Sen, ktorému úplne nerozumiem

Prišla nejaká moja známa - nepoznám v reále -a hovorila že potrebuje na týždeň aby sme išli do Talianska pracovať. Rozhodli sme sa ísť ja a Miroslav. Bola u nás a ja som bola celá splašená že už odchádzame a ja nemám nič pripravené  - ona bola nesmierne kľudná a povedala máš čas  ešte celý deň.No a tak sme niekde prišli a ja som zistila že máme také ako detské kýbliky do piesku, pochopila som že tam si naberieme vodu aby sme mali čo piť.

Išli sme s ňou na tu prácu, ja stále neviem čo sme robili lebo žiadnu prácu sme nerobili, viem iba tie chvíle oddychu na jedlo, ale nikdy sme nejedli iba sa rozprávali.

Bolo to ako v nejakej dedine u nás na Slovensku ešte aj vzduch voňal rovnako, veľmi sa mi tam páčilo, boli tam úzke polia.Oddychovali sme v nejakom výklenku nejakého domu. Ja som odrazu Mirovi povedala nech mi odloží moje nohavičky lebo mi neskutočne vadia - nohavičky boli v žltooranžovej farbe a také ani nemám, no uvedomila som si že mám vložku, ale vedela som že nekrvácam a ešte som sa aj na ňu pozrela a bola úplne čistá, viete vložka taká echtovná socialistická. On tie nohavičky odložil k nejakým veciam čo sme tam mali odložené.

Išli sme akože na tu prácu a cestou bolo poorané pole, taký miernejší kopec a celý jeden riadok bol krásnych svetlomodrých stračonožiek. prekrásny záhradný kvietok ale tam aj listy boli svetlomodré a ja som si povedala že ked pôjdem naspäť tak si z nich zoberiem lebo sú prekrásne aj ked u nás nestoja veľa cca 2,50e.

Odrazu sme sa ocitli v nejakej predajni a ona tam zaniesla taký béžový uterák - zrejme to bola čistiareň a ja som sa divila že v jeden deň išla už druhýkrát odniesť uterák oprať a ja som si spomenula že ja som nezobrala žiaden uterák. Povedala som jej to a ona hovorí že nevie ale ak by mi oni aj predali nejakú starú osušku tak bude stať min. 5e.

Nechala som to tak a znovu sme oddychovali . Ona hovorí že ideme do toho astrologického múzea, predtým bol zájazd na Mauricius ja som všetko odmietla, veľmi sa mi tam páčilo a nechcela som nikde chodiť. Ona hovorí Mirovi - ale ja neviem o tom že by bolo20 planét ja viem iba o 16 či 17. Odrazu som sa zapojila do diskusie a hovorím bolo ich 16 ale v roku 1992 pridali dalšiu a teda máme ich 17. Ty nemôžeš medzi ne počítať AC či MC.

Odrazu som si spomenula že sme tam zabudli tie moje nohavičky a ja stále zvieram nohami tu vložku.No a išli sme do toho domu lenže tam už nič nebolo, vraj tam boli naše veci ale aj pokladnička tej známej.Ta domáca tvrdila že tam nič neostalo ani nie je, ale ja som sa dostala cez nejaké dvere do dalšej časti domu, boli tam čerstvo pletené košíky, ešte voňali prútim. Ona bola veľmi rozhodná a tvrdila ved vidite že tu nič nie je lenže mne sa nechcelo odísť, vedela som že to tam je. Odrazu som tam videla malý telefon - nikdy som takú Nokiu nemala - no povedala som viem že je to môj telefon dal mi ho Miro a volaj políciu viem to dokazať. Ona vybrala baterku a teda volať sa nedalo ale ja som videla tu chybu ktorú som mala na tom telefone a bolo to prelepené dvomi štrasovými kamienkami.Vtedy aj domáca pochopila že mám pravdu - akurát známa dohovorila v cudzom jazyku s policiou. V tom mi domáca dala do ruky zložené 2 tenké papiere skoro až priesvitné boli tam nejaké čísla a teda sumy a účty a ja som vedela že to sú tie peniaze.A tak kričim odvolaj policiu a domácej sa pýtam prečo?

Vedela som že udržiavať dom stojí veľa ale predsa kvôli tomu by som nekradla. Vedela som že sú tam aj moje nohavičky ale hanbila som sa ich pýtať a zobudila som sa.

Po zobudení som si uvedomila že som počula jediný raz hlas tej známej ked hovorila k Mirovi inak bolo všetko iba mentálne. No a tak aj ked som v tomto sne nevedela že je mrtvý tak som ho vlastne vôbec nevidela a nepočula aj ked tam bol so mnou.