reklama

Spolužiaci

Pridal/a balalajka dňa 07. 08. 2018 - 06:22

reklama

Je skvelé stretnúť spriaznenú dušu. Ešte úžasnejšie je stretnúť tých duší viac. A úplne najosviežujúcejšie je, ak tie duše stretnete po x rokoch. Povedzme po takých 25. Napriek celému tomu elektronickému humbuku, kde viete kto kde presne čo varí, pečie, či ide na výhliadku, či sa cíti unavene, či nahnevane, napriek všetkému tomu neustálemu informovaniu o záľubách, aktivitách, dovolenkách, napriek tomu si máte ešte stále čo povedať. Ešte stále existujú chvíle, ktoré nikto nezachytil, nezdieľal.

A tak, keď mi pípol MSG, že stretávka po 25 rokoch zo základky a či idem - čo je to vôbec za otázka, jasné, že idem!, som sa nesmierne tešila. S niektorými sa stretáme na ulici – a takpovediac, asi je to také blbé „no čo, ako sa máš?“ a už utekáme od seba, pritom dlho sme sa nevideli. A zvedaví nejak na to, ako sa pasujeme so životom teda sme.

Stretlo sa nás v júni hŕstka. Paradoxne tie, čo stretávku nadhodili ako prvé naši výhovorky. Lebo nemôžu, lebo toto, lebo tamto. Ako sa hovorí, kto nechce hľadá dôvody, kto chce spôsoby.

Nevadí – hoci nás bolo fakt len máličko, o to to bolo komornejšie a intenzívnejšie. Bolo skvelé zisťovať, ako sa darí tým, čo netreba vysvetľovať, ako žijete. Preskákali sme spolu obdobie najbúrlivejšej puberty, vzdialili sme sa od seba v časoch najväčších rozhodnutí. Napriek tomu sme si hovorili stále „decká“. Napriek prvým šedinám, druhým vráskam a zarasteným bradám. Napriek tomu sme sa nasmiali hodiny. Bolo skvelé počúvať o podobných problémoch s deťmi – niektoré sme už mali za sebou, niektoré ma evidentne len čakajú, o tom ako to ide medzi manželmi, partnermi. Občas sa človek cíti ako pecivál a so zatajeným dychom počúva ako skvele bolo v Číne, ako vytápa po daždi v Belgicku, či ako sa žije v Afrike. Občas je rád, keď sa nemusí tajiť na sociálnych sieťach pred austrálskym exmanželom, skrývať pred expriateľom z Afriky, či fanynkami z Francúzska (áno, aj celebrity medzi sebou máme).

Je skvelé mať priateľov z detstva. Spolu sme sa učili prvé písmenká, prechádzali prvými láskami. Boli sme jednoducho na seba zvedaví. A ešte lepšie je, že ak sa ozve ďalší z nás, ktorý sa vracia zo sveta domov a napíše jednoducho „ budúci týždeň niekto na drink voľný?“, tak určite sa zas hŕstka zídeme. Nielen aby sme poklebetili o tých, čo neprišli, ale porozprávali o nás. O našich trápeniach, radostiach. Pospomínali na úteky zo školy, vymenili si názory, skúsenosti. Nejak sa tým životom tlčieme. Škoda, že mnohí nádejní a šikovní neúspešne. Povedala by som, že je to priateľstvo na veky. Lebo sa zrodilo niekde nasilu, pridelením do tried algoritmom základnej školskej dochádzky a socialistického systému, preverené prvým náznakom tvrdého kapitalizmu a dospievania. Nezištne, spojení naveky.

Som rada, že tie decká v živote mám.

Kiežby každý mal aspoň jedného takého spolužiaka.


reklama

reklama

dasa_, Ut, 07. 08. 2018 - 06:37

Patrím do skupiny tých, čo majú stretnutia zo všetkých typov škôl. Pravidelne. Veľa záleží od kolektívu, ktorý sa v tej, ktorej skupine stretol. A celkom rozumiem tomu, keď niektorí na také stretnutia nechodia. Často sú to hlavne dievčatá, ktoré ostali samé. Cítia sa neúspešné. No a potom sú to tí megaúspešní - tiež sa niečoho obávajú Veľký úsmevVeľký úsmev

Mňa na týchto stretnutiach skôr zaujalo, že najspokojnejší a najúspešnejší nie sú tí, čo bývali kedysi najlepší.

A ešte jedno je pre mňa fascinujúce. Máme z času na čas aj úplne komorné stretko, len tie, čo sme spolu pár rokov bývali na intráku. A hoci ubehlo cca 30 rokov, okamžite nadviažeme a bavíme sa rovnakým štýlom. Aj o tom, čo bolo vtedy, aj o tom, čo je teraz. Ako keby tie roky vôbec neboli.

balalajka, Ut, 07. 08. 2018 - 06:49

Vidíš a ja mám zas pocit, že tí najúspešnejší sa vracajú radi. Aspoň u nás. Hoci včera na takom ešte menšom - 4 sme len boli Chichocem sa, nemohli byť, lebo pracovné povinnosti v Ženeve ... tak večer ešte sme sa vykecávali v správach. (Podaktorí do neskorých hodín.)

Áno - občas mám aj ja pocit, že tie roky medzi tým akoby ani neboli. Lebo niektoré vtipy by pobavili aj moje pubertálne deti a neboli by vôbec trápne Vyplazený jazyk.

Stredná škola a stretávka akosik stagnuje. Boli nejaké náznaky, že preposlané spomienkové fotky a že ako ide čas, ale zatiaľ nie je toho, kto by vstal a povedal - no čo? zladíme diáre? Asi budem zas musieť vyvinúť iniciatívu.

To o úspešných z priemeru ... áno, zvyčajne je v živote "použiteľnejší" dvojkár, trojkár ako premiant.

dasa_, Ut, 07. 08. 2018 - 06:54

No, keď nebolo stretnutie zo ZDŠ, tak som to zorganizovala :) V dnešnej dobe internetu a mobilov nie je problém.

U nás s tým úspešným bol problém asi v tom, že je až moc úspešný. Pravidelne sa objavuje v tlači v rebríčkoch tých naj... Tí ďalší iba občas v správach :)

Kamila, Št, 09. 08. 2018 - 18:45

Joj stretnutia, to z gympla, po 30 tich rokoch zase ostalo na mna, som mimo rodiska, trafit termin stretka, ked jesenne prazdniv CR a SR su ine, a nikomu neulahodim, ci tazko vsetkym. Mam chut sa na to vykaslat. Este ze kamoska, zorganizovala mini strteko z vysky na september ..., 

balalajka, Pi, 10. 08. 2018 - 06:07

Očuj, čo majú české a slovenské prázdniny so stretkom?

My sme dali zo základky prvý termín pred prázdninami. Paradoxne sa dotrepal spolužiak z Francúzska za nami (vraj len a len a len pre nás Bozkávam ) - podľa SMSiek manželky počas stretnutia, ktorá z jeho večerným výjazdom nerátala sme mu všetci verili. Veľký úsmev ... ale tak celebrity môžu preháňať.

Stretnutie z gympla dopadne asi podobne. Dávali sme taký termín, že 26.12 - to zväčša tí rozcestovaní boli na sviatky u rodičov v rodnom meste, tak sem tam sa zišlo zopár ľudí.

Ja ti ani neviem, aký termín je najlepší.

Asi niekde koncom septembra - moja mamina tak teraz bude mať ... inak, keď mi čítala pozvánku ... ono tuším niektorí nedospejú a žeby bola niektorá mládež "lepšia" čo sa týka prístupu k štúdiu ... asi ani nie.

Kamila, Pi, 10. 08. 2018 - 08:46

Lebo stretko bude asi, podobne ako pred piatimi rokmi, v case dusickovom, vsak je cas dojst domov, len poniektori z dialky musia aj s detmi dojst do rodiska, komplikovane, vraj preco nerobim cez letne prazdniny?

dasa_, Pi, 10. 08. 2018 - 09:29

My sme so sestrou a mamou usporiadali veľké rodinné stretnutie, cca 100 ľudí, 4 pokolenia jednej vetvy. A presne tento čas sme zvolili, teda konkrétne to bolo týždeň pred dušičkami. Lebo v tom čase aj tak ľudia prichádzajú na hroby a keď si to vybavia týždeň vopred, tak sú spokojní, že aj hrob očistili, aj iné môžu o týždeň stihnúť. Naviac, nám vtedy vyšiel aj nádherný čas, posledný víkend neskorej jesene. To je podla mňa fakt výborný termín, pokiaľ ide o stretnutie ľudí, ktorý majú korene na jednom mieste.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama