho niet síl k ničomu. Samozrejme že to môže viesť aj k depresií ale tu už by som nechcela zažiť.

Nech je to cokolvek, drzim palce, aby sa Ti stav zlepsil . Slnko

Tento rok je akysi divny Mlčím   v mojom okoli je vela ludi, ktori maju bud zdravotne, vztahove alebo praovne problemy, ktore sa sypu akoby  "same od seba"  a snaha cloveka o napravu/uzdravenie/vyriesenie problemov vychadza nazmar ...Smútok ... zeby viselo nieco vo vzduchu?

Ďakujem. Včera mi toto povedali nezávisle na sebe traja ľudia, tak naozaj nejaké ťažké obdobie.

Ani také nerozprávaj, skončili sme polročné zdravotné patálie s dvoma deťmi a teraz aby som začala ja behať po lekároch....

Kamila, mozno ste si to "vybavili" v predtermine, ako niektori vysokoskolaci skusky Chichocem sa

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.