Po týždňovej dovolenke ma Maledivách, šialenej prehliadke hlavného mesta Male a 8 hodinovom nočnom lete, sme skoro ráno pristali v Istanbule. Do večerného letu do Košíc nám ostávalo 12 hodín. Už doma sme si zistili, že Turkish Airlines ponúka pri 12 hodinových čakacích dobách buď hotel alebo prehliadku Istanbulu. Výber prehliadok mesta je rôzny, podľa času, ktorý máte k dispozícii. Pri ceste tam sme plánovaný hotel nezvládli, ale poučení sme už tentokrát išli na istotu, teda von z letiska cez pasovú kontrolu. Našli sme miesto určenia, nahlásili sa na prehliadku a už len čakali na začiatok.
Sprievodcovia si pozbierali svojich cestujúcich a hor sa k autobusu na 6 hodinovú púť. Niežeby som oplývala energiou, v lietadle som naspala možno 2 hodiny, ale takáto príležitosť sa neodmieta. Ako sme sa dozvedeli v autobuse, čakali nás raňajky, prehliadka historickej časti mesta, obed a cesta späť na letisko. To všetko v cene letenky, čiže v tejto fáze zdarma.
Cesta z letiska do historickej časti mesta, bola celkom dlhá. Obdivovali sme modernú architektúru aj pobrežie s dlhými promenádami.
Výškové budovy ustupovali
k historickým múrom a postupne menej honosným sídlam
Vystúpili sme z autobusu, kde nám vtipný sprievodca, samozrejme po anglicky vysvetľoval, že nás čaká zo 9 km prechádzka. Ale nie, čakali nás raňajky, Modrá mešita, Hagia Sofia, obelisky, obed a cesta späť. Našťastie všetko bolo na jednej kope, po pretekoch v Male, mi to akurát stačilo.
Začali sme Modrou mešitou, jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v Istanbule. Bola dokončená okolo roku 1615. Pomenovanie má po modrej výzdobe a stále slúži ako mešita. V čase našej návštevy bola v čiastočnej rekonštrukcii, takže sme ju nevideli v úplnej kráse. Aj tak bolo čo obdivovať.
Hneď oproti cez park nás upútala veľkolepá Hagia Sofia - Chrám Božej múdrosti.
Ako VIP návštevníci sme mali vstup zdarma a ešte sme aj predbehli dlhé rady čakajúcich.
Hagia Sophia je jednou z najznámejších sakrálnych stavieb sveta. Bola postavená v šiestom storočí počas Byzantskej ríše ako kresťanský chrám. Najväčšia kupola sa zrútila po ničivom zemetrasení, po oprave, ďalšie zemetrasenia prežila ... Po páde Byzantskej ríše a dobytí mesta, vtedy ešte pod názvom Konštantinopol, tureckými jednotkami, Hagiu Sofiu prebudovali na mešitu a kresťanské mozaiky zakryli. Chrám sa stal najvýznamnejšou istanbulskou mešitou.
Od roku 1934 však chrám slúži ako múzeum, a od roku 1993, na podnet UNESCO, prebiehajú v chráme rozsiahle rekonštrukcie, nakoľko bola budova v zlom stave.
A ešte pohľad z jedného z okienok vzadu, Modrá mešita.
Chrám bol veľkolepý. Z výkladu v angličtine som toho tradične veľa nemala, aj unavená som bola. Ono aj prechod z 30°C na 5°C dal zabrať, ale videla som, bola som tam.
A ešte sme videli Nemeckú fontánu a Hippodrom s obeliskami, tu vraj prebiehali voľakedy preteky konských záprahov? Skúsim ešte pohľadať aspoň jedno foto z obeliskov. Našla som Obelisk of Theodosius
Ešte jeden pohľad späť na Modrú mešitu.
Zatiaľ ponúkam malú ochutnávku z obchodíkov zo suvenírmi. Bola som milo prekvapená, to čo som videla bolo krásne a podľa mňa aj celkom vkusné.
A krásna paleta korenín na jednom z menších bazárov
Po perfektnom obede, sme sa naložili na autobus a poďho na letisko. Ešte som stihla obdivovať dlhokánske niekoľkokilometrové promenády pri mori s čerstvo vysadenými stromami, ihriskami, sociálnym zázemím. Kúpať sa tu vraj kvôli veľkému prístavu, nekúpe, ale voľný čas tu trávia domáci aj v zime. Foto je len provizórne, z okna autobusu
Na záver musím len skonštatovať, že Istanbul ma veľmi príjemne prekvapil. Verím, že sa tu ešte niekedy vrátim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte