keď smútok v duši sa obnoví

Poznate to, nie ste ani pripravená ani nič a ono to odrazu je a začne to takou šplechnutou vetou - ten tvoj Kirkorov, vidíš ako sa oplatil svojej žene.

Nuž nie, nie je môj a predsa mi to po pár dňoch stále vrtalo čože to kto popísal o ňom, no google si sakra pamätá moje najsmutnejšie obdobie kedy toto bolo to jedine čo ma držalo nad vodou, išlo to nahlas, zrejme som chcela týmto prekričať všetko vo mne.

No a tak hned z ostra - Ja za teba umru.. spievala som s ním, poznám v tuchvíľu všetky slová a odrazu neskutočný hnev, smútok, bolesť to všetko iba v tom jedinom okamihu.

Zastavila som si a hovorím, čo sa to so mnou deje? - priznávam sama sebe aj vám prišiel hnev to čo psychiatri hovorili že to malo prísť ako prvé. Hnev som cítila ale stále si myslela že preto že ma tu nechali, ale dnes v túto chvíľku mením a viem že tam je aj ten hnev ale aj ten druhý prečo ste mi to urobili, - ako si mi to mohol urobiť? - no že to nie je správne? prosím nechcite nič také prežiť a ani s takou emóciou bojovať, lebo ona tu je prítomná, bolí a pichá a vyvoláva neskutočnú bezmocnosť ako aj zlosť a hnev. Slzy stekajú po líciach, no rozum hovorí nemôžeš plakať nahromadí sa ti vtedy množstvo histamínu a tebe bude veľmi zle.

No a tak si utieram slzy aj nos a rozmýšľam čo to všetko znamená, prečo to prišlo v túto chvíľu a odrazu mi to docvaklo - je to presne 28 rokov čo sme spolu začali žiť.

Počujem v pesničke - ja otpuskaju teba a tak veru niet telefonov, niet ničoho, ostava iba môj chladný dom. Kto rozbil lásku, či život, - mám vlastne nejaký ten život. Viem v pesničke hovorí o bielych anjelov a o tom že treba ísť.

Nuž príde mi o tom všetkom tak že ten Kirkorov je predsa trošku aj môj, bol so mnou ked som nemala nikoho iného, jeho texty sa do mňa odtlačili, len sú veľmi prepojené s tými najsmutnejšími vecami môjho života. Za jeho životnú cestu ale nenesiem vinu, ak tak iba za svoju cestu.

Dnes si uvedomujem že to je pokračovania môjho ranného sna, ktorý ale popíšem  v inom blogu.

Komentáre

ObjímamObjímamObjímamAch jaj, veru, hudba vie liečiť, občas voľačo prehlušiť, inokedy, vytiahnuť bolesť, ukrytú v skrini, čo na nás čaká. Možno len dostávame odklady na žiaľ, abo sme prežili ....? Táto u mňa tiež dlho a opakovane znela

 

Neuveríš ale akurát mi ju už serviruje 5x, nezasahujem, klikla som na odkaz a odvtedy to ide to o tejto piesni som písala ako bieli anjeli lietajú a je chladný dom. Tak veľmi to bolí a ja neviem čo s tým, plakať sa mi nedá, lebo srdce nevie vydržať, viem že to potrebujem odžiť. Dokonca you tub pridal na intenzite zvuku a hučí to ale chcem nech to vytiahne, to čo som schovala niekde na dno svojej duše.

Ja viem, že o tej piesni si písala ObjímamObjímamObjímam Pošlem ti inú, je tiež nostalgická, ale iná. Ai dnešnej dávky žiaľu stačilo, aj keď to sa jednoducho povie. Poznáš "Laimu Vaikule", má veľa krásnych piesní. https://www.youtube.com/watch?v=ak24FASU6VI&feature=youtu.be

Veľmi dobre spieva, nepoznám. Nechápem ako sa k nám mohli dostať iba spevačky T.A.T.U ked naozaj rusi  maju také množstvo skvelých spevakov.

Ona tuším, ani Ruska nie je, nie som si istá, či je z Litvy, Lotyšska ..., ale spieva aj po rusky, veľa, dlho, má tam široké publikum. Veľmi zaujímavá dáma, s pohnutým osudom, exceletným osobitým, štýlom, vraj práve teraz, nie je vítana v Rusku, kvôli svojim výrokom na tému Krym? Má krásny hlas, aj piesne.

No vieš ja ešte stále neviem rozlišovať krajiny čo boli vo Zväze, takže pre mňa Ruska v tomto ponímaní.

Takže poznám len mena mi nič nehovoria, hned ako začala táto pesnička už som vedela kto to je https://www.youtube.com/watch?v=BUB0yiiXDo8&list=PLf8pBXXlDGf0jBmPYW_TJL_eeXwM91cyR

Plakať sa mi nedá aj preto že dostanem spazmus v hrdle a idem sa zadusiť, hrozne to bolí.

dakujem

ObjímamObjímamSlnkoObjímamObjímam

Keď nejde plakať ..... ide to aspoň vykričať? Skús...krič Objímam

Evka ono je to zaseknuté v tom krku a nejde ani kričať ani plakať, včera to hrozne bolelo, vlastne ako ten krč ustupuje tak je to neznesiteľná bolesť a pretrvava hodiny. S tým musím niečo robiť, nikdy som si neuvedomila až taký rozsah tohoto. Možno som si to mala uvedomiť aby som nebola druhá v rodine ktorej narastol v krku nádor.

Nuž ... najhoršie sú na tom tí, čo zostanú. Objímam

Lenka vždy som to hovorila na margo sebevrážd, aké je to najjednoduchšie riešenie a ty ženo či matko sa tráp ako vieš a ako vidíš človek sa spozná aj ked je to iné. Áno, preto som sa hnevala že ma nezobrali so sebou lebo ako žiť s tým všetkým a vtedy mi moja dcéra povedala - mama a my čo, ako by sme mali s tým žiť my? a tak to naozaj nemá konca lebo to vždy niekomu ublíži.

Gitka, ono je to tak celkovo. Nielen pri smrti. Vždy ten čo odchádza to má ľahšie. Tí čo zostanú sú na rovnakom mieste - všetko naokolo im pripomína tých, čo tam boli a nie sú. Stačí ak vycestujú do sveta (aj partner za robotou), odsťahujú sa (deti), rozídu či rozvedú sa ... tak ale smrť je definitívna - s tou nemožno asi v ničom súperiť čo sa tých odchodov týka. Ale ono - všetky odchody bolia.

Veľa sily prajem.

dakujem

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok