Prídu z času na čas chvile, ktoré si žiadajú nejakú odmenu. A je celkom jedno, či to je z dôvodu svetabôľu alebo práve pre opačný pocit. Proste taký ten pocit urobiť niečo pre seba.
Jasne, najjednoduchšie zabehnúť do obchodu a niečo mrknúť. Niekde som čítala, že predaj rúžov nepriamo ukazuje na krízu. Čím viac sa ich predáva, tým väčšia kríza. Alebo je to priamo? Lebo to je presne to niečo maličké, relatívne lacné, čo môže rýchlo urobiť radosť a nezruinovať rozpočet.
Nuž ale bavíme sa o nenakupovaní.
Druhá rýchla a sladká možnosť je jedlo. Ideálne koláčik. Alebo stejk. Ale pre zmenu zase skončíme pri kalóriach. A osláviť takto napríklad mínus 5 kíl asi nebude dobrý nápad.
Na prvý pohľad sa mi zdá, že tu to pomaly aj končí. Lebo na čokolvek si spomeniem, vždy tuším skončím pri nákupe. Napríklad taká kniha. Alebo vlna na ďalší sveter 
No dobre, peniaze sa musia točiť 
, nielen zarábať, ale aj rozumne utrácať. S manželom si sem tam na konci týždňa doprajeme relax vo wellnesse v blízkych kúpeľoch. Vírivka s výhľadom na vodu priehrady a kopce okolo je super.
Návšteva kina už nie je taká úplne jednoduchá. Tie kiná v nákupných centrách ma skôr znechucujú a idem len vtedy, ked fakt chcem niečo vidieť. Ale zato návšteva divadla, to áno. Len to treba dosť dlho dopredu plánovať. A ešte vaic sa mi páči, keď sa mi podarí zajednať uhličitý vaňový kúpeľ. Len ja, voda a bublinky. 20 minút. S príkazom nehýbať sa, aby sa toho plynu neuvoľnilo príliš veľa.
Nemám rada návštevu kaderníčky. Nerada pozerám na seba. Ale celkom príjemný je pre mňa ten pocit, keď vyjdem von. Ten pocit, že zrejme teraz aktuálne dobre vyzerám Je pravda, že keby som to doma neprezradila, tak ani oni si nevšimnú, že sa so mnou niečo udialo, ale nevadí
Na začiatku leta, po tom, čo tu dala Kamila výzvu na 100 jarných kilometrov, sa mi celkom dobre darilo s prechádzkami. A teda, bolo to fakt za odmenu, ked som prišla domov s pocitom, že mám v nohách 6-7 km. Len na to treba aj odhodlanie.
A čo ďalej?
A ani také, že vylepšiť deň blbec nemáš?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na deň blbec u mňa zaberá, že sa vyrevem a vyhodím do koša polovicu bytu.:D To ma vie nenormálne uvoľniť.:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja zväčša skončím pri čokoláde a to nie je ozaj žiadna výhra.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto je zaujímavá téma. Lebo ja si za odmenu nedávam nič. Nejako to v sebe nemám, že aha, dopraj si. Keď môžem, doprajem si, ale len preto, že mám čas, chuť, financie, energiu. Že by som nad tým nejako uvažovala, nemôžem povedať.
Nákupy neznášam, ručné práce beriem ako psychohygienu, to musí byť, to nie je odmena, to je u mňa nutnosť.
Rovnako aj kaderníčka, neviem sa už ráno učesať, treba ísť. Nie je to odmena, aj keď ku kaderníčke chodím rada.
Základná drogéria musí byť, lebo hygiena nepustí, kozmetiku som zredukovala na mejkap, špirálu a ceruzku.
Keď to takto po sebe čítam, tak mám pocit, že mne sa vlastne nedá ničím zavďačiť:DDDDD