Súťaž

Pridajte recept a vyhrajte ceny v hodnote 280€

Milé Naničmamy, zapojte sa do receptovej súťaže, v ktorej na vás čaká 10 cien v hodnote 280 €.

Stačí ak do 10. 10. 2017 pridáte na Naničmamu aspoň jeden ľubovoľný recept  s fofografiou a máte šancu na výhru. Svoje recepty vkladajte do príslušnej kategórie v závislosti od toho o aký recept pôjde.

Staráme sa

V čom sme my, slovenské ženy výnimočné?

Veľmi sa staráme. O rodinu. Až tak, že riešime vždy všetko za všetkých. Upratujeme, vybavujeme. Varíme, perieme. Nakupujeme. Učíme sa....  Až tak, že to vyzerá ako v tom vtipe: "Žena volá na muža - Jožo poď domov. A on - A čo mi je? Som hladný? Nie je ti zima "

Ano, naše rodiny sú najskôr nadšené, nič nemusia. Zvyknú si, zdá sa im to prirodzené, že prádlo samo rastie v skrinke, smeti sa vynášajú samé, aj umývačka sa sama nakladá aj vykladá. Všetko dostávajú na tácke. A my máme neustále plné ruky práce. Až tak plné, že si svoju rodinu nestihneme ani užiť. Hlavne naše heslo je, len aby nikomu nič nechýbalo.

Neviem snívať

Nesnívam. Teda, v noci sa mi sníva často a farbisto.

Ale čo sa týka môjho života, nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nespomínam si na žiadny svoj sen. Veľký či malý, ktorý som chcela uskutočniť.

Teda, je vždy plánujem. Ale moje plány siahajú tak maximálne pol roka dopredu. Nikdy nesiahajú do ďalekej budúcnosti. A nie sú ani veľkolepé, skôr len také bežné veci, občas vybočenie zo stereotypu.  Neviem, asi  mám z toho strach. Možno nemám silu nechať to všetko len tak plynúť. Potrebujem to mať pod rukami. Potrebujem pocit, že to sama regulujem.

Je to  chyba? Neviem.  Jednoducho nikdy nebudem patriť k tým veľkým vizionárom, čo sa nechajú unášať svojimi predstavami, čo dokážu ostatných nadchnúť tým, čo sa zrodilo v ich hlavách.

 

Žijem svoj sen

Nikdy som neprestala snívať, snívam vlastne celý život.....od detstva....taký rojko Chichocem sa            Ako malá žaba si pamätám, že som snila o ružových princeznovských šatách....byť na zámku a chodiť v tých šatočkách po schodoch a komnatách.... Aj sa splnilo.

Čarovný prútik, čarovný prsteň or zlatá rybka všetko poteší........ :-)

.....veru asi by som neodolala, aká lákavá predstava, priam rozprávková. Ale čo si vybrať z výkladu ak nie cukrovinky čierny princ? :-) Asi by som si poprosila vrátiť čas, dnes by som veľa vecí, rozhodnutí urobila inak. Urobila? Ktovie, po funuse je každý múdry. Každopádne mám pocit, že mnohokrát tak malé rozhodnutia tak veľa menia. Na druhej strane asi by bol život moc fádny, keby všetko pokazené sa dalo tak ľahko opraviť. A čo by na to povedala moja karma, veď tá nie je zdarma...Filmových pokusov tiež už takých bolo a veru to hlavných hrdinom riadne liezlo na nervy - zobudiť sa včera. No ešte to musím premyslieť, stále mám v zálohe prosbu o zdravé kĺby a svetový mier. :-)

Kde sa nachádza čarovný prútik?

Ak by som mala čarovný prútik, pričarovala by som si .....ZDRAVIE.

Nie je sen ako sen

Pár dní dozadu som sa tu zamýšľala nad svojimi snami.

Ale včera som bola na káve s kamarátkou, ktorá sa rozhodla po 16tich rokoch ukončiť nefunkčný vzťah, ktorý už teraz, s odstupom necelých troch mesiacov, čo žije sama s dcérkou, hodnotí ešte negatívnejšie, ako ho vnímala  vtedy. Strašne ju obdivujem, už v čase, kedy v nej dozrievalo rozhodnutie odísť, sa naštartovala v chudnutí, veľmi postupne a veľmi rozumne chudla a dnes má dole takmer 30kg. Odišla takmer s ničím, do prenajatého bytu, s 11-ročným dieťaťom, so strachom z toho, čo bude nasledovať, aká bude reakcia expartnera.  Neviem, či by som nabrala na také niečo odvahu...

Tá naša obetavosť...

Asi by som mala písať o niečom pozitívnom, v čom sú Slovenky unikátne. Ale v posledných dňoch mi rezonuje v hlave téma iná. Mám pocit, že obetovať sa pre deti je bežné iba na Slovensku. Áno, bolo aj v susedných Čechách, ale tam sa obetavosť už začala vytrácať. Aj v iných štátoch sa určite nájdu tak obetavé matky, ako u nás. Ale na Slovensku je materská (rodičovská) obetavosť taký "bežný štandard". Matka, ktorá sa neobetuje pre deti vždy a všade, je na Slovensku vnímaná ako nie veľmi dobrá matka - naničmama Pohoda  "Deťom sa treba obetovať, veď sú naše všetko!" Čo všetko sa im dá obetovať:

O prútiku ...

Uvažujem o tom prútiku ... Mrkám

Aké lákavé a jednoduché mi to na prvý pohľad prišlo!

No čím dlhšie nad takou možnosťou dumám, príde mi to náročné a zodpovedné.

Pričarovala by som svetový mier ? Dostatok prostriedkov pre všetkých ?  Láskou a zdravím prekypujúci svet ?

Alebo  by som bola egoistickejšia a myslela viac na seba a svojich najbližších ? Peňazí  nikdy nie je dosť a otvárajú mnohé dvere.

Cítim rozpor.

Bije sa vo mne filantropia s vlastným egom.

Nuž vypínam rozum a započúvam sa do hlasu  srdca.

Čo mi šepká ... sama som prekvapená, čo mi  podsúva.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.