reklama

Keď nie sú okuliare na nose

Pridal/a kp dňa 14. 02. 2020 - 22:11

reklama

Dnes som zostala v práci o kus dlhšie. Chcela som pred víkendom poumývať riad, keďže som ešte krátko pred koncom podelila deťom zvyšky ovocného šalátu od obeda. Práve som zamkýnala triedu, spokojná s výsledkom, keď sa na schodisku zjavila prváčka od kolegyne z prvého poschodia. Rozkošné dievčatko.

- Čo tu robíš o takomto čase??? - spýtala som sa prekvapene.

- Hľadám svoju družinárku.

- Tu a teraz? Veď ona je už asi dávno doma.

- A mohla by si mi ty otvoriť našu triedu? Kamarátka niekde zabudla okuliare, a tak ich teraz všade hľadáme.

- Nuž keď je to tak, pôjdem s tebou dole a môžeme sa pozrieť, či ich tam neobjavíme.

Priam som videla, ako jej padá kameň zo srdca. Ako prvé nazrela do kamarátkinej skrinky a vyčítavo zvolala:

- No okuliare tu síce nie sú, zato som objavila jej rukavice! I tie si zabudla vziať.

Krátko po nás dorazila na prvé poschodie i spolužiačka, ktorej sa strata týkala.

Chúďa, vyzerala ako zatúlané kačiatko, ktoré má práve problémy s orientáciou. Jej o hlavu menšia spoločníčka zatiaľ suverénne a podarene dirigovala celú záchrannú akciu. Nahliadli do všetkých možných i nemožných kútov. Bezvýsledne.

Bolo mi ľúto tej zjavne sklamanej tváričky, a tak som sa ju snažila cielene kladenými otázkami navigovať/rozpamätať, kde mala okuliare naposledy. Do odpovedí sa zamiešala i prítomná malá dirigentka a pôvodná iniciátorka akcie, lenže ich odpovede sa navzájom tak rozchádzali v základných údajoch, že som sa rozhodla ešte pre posledný pokus.

- Dievčatá, teraz nahliadneme do triedy, kde ste písali domáce úlohy. Možno budú tam.

Neboli. Vzhľadom na pokročilý čas som musela zakročiť.

- Dievčatá, čo sme mohli, sme prezreli. Ostáva vám pár možností. Napríklad, že ich vaša družinárka našla a keďže okuliare nie sú lacná záležitosť, odložila ich niekam na bezpečné miesto, aby sa nepoškodili, prípadne nestratili a v pondelok ti ich dá. Teraz je dosť neskoro. Kebyže ste šli hneď po skončení družiny domov, už tam dávno ste. Predpokladám, že vaši rodičia sa už aj obávajú, či sa vám cestou niečo nestalo...

- Moji sa nebudú obávať - skočila mi do reči tá bez okuliarov - ja idem na návštevu ku nej, takže moji rodičia nemajú poňatia, kde práve som.

- Ok, tak tí jej sa práve obávajú, že ste sa obe niekde zatúlali. Hajde domov! Dnes už nič nenarobíme.

- Preboha, ja som kdesi stratila i čiapku - prerušila ma nanovo sklamaným hlasom.

- Nestratila, veď i tvoje rukavice som našla v triede - zaprotestovala menšia z dvojice.

Prosebne sa na mňa zahľadela.

- Neotvorila by si nám ešte posledný raz triedu?

- Ok, ale naozaj posledný. Aj ja už chcem ísť domov.

- Ach jaj, rodičia sa budú hnevať ... ja tie okuliare potrebujem - zasmoklila poškodená.

- Pozri, musíš im vysvetliť, ako usilovne sme všade hľadali a nikde nič - snažila sa jej radiť kamarátka.

Či je toto tá správna taktika pred víkendom ... veru neviem, neviem - napadlo mi pri počúvaní ich rozhovoru. Bolo mi jasné, že práve radí niekto, kto sklá v ráme nikdy nenosil. Ona chcela vypichnúť intenzitu hľadania, no neuvedomila si, že tým pravdepodobne docieli presný opak. A zrazu odpovedá tá, čo už asi zažila nejaké tie trable ohľadne okuliarov.

- To im veru v žiadnom prípade nepoviem!!! Kým prídem domov, budem si musieť vymyslieť nejakú dobrú výhovorku...

Váľam sa od smiechu po podlahe


reklama

reklama

Kamila, So, 15. 02. 2020 - 18:29

S okuliarmi je vždy zábavisko a zas si nás nechala v napätí, našli milí rádcové, našli ...? Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

kp, So, 15. 02. 2020 - 21:40

V napätí? Ale veď som napísala, že som stopla akciu kvôli neskorej hodine Pohoda... našli iba čiapku a rukavice. Ak nezabudnem, spýtam sa v pondelok, čo bolo Mrkám

Kamila, Po, 17. 02. 2020 - 10:40

Joj, to len ja som vkladala nádej do opätovnej prehliadky triedy. Hambím sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama