reklama

Schytím leto za pačesy

Pridal/a balalajka dňa 20. 08. 2018 - 08:19

reklama

Veľkú časť života strávime tým, že nežijeme ten aktuálny čas. Na niečo sa tešíme, pripravujeme, podmieňujeme tomu naše sny, túžby, to čo robíme. A walla – kadiaľ však presne povedie naša budúcnosť, to vlastne teraz ani nevieme ovplyvniť.

Ďalšiu veľkú časť zas venujeme minulosti. Prehrávame si ju, vraciame sa k nej, spomíname na ňu, niekedy ju až detailne rozpitváme. Napriek všetkému ju však nevieme zmeniť.

Tie hodiny a dni sa kotúľajú akoby nie vždy rovnakým tempom. Raz letia (to vtedy, ak to chceme oddialiť), potom sa zas vlečú (vtedy potláčame čas, nech už rýchlo rýchlo príde tá chvíľa).

Ani neviem ako, ale včera som si uvedomila, že leto končí. Fakt. Lístie začína usychať, v lese už padajú prvé tohoročné nové vrstvy šuchotajúc pod nohami. Na poli je už úplne uschnutá kukurica a lúky ... lúky zaradili mód neskoro letných bylín.

Na záhradke u nás ešte panujú rajčiny. Každý deň sa zafarbuje viac a viac plodov, aby ešte stihli dozrieť. Nechápem, kde sa v nich tá sila berie. Aj stromy prehýbajú konáre takmer po zem, niektoré tú váhu plodov neunesú a lámu sa.

Leto sa chýli ku koncu. Nastupujú postupne k vláde jablká, hrušky a školské tašky.

Rána sú studené a svitá neskoro. O deviatej je obloha u nás tmavo fialová.

A v tom všetkom virvale som sa rozhodla ešte zachytiť ten moment leta. Ešte nepustím k slovu jeseň. Ešte nie. Nakúpila som si farebné tielka – dve, že ešte  stihnem ponosiť. Na druhej strane, je to akýsi základ aj pre zimu. Pod svetrík budú super. A ako tak škrečkujem do šatníka na chladnejší čas, ukladám aj do špajze tohoročné zásoby. Slivky, marhule , džemy od výmyslov sveta.

Ešte nás čakajú hrušky. No a potom ... potom sa prihlási k slovu jeseň. Už sa na ňu teším. Niežeby som sa jej nevedela dočkať, to nie. Ešte mám mnoho vecí pre letný čas naplánovaných a nerealizovaných. Ale aj jeseň je čarovná. Taká múdra mi pripadá. Dozretá ako tie jablká a hrušky.

No a dovtedy ... dovtedy ešte si treba vychutnať leto.

Vykašlite sa na poltopánky, nákupy pre školákov a návrat po dovolenke do práce.

Leto je ešte tu. Treba ísť na zmrzlinu, posedieť do večera s priateľmi, či rodinou, ugrilovať niečo lahodného. Prečítať nejakú ľahkú letnú romancu. Skočiť na plaváreň, prebrodiť potok, spotiť sa od slnka. Tu a teraz. Lebo ešte stále je tu lenivý august.


reklama

reklama

dasa_, Po, 20. 08. 2018 - 09:49

Veru, ja sa často pristihnem pri tom, že si hovorím, to potom, keď... budú prázdniny, skončia prázdniny, nebude tak teplo, syn doštuduje, schudnem, upracem.....

Furt len neičo plánujem. A keď ten čas nastane, tak si to vôbec neužijem, lebo už zase plánujem. Ja nejak žijem skôr v budúcnosti. V minulosti sa nejak nezvyknem prehrabávať, ale plánovanie, to je moje....

balalajka, Po, 20. 08. 2018 - 10:30

Ja som sa tak pristihla s tým plánovaním včera. Bolo 16,00 a vonku zahrmelo. A to zahrmenie ma prebralo, lebo ešte v piatok som si plánovala, že cez víkend urobím / stihnem / pôjdem to /to / tam. A zrazu nebolo z toho nič a ja som ostala nervózna a zlá, lebo ešte som zavárala a ak som niekam chcela ísť, tak som nestíhala ani najmenej z toho, čo som chcela.

A potom som sadla na bicykel a išla úúúplne niekam inam a bolo to super. A hlavne bolo super sa stratiť na hodinu a nevedieť vôbec, kde si. A presne vtedy som si uvedomila medzi tými stromami na mieste nikoho a ničoho, že ja síce plánujem, ale dopadne to inak a že vlastne nie je podstatné kam ideme, čo chceme stihnúť, ale že sme v tom momente na tom mieste. Chcela som vyšliapať jeden strašne prudký kopec a kúsok pred koncom som tak blbo zakopla, že som skoro zletela a v ten moment som sa pozrela okolo seba, že halooooo, tu je nádherne. Pozeraj okolo seba. Tu a teraz. Ešte je stále leto. Ešte je stále nedeľa.

Ale áno - aj ja som plánovač a vizionár budúcnosti.

lienka, Po, 20. 08. 2018 - 12:54

"V minulosti sa nejak nezvyknem prehrabávať, ale plánovanie, to je moje...."

táto veta platí aj o mne Mrkám

aramana, Po, 20. 08. 2018 - 20:32

Nie nie!Len nie plánovať!Váľam sa od smiechu po podlahe Tu a teraz!To jediné je podstatné, lebo zajtrajšok nám nie je sľúbený.Srdce

A presne v tomto duchu si to idem už nejaký ten čas a posledné týždne obzvlášťVáľam sa od smiechu po podlahe 

Medzi dedinou kde bývajú rodičia a chodím tam každý deň opatrovať otca a mojim pribytkom sú veľké jazerá...no nevyuži to!

Kúpila som si jachtu! (čítaj nafukovací čln 3m x 1.5m) Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe Skoro každý deň, keď je krásne, sa na jazerách zastavím, vybalím jachtu, nafúkam (trvá to 5 minút), natriem telo a už si to šiniem na more SrdceSrdceSrdce i popádlujem, i poplávam, i hlavu vyčistím i robím to čo milujem lebo vodu skutočne milujem SlnkoSlnkoSlnkopotom káva z plechovky, ku nej dve cigaretky a idem nazad do života Áno

Lebo nie to čo si plánujem ale to čo zrobím si budem v hlave držať a z toho čerpať keď nebudem vládať... SlnkoSlnkoSlnko

balalajka, Ut, 21. 08. 2018 - 07:10

A to je tak krásne. SrdceSrdceSrdce

Nech ti to pekne vydrží, hlavne to počasie.

A presne - zážitky ti nikto neukradne. Mrkám

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama