Keď sen sa snúbi s realitou

Táto noc bola pre mňa taká divná, už pár dni nie som vo svojej koži a neviem prečo alebo viem ale už si nepomôžem. U mňa chyba vo výbere potravín.

Išla som si ľahnúť ale veru nevedela som si nájsť miesto v posteli, nakoniec som zaspala.

Snívalo sa mi že som niekde v nemocnici - skoro ako márnica, nič iba nejaké lôžko - odrazu mi  niekto podáva dieťatko, vtedy som zbadala že mám otvorené brucho a on ho vybral aj s púpočnou šnúrou - chápala som to tak že dieťa sa nechce narodiť a tak mu hovorím

 dievčatko moje, príd už na teba čaká aj sestička. No môj hlas bol nejaký chrapľavý a starecký.

Odrazu nebolo nič iba ja som nevládala chodiť, ako keby z pupočnej šnúry som mala veľmi na pevno obviazanú ľavú nohu, veľmi to bolelo a bola mi na tu nohu veľká zima. Ťahala som tu nohu za sebou ale niekto mi pomohol a trošku uvoľnil ten korzet, už to bolo trochu lepšie ale noha stále bolela a zima bola tiež. Už som ten korzet ťahala za sebou, no pri určitom uhle ma pichlo veľmi niečo aj v pravej nohe.

Neviem čo bolo dalej ale vioem že som hovorila - áno, áno to je pravda prvýkrát som ochorela  ked som mala 17 a rozhodla som sa z domu odísť.

Zobudila som sa a mala som veľké bolesti v ľavej nohe, hlavne studená bolesť po vonkajšej strane, nevedela som s nohou ani pohnúť. Takto začínala moja chrbtica ešte pred operáciami.

Ostala som nepohnuto ležať a začala rozmýšľať čo som to riešila o tom ochorení. Pravda je taká že ja do tých 17 som nikdy nemala nádchu, či inú virozu, nevedela som čo je to kašeľ, ale zato som mala min. raz do roka hnisavú angínu, ale takú vždy so 40 a viac, dokonca aj v nemocnici.

Angíny vtedy skončili, ale dostala som prvýkrát zápal mechura, potom silný zápal priedušiek, ale vždy bola pre mňa najhoršia viróza a to bolo zlé, lebo ak si nemal aspoň 37,5 tak ťa nevypísali na PN, lenže ja pri vírozach jednoducho teploty nemám iba tak 37,2. Musela som si uvedomiť že moje telo pri vírusovom ochorení kolabovalo akoby som bola na smrť chorá - to nerobilo ani pri tých angínach.

Boli to roky kedy som povedala že už nechcem byť iná, nechcem vidieť tie veci, chcela som byť iba taká ako ostatní - rozhodla som sa že to už nechcem, možno preto aj odchod z domu - rebélia, no nejako si to odnieslo moje zdravie.

Otec vždy mame hovoril - neboj sa ona sa ti vráti, ona potrebuje náš vzduch a domáce mlieko - nevrátila som sa aj ked žijem v podobnom horstve.

Prešla asi hodina a jas om vedela že musím vstať, lebo musím ísť vypustiť a nachovať sliepky. Ako som vstávala tak ma neskutočne pichlo na maličku na pravej nohe. Vedela som o čo ide, uštrikovala som si ponožky do postele ked je veľká zima, ale roky mám problém s nechtom na malíčku, stále akoby sa mi rozštiepil a až ku koreňu, je to iba kúsoček od kraja ale stačí bohato na hroznú bolesť. Takže v noci aj v tom sne bola aj táto bolesť.

Kým som sa obliekla bolo pol deviatej a teda moje sliepky neboli nadšené - čo to stvára ta gazdiná? - už aj 2 vajcia boli znesené a samozrejme špinavé, ale čo už ked som nevedela chodiť.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.