reklama

svokrovci II

clare11 , 25. 09. 2008 - 15:50

reklama

Pýtate sa ako to unás pokračuje? No hrozne, posúďte samy. Včera išiel muž pomáhať susedovia a ja som dovtedy varila večeru, robila s deťmi domácu úlohu,... veď to samy poznáte. Keď už som dala deti spať bolo 20.00 hod., išla som sa von pozrieť, či už nejde. Mala som také obyvy, že príde opitý. No a okolo našich dverí práve išla svokra s metlou a baerkou...hľadať ho. Keďže toto robí pokaždé, nedalo mi to a povedala som jej, že keď si ho dovlečie opitého, tak nech si ho bere spať k sebe, že ja sa s deťmi potrebujeme vyspať a nie ho tam počúvať. On je dosť vtedy agresívny, má sprosté reči a veľakrát vtedy došlo aj k fyzickým útokom. Svokra začala vyzapovať, že čo jej nadávam, že jej nedám už roky pokoj,že ona sa snaží, že pôjde do mojej práce sa na mňa sťažovať(rofl). Ja som jej na to povedala, že ona sa snaží akurát tak už roky mi rozbiť manželstvo a nič iné / čo je pravda /. Ona mna mňa vykrikovala, že ak sa mi nepáči, že môžem vypadnúť k mojej mame.
Hľadala ho u susedov, v krčme a potom jej prišli obaja do cesty / sused aj muž /. Ako som správne predpokladala bol ožratý. Prvé čo mu povedala bolo, že som jej nadávala a že ona si to už nenechá, že vždy si to ona odnesie,...On jej povedal, že vieš, že to je kurva, čo bere lieky z psychiatrie, mala si ju utrieskať tou metlou, zavolať policajtov. Takto sa ma muž zastal;-(. Keď som otvorila, prvé čo bolo mi vynadal do kuriev, že sa o nič nestarám a že čo si to dovoľujem, voči jeho mamke, že nedám nikomu pokoj,... Samozrejme deti zobudil a všetko počuli. Potom im povedal, že zajtra sa idem milovať s iným mužom! 5 a 7 ročným deťom!!! Dnes máme totižto v práci oslavu - dve kolegyne majú 50. Ja už som fakt psychicky na dne a bojím sa "domov" vôbec večer prísť. Viem, že by som mala vziať veci a navždy odtiaľ odísť. Ale ja neviem,...je to hrozné žiť u cudzích, ktorí vám to dávajú najavo a urážajú vás, sú falošní a všetko obrátia proti vám. A ešte horšie, keď si vás ani muž nezastane. Oni sú tí chudáci, ktorích tam ja týram a ja tá bláznivá k.... .


reklama


reklama

Delli, Št, 25. 09. 2008 - 16:21

Clare11, po prečítaní tvojho príspevku ani neviem reagovať, lebo ja si to neviem ani predstaviť. To je šliapanie po tvoje dôstojnosti po tvojej podstate. Clare, ak máš čo len najmenšiu možnosť ODÍĎ od neho. Jednak v tvojom záujme a jednak čo si môžu z takéhoto manželstva zobrať a pamätať deti. V ich záujme choď od neho preč.
Vieš, ja nie som za rozdeľovanie rodín, ale z toho čo sonm si prečítala už skôr od teba, toto sa nezlepší. Zo strany tvojho "manžela" nie sú ani náznaky toho, že by chcel niečo riešiť a to už nehovorím o úcte k tebe. On bol aj iný? Čo sa stalo, že sa to takto zvrhlo?
Clare nemôžeš v tomto....ostať. Vieš užívať antidepresíva nestačí ak sa situácia neleší.
Strašne ti držím palce.

bigmama, Št, 25. 09. 2008 - 16:35

clare, na co cakas, az ta naozaj ubije tou metlou?! (ci uz svokra alebo tvoj manzel?) Zila som v rodine, kde bol otec agresivny despota a poviem ti, ze do dnes trpim tym, co sme si museli vypocut a zazit pri takychto hadkach!!! Mama cakala 19 rokov, kym nabrala odvahu rozviest sa a stalo to za to, aj ked musela zacat vsetko budovat od znovu a hlavne svoje sebavedomie! Viem, ze tvoje sebavedomie je velmi ubyte a len tazko hladas silu podniknut nieco, ale prosim, zamysli sa a skus najst v sebe silu (hug) drzim palce, nenechaj po sebe sliapat! (flower)

ryka, Št, 25. 09. 2008 - 17:10

ahoj, určite sa zbaľ a odíď aj s deťmi. pre nikoho z vás to nieje dobré po žiadnej stránke.
držím prsty (hug)

cucoriedka2, Št, 25. 09. 2008 - 19:16

nerozumiem tomu co tam este robis, na co este cakas. Nevravim, ze je to lahke odist a zacat od znova, ale ked to uz neurobis kvoli sebe, urob to kvoli detom. Nic dobre vas tam necaka. Drzim palce (hug)

žofia, Št, 25. 09. 2008 - 19:26

Vyzerá to tak,že nemáš na výber,ak to nespravíš teraz,raz to spravíš určite.Ale to už budú mať deti pokazené celé detstvo,bude sa to niesť s nimi celý život. Pocit zatrpknutosti v nich zostane.Ak máš tú silu,ochráň ich od toho a zároveň aj seba.Budú ti v budúcnosti za to povďačné.

denisa123, Št, 25. 09. 2008 - 20:35

Je naozaj strasne, ako tam ty a tvoje deti trpia. Jedine vychodisko je odchod od nich... Nemozes dovolit, aby tvoje deti vyrastali v strachu, neistote a utrpeni... Je to naozaj katastrofa a lepsie to uz asi nebude. Na tvojom mieste by som ihned odisla. Ked si s nim, tak asi ine riesenie nemas.... Ale ak ano, tak nieco rob, lebo znicis zivot sebe a aj detom. Kym sa nestane nieco horsie a to uz bude neskoro...

magic, Št, 25. 09. 2008 - 20:52

neviem, toto je podla mna jedno z manzelstiev, ktore sa neoplati zachranovat. nech mi tie z vas, ktore ste zubami-nechtami za udrzanie tejto institucie, odpustia. na to by musel mat jeden bozsku trpezlivost, pokoru a sebaobetovanie, lebo to je uloha na cely zivot. mozno by pomohlo odstahovat sa tak daleko, zeby muz aj telefonaty domov zvazoval, bo by vela stali. tam by si mozno mala sancu zacat na neho posobit a zmenit ho. ani narkomana neprevychovas, ked bude stale sediet v pivnici s kamosmi, co to budu brat dalej. tvoj muz musi co najdalej od rodiny. a to on asi nepojde.
moj nazor - odid od neho. pre deti, pre seba, ale odid, nez dosiahnes dno. deti maju tendnciu kopirovat rodicovske spravanie. a myslim, ze svojim odchodom im nedas neuplnu rodinu, ale schopnost riesit problemy akcne. nie pasivne trpiet a plakat.
tusim si kedysi pisala, ze mas rodicov len o par domov dalej od svokrovcov, ale aj tak si myslim, ze by malo zmysel prestahovat sa tam. ak ta prijmu naspat aj s detmi. neviem kolko miesta u vas je.
muzova rodina ti zrejme bude "sprijemnovat" zivot nadalej, ale uz nebudu mat taky dosah, ako maju teraz. a tebe sa bude lahsie odrazat ich utoky, aj ked budu asi zakerne.

Katarina22, Št, 25. 09. 2008 - 21:12

Hrozne, tiez si to neviem ani predstavit, jednoznacne odid aj s detmi, nenechaj sa potupovat a ponizovat. Pre deti to tiez asi nie je zdrave prostredie.

sisulik, Št, 25. 09. 2008 - 21:14

ja som skor za to, aby sa manzelstva vyjasnili ak sa daju...aby nevznikali rozvody kvoli malickostiam..ale clare, nehnevaj sa...preco toto manzelstvo udrziavas??? ved mysli aspon na deti, ked uz nie na seba...

oli, Št, 25. 09. 2008 - 22:20

ked mas kam odid lebo sa ti tam naozaj nieco stane a potom si budes nadavat, ze si mala odist uz davno. a nebodaj detom keby nieco spravil aj take pripady sa deju.

lydusha (bez overenia), Št, 25. 09. 2008 - 22:33

ja len tolko clare...kazdy zije aky zivot aky chce zit a tym ze sa postazujes na webe, svoje problemy nevyriesis....ulavi sa ti, baby ti mozu napisat svjoje nazory ale nakonies si to ty, ktora rano vstava vedla muza, ty ho pocuvas a pocuvaju ho tvoje deti....nie je to zdrave prostredie ani pre teba ani pre ne...ty velmi dobre vies, ze toto nie je normalne ale nikto ta nevezme za ruku a nemavne zazracnym prutikom...musis sama chciet napravu a normalny zivot...na ten ma narok kazdy a ver tomu ze aj nasi psi maju dostojnejsi zivot ako ty a tvoje deti...podla toho co pises.
Ak cakas na polutovanie, tak ano, je mi luto ze takto niekto dokaze zaobchadzat s vlastnou zenou...ale je to predsa len a len na tebe....kebz si chcela zmenit svoj zivot, tak riesenie sa vzdy najde....

chobotnicka, Št, 25. 09. 2008 - 23:19

no lydusha uplne s tebou suhlasim...clare ja sa chcem opytat tvoj manzel sa takto chova aj za triezva??? ja osobne by som neostavala v dome v ktorom ma nikto nema rad a dava mi kazdy den najavo ze som tam na vyse..a zvlast keby mi este aj takto sprosto nadaval a ponizoval ma...nemas kam ist?alebo v com je problem?bojis sa od neho odist?alebo mu stale chces davat nadej ze sa zmeni?

jannina, Pi, 26. 09. 2008 - 08:08

Teda Clare, to je strašné. Úplne súhlasím so všetkými predchádzajúcimi babami. Odíď od neho. Ja som tiež vyrastala v rodine, kde bol otec alkoholik a keď prišiel v "nálade" domov urážal mamu, ponižoval, nadával, kričal. Boli sme so sestrou svedkami neustálych hádok a maminho utrpenia. A my ako deti sme tiež trpeli a keď sme sa mamy chceli zastať, uštedril nám poriadnu bitku. Takže sme sa ho vlastne báli a pravdu poviem, nebolo to šťastné detstvo a nerada na to spomínam. A teraz, keď som dospelá a mám svoju vlastnú rodinu, neviem si ani predstaviť, že by som tak žila. Keď sa náhodou niekedy o tom s mamou rozprávame, neraz mi už prišli na jazyk aj slová, že takého otca sme skutočne nepotrebovali. Preto Clare odíď od neho aj s deťmi. Ver tomu, že raz by ti ony samé mohli vyčítať, že si tak neurobila a že vyrastali v takom prostredí.

sarta, Pi, 26. 09. 2008 - 08:47

musim sa pridat a tiez radim musis odist ja sa pamatam ako deti sme sa s bratom tiez bali otec pil a bol agresivny a ked sme odisli tak sa nam ulavilo aj mame a bolo lepsie deti tym trpia aj mne to zostalo v zivej pamati a keby som ja dnes stala pri takom rozhodnuti urcite by som odisla uvidis ako sa vam ulavi a co na to tvoja mamka hovori?

miciatko, Pi, 26. 09. 2008 - 09:19

clare aj ja radím odísť. Viac krát som ti už písala ku tvojím blogom, Clare viem že keď si to tu čítaš je to iné ako keď máš začať baliť veci a odísť, chce to strašne veľa odvahy, lebo sa budeš musieť postavit všetkým . A čo tvoji rodičia na to ? Máš kam odísť??? Ako ďaleko si s odvahou postaviť sa manželovi a jeho rodine a odísť odtadiaľ??

clare11, Pi, 26. 09. 2008 - 11:03

Ja viem, že tým, že sa tu žalujem, nič nevyriešim. Vy ma len vypočujete a poviete svoj názor. Ale aj to je pre mňa dôležité, niekomu sa vyrozprávať. Viem, že rozhodnutie je na mne.
Muž sa takto správa / aj pred jeho rodičmi / aj za striezva.
Hovorím si, že tá hádka na posledy bola aj moja chyba. Možno, keby som svokre nič nebola hovorila, tak nedôjde to až tak ďaleko. Je to tá moja nešťastná "huba", že si vždy popviem, čo si myslím a potom to tak aj dopadne. Ale na druhej strane, veď ja som jej nenadávala... Hore som k tomu napísala viac. A čo má čo 35 ročného ženatého chlapa mater hľadať večnč s baterkou a metlou po dedine?!
Moji rodičia hovoria, že sme hlúpi obaja. Je to asi pravda, každý máme svoje chyby a ani jeden si ich nevie uznať a začať inak žiť.
Viete mňa ani nenaštvalo to, že prišiel ožratý, ale to, že ma pred svokrou a susedom hrubo urážal, dokonca jej kázal, že ma mala zbiť.
Tak ja sedím doma, starám sa o deti, jeho dovedie ožratého mater domov a ešte mi budú nadávať, chcieť ma biť a volať na mňa policajtov. To je proste sila!! Škoda, že ich nezavolali.
Mala by som kde ísť bývať s deťmi - k rodičom, ale... je tam menej miesta, všetko by sa muselo prerábať a moja mama je dosť panovačná, vždy sa pre niečo pochytíme. Veľmi ma totižto hnevá, že okato uprednostňuje jednu moju dcéru pred druhou a tá sa preto trápi. No a tá druhá, keď sme u babky ma vôbec neposlúcha... keď ja poviem nie, babka ano,...

Delli, Pi, 26. 09. 2008 - 12:38

Clare, najjednoduchšie riešenie by bolo žiť sama s deťmi( vzhľadom na postoj tvojej mami), ale viem že je to aj najťažšie riešenie vzhľadom na bytovú otázku.
Zo súhlasom mojej sestry ti napíšem jej rozhodnutie. Vydávala sa pred 16 rokmi, má dcérku a synčeka-autistu. Manžel ju vlastne hneď po svadbe začal týrať najprv psychycky, neskôr aj fyzicky. Prešla určitými fázami (ktorými prechádza každá týraná žena).Patria k nim asi tieto myšlienky: ja robím chybu, ja sa musím zmeniť, v čom by som mu ešte mohla ísť v ústrety. Potom to prešlo v pocit zovretia, z ktorého sa nevieš dostať a u mojej sestry aj dvakrát psychycké zrútenie, kedy musela zasahovať pohotovosť a ona sa v tom momente bola schopná akurát modliť aby nezomrela kôli deťom.
Po 13 rokoch manželstva klesla na dno a odraz z neho bol v podobe odchodu od manžela. Výsledok? Konečne sa mohla "nadýchnuť". Začala byť šťastná. Zariadila si život tak, ako ona chcela. Trvalo to rok. Po roku sa začal ozývať manžel. Bol to úplne iný človek. Začal riešiť sám seba, rozpovedal jej všetky svintvá, ktoré napáchal, ospravedlňoval sa a jeho chovanie no proste úžasné. Po 4-5 mesiacoch sestra povolila a on prišiel za ňou. Trvalo to dva mesiace. Včera mi povedala, že sa dohodli, že odchádza od nich, lebo ten tlak začal opäť. Sestra dala prednosť ťažkej ale slobodnej ceste. V tomto prípade je ale veľkým plusom, že to robia korektne bez hádok. (Teda teraz pri tomto rozchode. Pri tom prvom jednak bol presvedčený, že sestra neodíde, ako by mohla bez neho žiť? Potom hral urazeného, ako si mohla dovoliť od neho odísť, o deti prejavoval malý záujem, dovolenky s milenkami... )Švagor môže kedykoľvek prísť za deťmi, cez víkendy sú skoro stále spolu na chalupe.
Ja to neviem až tak dobre opísať lebo som tým neprešla. To pochopí ten kto zažil.
Clare, naber odvahu a rieš situáciu.

monča, Pi, 26. 09. 2008 - 19:12

Clare,zbaľ sa a preč od neho!Trpíš ty ale aj deti;-( a tie budú poznačené na celý život,aké budú mať spomienky na detstvo? len krik otca a plač matky:-( toto nie je život,ved ty si pre neho asi nič,len slúžka,kuchárka a pod.Ja by som s takým človekom nežila a moje deti by som tomu nevystavila.Clare rieš to,myslím že tá mama by mohla byť na čas útočiskom pred tým tvojím .....,sorry ale neviem ani ako ho nazvať!

monicka, So, 27. 09. 2008 - 09:54

Clare,je mi ta fakt luto,ale neviem co tam este robis ,uz si mala byt davno prec,ved oni ta dozenu na psychyatriu.Tvoje deti budu poznacene na cely zivot.A co sa tyka tvojho muza ked sa takto ku tebe sprava,a stale pocuva svoju mamu tak nemozes cakat ze sa to niekedy zlepsi.Ver mi ja to poznam lebo moj svagor je taky isty,co povie mamicka je svete a tiez byvaju spolu.Ty sa co najrychlejsie pobal a zmyzni odtade a nech sa potom svokra stara o svojho synacika.DRZIM TI PALCE !!!!!:-) :-)

elin, So, 27. 09. 2008 - 12:21

clare,
vsetky dievcata ti radia, aby si sa zbalila a odisla. Hned. V zasade suhlasim, len navrhujem balit pomaly a uvazlivo. Ak si totiz vezmes aj vsetko, co podlamuje tvoje seba - vedomie, vsetky svoje bolesti i boliestky a prezite utrpenia, vsetko to, co dovoluje svokrovcom i manzelovi, aby sa k tebe spravali tak, ako sa spravaju, moze sa ti stat, ze odides od jednych tyranov k inym. Ci uz to budu nedorozumenia s rodicmi, ci s pripadnym dalsim partnerom, ci nebodaj s detmi, ktore sa mozu casom k tebe chovat rovnako necitlivo a ponizujuco ako teraz ich otec...

... parkrat v zivote som zazila vyraznejsie zmeny, spojene so stahovanim a zda sa, ze ono je to celkom proste. Ked ides niekam na vylet, hodis kus chleba a flasu vody do ruksaku, ked ides niekam na dlhsie, balis toho viac a dobre si premyslis, co si vezmes a co nie. Skus to spravit podobne, dobre si premysli, kam vlastne chces ist a co budes potrebovat, lebo nech uz sa rozhodnes, ako chces, mat budes len to, co si si pripravila...

... tak zelam dobry vyber a potom stastnu cestu, ktora ta privedie k tvojmu cielu, nech uz je akykolvek. A obcas posli pohladnicu, nech vieme, kde si a ako sa mas...

nanic mama, St, 01. 10. 2008 - 20:36

Na tvojom mieste by som uvažovala o tom, že naozaj odídem. Ako víťaz, že ťa budú ospevovať z toho nevyjdeš. Priprav sa na to, že budeš tá najhoršia na svete, ale urob tomu koniec, kým je čas. Kým deti neutrpia veľkú traumu.

sisulik, St, 01. 10. 2008 - 21:15

ono...v podstate...uz teraz ju maju za najhorsiu...

Nioba, St, 01. 10. 2008 - 22:40

asi ani jedna by sme nechcela byť na tvojom mieste ale my ženy sme silné a hlavne koli deťom sa vieme vzoprieť a vyriešiť každú situaciu svokra s mužom sa už nezmenia možu byť k tebe len horší aj ja si mylím že odchodom od nich by sa ti ulavilo a hlavne nikto by ťa už viac neponižoval!!!! No nech sa rozhodneš akokoľvek držím ti palce!!!!:-) (sun)

filipka, Pi, 03. 10. 2008 - 14:50

Clare, ja by som teda k rodičom určite nešla, keď ako hovoríš, tvoja mama je panovačná a uprednostňuje jednu dcéru pred druhou. Mne to príde, že odídeš z dažďa pod odkvap. Odísť k rodičom nie je najlepšie riešenie. Tam zas bude vojna medzi tebou a matkou a budeš sa dívať, ako sa trápi jedna z dcér.

ODÍSŤ URČITE, ale KDE? Trúfla by si si odísť niekde inde? Kde pomáhajú matkám v núdzi?

Sama som bola z rodičov už tak chorá, že som si našla útulok pre ženy a chcela tam s dcérou ísť. Ale mali plno. Cítila som sa previnilo, lebo veď moja situácia nebola až tak strašná, ale z rodičov som sa šla zblázniť!!

Veľa síl ti prajem, aby si našla riešenie. Držím paste!(heart)

aerdna, Ne, 19. 09. 2010 - 09:09

Milá Clare, možno váhaš odísť od manžela napriek tomu, že ti tak káže rozum, intuícia, ľudia... Máš strach, čo bude potom, ako si zariadiš nový život. Chápem ťa. Nie je to ani ľahké, ani príjemné, ani sa to nestane zo dňa na deň. ALE JE TO JEDINÁ TVOJA MOŽNOSŤ ako zachrániť predovšetkým seba a deti, ako začať žiť ako človek a nielen prežívať ako ľudská troska. Ver mi, inej cesty niet. Viem o čo píšem. Som obeťou týrania, ktoré sa teraz v júni po 1,5 ročných peripetiách súdneho stíhania, vyšetrovania ...skončilo exmanželovým právoplatným odsúdením.Podotýkam, že u nás išlo hlavne o psychické týranie, fyzické sa pridalo až po tom, ako som si "dovolila" podať žiadosť o rozvod. Nechcem tu teraz rozoberať seba, o mňa nejde, tebe treba pomôcť, odovzdať vlastnú skúsenosť. Ver mi , ak rýchlo nezmeníš niečo teraz, kým ešte o odchode aspoň uvažuješ, potom už nikdy a zle to skončí. Ja som ten prípad. Neodišla som, lebo som mala strach ako to zvládnem, počúvala so iných ľudí že čo si to vymýšľam. EX bol totiž dvojtvárna osobnosť a herec ako vyšitý. Na všetkých príjemný, len my doma sme mali peklo a preto mi ani vlastná mama neverila. Ved ex má VŠ, vysoké postavenie... Neodišla, zdalo sa mi, že som si zvykla na jeho výčiny a potom prišla fáza sebaobviňovania...depresie samej zo seba... 2 mesačný pobyt na psychiatrii po dramatických udalostiach. Tam som sa druhý krát narodila, tam mi ukázali smer.... rýchlo od neho odísť. Dali mi návod, ale našťastie sa mi podarilo aj po tej ceste prejsť. Nebolo to ľahké, ale dnes viem, že by som sa znovu bila o svoju slobodu, dôstojnosť, šťastie moje aj mojich detí . pretože žiť život bez tyrana je jednoducho sladký, úžasný, inak chutí aj napriek ťažkým obdobiam a chvíľkam. A ešte na jedno pozor! Ak sa rozhodneš odísť, nedaj mužovi šancu vrátiť sa. Aj u nás boli pokusy, ale starého psa novým kúskom nenaučíš. Nedala som mu najmenšiu šancu, keď hral kajúcnika a dobre som urobila. Dnes je presne taký istý ako bol, zlý, zákerný, bezcitný.
Ber ohľad hlavne na deti. U nás to skončilo až tak, že počas mojej hospitalizácie na psychiatrii týral staršieho syna.. nedovolil mu jesť, vypínal mu vodu pri sprchovaí, ..nedal peniaze na lieky, na školu... Syn trpel potom neurózami ale už je všetko OK. Deti sú teraz v takej pohode, že sa mi ani veriť nechce.
Clare, rozhodnutie neurobí nikto za teba, len ty a máš na to výsostné právo ako každý z nás. Napísala som ti, aby si mala viac orientačných bodov pri svojom rozhodovaní. Strašne ti držím palce a hlavne sa zbav strachu. Vždy sa nájde niekto, kto ti pomôže...ľudia, náhoda, zhoda okolností, osud... a preto sa hlavne neboj. Veľa šťastia

lydusha (bez overenia), Ne, 19. 09. 2010 - 11:44

Toto je dva roky stary blog. Clare sem velmi nechodieva.

aerdna, Ne, 19. 09. 2010 - 11:56

Všimla som si až potom, tak sorry. neviem prečo mi to bolo zobrazené v nových príspevkoch. nabudúce sa lepšie prizriem

georgina, Ne, 19. 09. 2010 - 12:01

Aerdna, nebolo to v najnovších príspevkoch, ale v najčítanejších. Tam sa niekedy dostanú aj veľmi staré blogy. Medzi najnovšie sa potom dostanú, ak niekto do takého starého blogu napíše nový komentár (ako si to teraz napríklad urobila ty). Ak sa takto vyťahuje z archívu, často z toho vznikajú zbytočné nedorozumenia a zmätky. Preto je naozaj dobré všímať si dátum pod nadpisom blogu :-) ;-).

aerdna, Ne, 19. 09. 2010 - 12:26

Jasné, už dám pozor, sľubujem:-)

georgina, Ne, 19. 09. 2010 - 12:33

:-) ;-) (sun) (sun) (sun)

nielen žienka domáca, Ne, 19. 09. 2010 - 12:46

ale keďže clare podľa posledných správ /myslím, že z tohoto roka/ stále nekoná, ešte je tu možnosť, že aerdnine slová padnú na úrodnú pôdu ;-)

georgina, Ne, 19. 09. 2010 - 13:17

Aj to je možné...
Ale vieš, ako to je - keď niekto jednoducho nechce, je to horšie, ako keby nemohol...

nielen žienka domáca, Ne, 19. 09. 2010 - 14:23

Clare chce, inak by nám nepísala. Keď jej však roky všetci navôkol (aj rodičia ešte v detstve, podľa info čo nám dala) hovorili, že je neschopná, tak to chvíľu trvá. No ja jej stále verím :-) Škoda len, že tie deti formuje každá minúta, čo sa Clare odhodláva...

georgina, Ne, 19. 09. 2010 - 14:26

Nuž, po tých dvoch rokoch, čo sa sem Clare z času na čas chodí vypísať, ako sa u nich doma situácia stále viac zhoršuje, vnímam jej písanie skôr ako snahu o vlastné ospravedlnenie: "Veď ja to predsa riešim..."

aerdna, Ne, 19. 09. 2010 - 13:27

Mne išlo hlavne o to, ukázať tým ženám, ktoré žijú s tyranom a chcú sa vymaniť , kam speje nečinnosť, falošné ilúzie - že veď dobre bude. Človek musí naozaj najskôr chcieť a ostatné potom dokáže. Tam kde je chcenie, je vždy aj cesta. Inak nádej na šťastie nemajú a skôr či neskôr pochopia, že inej cesty niet. Len už potom neskôr to môže byť ťažšie , s väčšími následkami na zdraví svojom a zdraví detí.

georgina, Ne, 19. 09. 2010 - 13:36

Aerdna, rozumiem tomu, prečo si sem napísala svoj komentár :-) (sun) (sun) (sun).

Problém je v tom, že keď sa takto začne znova písať do starého blogu, takmer vždy sa nájde niekto, kto si prečíta blog (bez toho, aby sa pozrel na dátum jeho vzniku), potom ani nedočíta všetky komentáre (alebo ich nečíta vôbec), a začne písať hneď tam, kde ho to nejakým spôsobom osloví. A to je takmer istá cestička k tým nedorozumemiam a zmätkom, o ktorých som písala vyššie.

Myslím si, že ak niekto nájde v starých blogoch podnet na svoj príspevok, je asi lepšie napísať to ako nový samostatný blog, alebo námet na diskusiu. A ten starý prípadne dať ako súvisiaci článok.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama