reklama

Osamostatnenie sa

Pridal/a gyfi97 dňa 14. 06. 2018 - 10:18

reklama

Ahoje, koľko ste mali rokov keď ste sa úplne osamostatnili od rodičov alebo vaše deti?
.
Mám 20 rokov a teda musím povedať, že som doma zo školy mesia a už mi to tu vadí. Žiadne súkromie, stále sa musím spovedať keď niekde idem. Napríklad teraz, teraz. Priateľ na leto ide do zahraničia a chceli sme niekde ísť na víkend, no keď si predstavím tie otázky ktoré budem dostávať doma "kde ideš?, s kým ideš?, čo ideš? koľko to bude stáť?, ako ideš?" tak sa mi nechce ani nikam ísť. Dosť že som za nim minule išiel a už som mal doma všetky tieto otázky a som im povedal že mám právo na súkromie a potom sa ma opýtal dedko "je to tajné?". Ďaľšia vec, išiel som s priateľom volať minule, asi o desiatej večer a chcel som sa ísť prejsť. Tak som sa obul, vyšiel na ulicu a dedko v momente vyštartoval za mnou a cez celú ulicu vykrikoval na mňa všetky otázky. Idem sa prejsť idem do obchodu niečo kúpiť napríklad mamina mi povie že kilo múky nemá. Tak babka v momente vyletí keď ma počuje že sa obúvam a už " kdeideš?" a ked jej poviem prejsť sa, kúpiť múku tak začne "nemusíš ja mám?". Mamina teraz robí na zmeny a tak keď má poobednú alebo nočnú tak mám cez týždeň trošku väčšie súkromie. Síce jej len oznámim kde idem a nemá tieto sprosté otázky, aj keď... Cez víkendy je to katastrofa v takomto dome. Okrem toho že starých rodičov mám ako som písal doma, tak príde aj otec ktorý je pernamentne v liehu. Je tu plný dom ľudí. Za posledné 3 roky mám pocit, že ma buď chcú vyštvať alebo majú určitú diagnózu všetci okolo mňa alebo ja. Vyslovene im hovorím už pekných pár mesiacov že či si uvedomujú to, že keď ma teraz z domu vyštvú čo im ide výborne tak sa domu už nikdy nevrátim. Musím povedať, takéto dvojgeneračné bývanie je to najhoršie čo môže byť. A je to zo dňa na deň horšie a horšie.


reklama

reklama

dulka, Št, 14. 06. 2018 - 10:53

A Ty už si finančne nezávislý? Máš prácu, prispievaš na domácnosť, alebo Ťa financuje rodina?

Kamila, Št, 14. 06. 2018 - 11:03

Osamostatnenie sa  je aj o financnej nezavisloti, mat pracu, utiahnut podnajom a mat z coho zit, alebo ak ste na to dvaja a dvaja take zvladnete, alebo s kamaratmi do podnajmu ..., ale bez prace a pravidelného prijmu to nejde. Verím, že večné otáznky ti nie sú príjemné, len samotné chcenie nestačí. 

dulka, Št, 14. 06. 2018 - 11:21

Nepríjemné otázky ... u nás v rodine je zvykom, že keď niekto niekam ide,povieme si, kam ideme, aj dcéra, keď je na víkend doma: "idem sa prejsť" a pod. Mne príde práveže divné proste sa obuť a ísť. 

Kamila, Št, 14. 06. 2018 - 11:36

Samozrejme, len pri tom trojgeneracnom byvani to ma dvojmo. Úsmev

dasa_, Št, 14. 06. 2018 - 13:19

no, niekto sa o seba dokáže postarať aj ako 16 ročný. A niekto potrebuje servis ako raňajky do postele, vyžehlené košele ... aj ako 40 ročný.

Ak sa vieš o seba postarať finančne, potom kde je problém. Ak ešte študuješ, tak na leto brigáda. Aj dve. A ak si doštudoval, treba hľadať prácu. Keď náhodou nie je tam, kde si, tak treba vyletieť. A ísť tam, kde je.

Máš ten správny vek na to, aby si si to vyskúšal. Nielen so všetkými právami, ale aj so všetkými povinnosťami.

dan-cula, Št, 14. 06. 2018 - 13:24

Bola som vychovaná tak,že vždy sme si hovorili kto kde ide a kedy sa vráti..napr:mama išla ku švagrinej na kávu,nikoho nebolo doma prišla som zo školy a na nejakom zdrape papiera odkaz:som tam a tam pridem asi za 3/4hodiny-mama,alebo odkaz od otca:išiel som bratovi pomocť pridem až večer-otec..vtedy mobily neboli a bola samozrejmosť že ksd sme niekam išli aspon z dverí sme zakričali kde ideme a kedy asi prídeme..

Ostalo mám to a zauživala som to aj v mojej rodine..syn ide niekam a nájdem si ked nie sms tak aspon listok-išel som k Palovi na oslavu pridem v sobotu pobede V.

Vyriešené...

Ak máš na to osamostatniť, sa-urob to..samostatnosť prináša aj zodpovednosť..Slnko

anjeli, Št, 14. 06. 2018 - 14:11

Čo dodať? Nič. Baby vyššie napísali presne. Ja mám 22 ročného syna a vždy keď niekam ide, povie mi a aj kedy sa vráti. Nechcem byť paranoidná, ale v dnešnej dobe sa nešťastie môže stať v okamihu a ja potrebujem mať prehľad, kde moje dieťa /a tým bude po celý život, ale zvlášť keď býva s nami/ je. Nevyzvedám príliš a on to povie aj sám od seba.

Na druhej strane moji svokroci keď zostali na dôchodku podobnými otázkami bombardovali vtedy skoro 40-ročného švagra, ktorý býval s nimi. Keď boli hádky častejšie a začali sa vyostrovať, upozornila som ich nato ja, že jednajú s dospelým a samostatným človekom a nemajú právo mu riadiť život. Obmedzili to len nato, kde ide a kedy sa vráti. Po smrti svokra dostala túlavé topánky moja svokra, ale napriek veku tiež oznámi synovi /môjmu švagrovi/, kam ide a kedy príde. Jednoduché informovanie sa pre "prípad".

A k samotnej otázke kedy som sa osamostatnila? Tesne pred 20-tkou a to som už bola 4 mesiace vydatá sme sa odsťahovali od svokrovcov do podnikového bytu, kde sme sa sami o seba spolu s manželom starali... a predsa sa ešte nejaký ten rôčik svokra pýtala na všetko možné. Nemám jej to za zlé, je to matka, starostlivá, možno vtedy aj úzkostlivá...postupne sme jej to obmedzili.

Evka1223, Št, 14. 06. 2018 - 21:07

Úplne od veci, ale musím. Vlani si mal 16 rokov, teraz 20.

Pridal gyfi97 dňa 15. máj 2017 - 0:59

Som asi gay mám 16 rokov.

.....niečo mi tu nesedí.

de-ni, Št, 14. 06. 2018 - 21:50
Evka 1223 nedocitala si asi do konca :-) Je tam, ze to pisal 3 roky dozadu...
gyfi97, Št, 14. 06. 2018 - 23:16

No, treba dočítať do konca!
Keď som ten 1. príspevok písal, neviem či som mal 16 alebo 15 rokov. Teraz mám 20 a písal som ten 1 príspevok ked som bol prvák. Možno som mal 16. Neviem. Dlho som ho mal uložený ako koncept v mailoch. Tak ako som ho napísal, nikdy som ho viac nečítal a ani neupravil. Preto je tam X gramatických chýb. 

balalajka, Pi, 15. 06. 2018 - 07:30

čau Gyfi - napíšem ti dva pohľady. Nie tri!

Ja ako "vnučka" - bývali sme so starými rodičmi, ktorí mali občas pocit, že musia suplovať pracujúcich rodičov. Teraz sa na to dívam inak - láskavo, lebo už mám o cca 20 viac a na druhej strane ... chýbajú mi tí ľudia - už nežijú. Jasné, že kontrolovali. Jasné, že komandovali čo, kedy a ako urobiť. Liezlo mi to na nervy. Ale vždy som povedala kam a kedy sa vrátim.

Teraz - ja dcéra. Ja tom mám aj teraz občas také - kde si? a čo robíš? Ale jedno mi docvaklo - kým to beriem ako informovanie sa o mojom živote a nie ako "spoveď" nedaj bože nábeh na "obmedzovanie" tak je to ok. Proste sa pýtajú.

Ja - mama. Chalani majú 11 a 14 ... tak ešte tak s rezervou - oni sú pre mňa povinní povedať kam idú a kedy sa vrátia. S kým sú a čo tam robia sa dozvedám na základe, že oni chcú.

Zas - ja mám sama túlavé topánky, takže keď mi svojho času povedal 10 ročný v zime o 19tej (tma), že sa potrebuje ísť prejsť, tak sme si povedali len smer kam ide a že do hodiny naspäť. Človek potrebuje byť občas sám. Mrkám

Ekonomicky sa osamostatniť je ťažké. Ako písali žienky predo mnou - asi máš najlepší vek si to vyskúšať. Možno pochopia, že tým, že máš povinnosti máš aj isté práva. A možno im to stačí nejak slušne povedať.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama