Návod na výhru

V ktorýsi deň sme zostali v triede ja s Twins1. Ostatné deti museli na dvor, ona si túto povinnosť odkrútila hneď počas prvej pauzy.

- Katarína, zahráš si so mnou "Ducha"? - spýtala sa tak detsky nevinne a pritom zaklipkala svojimi žiarivými, neodolateľnými kukuč.

- Najprv musím poupratovať miestnosť a keď zvýši čas, môžeme si ho spolu pred úlohami zahrať - odvetila som.

- Dobre, tak ja zatiaľ pripravím hru - zašveholila veselo.

Zvýšila som tempo, nech jej aspoň trochu spravím radosť. Keď som zahlásila "hotovo", sedela ona za stolom, na ktorý rozložila potrebné príslušenstvo.

- Ty otáčaš - zavelila a ja som nič netušiac položila prsty na najvrchnejšiu kartu. V tom istom momente ona zdrapla postavičku ducha. Pozriem prekvapene na ňu, potom na kartu a tam naozaj duch. Začala som sa hurónsky smiať. Zneistela, nechápajúc, čo sa vlastne deje a ako sa zachovať.

- Ty nezbednica jedna! Povedz mi, koľko kariet si si namiešala vopred na kopu? A nesnaž sa mi navravieť čosi iné! Veď ešte karta nebola vôbec otočená, čiže si nemohla vidieť, čo na nej je a predsa si zhrabla správnu figúrku!!!

Vtedy pochopila, prečo sa zadúšam od smiechu a začala sa chichúňať spolu so mnou.

- No koľko si si ich vopred nachystala, kým som ja usilovne upratovala? - zopakovala som svoju otázku.

- Hmmm ... neviem, zabudla som - mykla podarene plecom.

- Ok, tak ja ešte raz pre istotu premiešam celú kopu a začíname odznovu.

Už párkrát predtým, keď hrala s inými deťmi, som si všimla, že pravidelne vyhráva a je na seba patrične hrdá. Prečo tomu tak je, som však nikdy presne neodsledovala. Až teraz.

Darí sa jej vďaka dobre premyslenej taktike. Nesústredí sa na to, čo musí uchopiť. Ona proste rad za radom rýchlo vystrieda všetky figúrky a čaká, kým jej pri niektorej z nich človek nepovie, že práve ona je tá správna. Čiže spoluhráči sa nemajú ani šancu na niečo sústrediť, bo ona rozvíri celú zostavu aj s prachom naokolo.

- Ok, moja zlatá. Teraz trochu pozmeníme pravidlá - rozhodla som sa prísť záhade na koreň - uchopiť smieš figúrku iba vtedy, ak si si stopercentne istá, že je to tá správna. Ak niečo vezmeš do rúk, musíš čakať, kým si i ja niečo nevyberiem, až potom môžeš zmeniť či poopraviť svoje rozhodnutie.

Pri takto spomalenej verzii a následnej spoločnej analýze toho-ktorého rozhodnutia som prišla na to, že ona naozaj takmer nikdy nevedela, ktoré riešenie je správne. S deťmi teda vyhrávala iba vďaka svojej rafinovanosti.