Dobrý deň,
mám 10 ročnú dcéru Sašku, ktorá je moc citlivá. po 4 rokoch sme ukončili terapiu na neurologii, kde bolo podozrenie na parcialnu epi. Nakoľko už žiadne prejavy nemá (problémy - tik v ruke a nohe začali v poslednom ročníku v škôlke, kde bola podľa mňa šikanovaná spolužiačkami), neberie už ani lieky, aj EEG je ok (hraničný nález). Pani neurologička v záverečnej správe uviedla, že vzhľadom na anxietu je vhodné psychologické vedenie.
Vraj by dcérke pomohlo nejaké uvoľňovacie cvičenie.
Keď mala tri roky som sa s manželom pre jeho pretrvávajúcu opakovanú neveru rozviedla. Brala to dosť ťažko. Momentálne mám novú rodinu, a svoju 18 mesačnú sestričku si Saška veľmi obľúbila. Stoji ma to dosť veľa námahy, aby som sa Saške venovala ešte viac ako doteraz, aby sa necítila nemilovaná..
V škole má tento rok "problém", je nepárny počet dievčat, ona nemá tú jednu stálu najlepšiu kámošku a veľa kvôli tomu plače. Celkovo zvykne reagovať precitlivelo. Často jej vyčítam, že z komára robí somára.
Prosím , poraďte mi nejaký postup, ako na ňu. Ináč Saška má nadpriemerné IQ, keď je ok je šikovná , zábavná....len tie jej stavy úzkosti...
Ja som bola taká istá. V podstate som dodnes ustráchaná citlivka, lenže už nie je moc priestor nakoľko mám deti a manžela, aby som sa tomu poddávala...
ďakujem za akúkoľvek radu. A prepáčte, že som sa tak rozpísala.
Pekný deň prajem
mviktorka
Dobrý deň.
Je pravda že pokiaľ je mamička úzkostlivá, prenáša svoju úzkostlivosť aj na dcérku, a tak sa formuje jej osobnosť.
Vaša dcérka si prešla ochorením, pri ktorom jej úzkostlivosť a strach môžu byť čiastočne aj osobnostnou črtou,ktorá súvisí s ochorením.
Všetko závisí od dobrej vzťahovej väzby s Vami, od Vašej vnútornej istoty a podpore pre ňu, ktorú jej dávate, a ktorá je dôležitá najmä v období do 6 rokov dieťatka.
Avšak aj potom je naďalej dievčatko viac naviazané na matke a učí sa ženskej role od matky.
Pokiaľ má Vaša dcérka úzkostné stavy, dôležité je, aby ste chodila do terapie aj vy aj ona.
Vy kvôli psychickej podpore a v usmernení vo výchove s ňou a v tom, aby ste bola jednoznačnejšia a istejšia aj ak máte strach a bojíte sa o Vaše deti.
A vaša dcérka kvôli uvoľňovacím technikám a relaxáciám, ktoré by jej pomohli úzkosti zvládať, dobré sú masáže a nácvik správneho dýchania.
To, čo jej však môžete ešte stále dávať je objatie a dotyky, uisťovanie ju o tom, že je úžasná, že jej veríte a budete jej vždy na blízku, keď Vás bude potrebovať. Povzbudení a objatí je v jej veku nikdy nie dosť.:)
Želám Vám veľa šťastia, odporúčala by som však viac osobné stretnutie.
S pozdravom,
Denisa Maderová
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
