Prahou v čase korony

Keď si spomeniem na dovolenkový víkend v Prahe z pred 2 rokov musím sa pousmiať. A to som si myslela, aké dobrodružstvo vlakom ma čaká s 2 pubertiakmi. Ha moja! Korona a opatrenia proti nej ešte len pripravia dobrodružstvo.Milujem samú seba a svoje spontánne nápady. V piatok ráno som tak sedela a kukala pri raňajkách na IG a fotky cudzích miest. A nejak tak kalkulovala, že čo ktorý víkend máme riešiť. Že ten ďalší staršie decko bude čerstvo 2.x očkované, že ten ešte ďalší pravdepodobne budeme mladšieho očkovať. A 2 víkendy v čudu, polka prázdnin za nami. A moje sny, že aspoň trochu pocestovať, aspoň kúsok vidieť, nadýchnuť sa z plných pľúc nezasiahnutých koronou kým to ide, zažiť, aby zas ak prídu ďalšie lockdowny bolo z čoho žiť a nad čím sa usmievať, spolu stráviť viac času kým decká ešte povyrastú viac nad moju hlavu a idú so mnou kým sa dá, lebo tiež o ten čas s materou už záujem nejak neni... že tie moje sny nejak začínajú padať do nerealizovateľna.A tak som poslala správu ešte detvákom drichmajúcim - "V nedeľu Praha na otočku vlakom?" a dostala som o 3 hodiny 2 lajky. :D Milujem samú seba za také úžasné spontánne nápady. A že rovno do Švajčiarska som si to nedala sa čudujem. Zbaliť auto a vyraziť len my traja by bolo slabé dobrodružstvo a tak v nedeľu nadránom (?) pred 4tou sme naskákali do auta, aby nás manžel spoly spiaci na stanici v Trenčíne vyložil a išiel si aj on užiť - deň voľna.Bratislavská stanica v nedeľu pred 6tou je napočudo čulá. Plná hara vary, ľudí s respirátormi či rúškami, zalepenými očami od spánku a aj takých, čo ešte túto noc oka nezažmúrili a odniekiaľ sa len vracajú. A tak sa preberáme aj my k životu po 1,5hodine cesty 2.triedou. Vlak do Prahy už brzdí na 1.koľaji, chalani viac nasrato ako splašene hľadajú mater, čo si musela kávu z automatu ísť kúpiť. Odpíjam, aby som pri drobčení na vlak neobliala seba aj ľudí okolo mňa. A dobre že to urobím. Vylievam hnusnú čiernu žbrndu na koľaje - hádam ich nerozožerie prv než ten vlak s nami odíde, zahadzujem kelímok a už dupem hore schodíkmi prvej triedy dvíhajúc šaty po členky (áno, žena do koča aj do voza - treba to všetko poutierať a za lady vždy a všade). Vo vagóne Českých dráh sa cítim ako na dovolenke v Turecku v 5* hoteli. Prepych, luxus - sklo, mäkké čisté sedadlá a stolíky a! .... jediný pasažier okrem nás aj to v 2. polovici vagónu oddelenej sklom. Odvážne dávam rúško pod bradu a dýcham. Klimatizácia na príjemných cca 22 stupňov nastavená, hýneme sa načas. O chvíľu mi pípne prechod Rakúsko - trochu splašene pozerám, že kam nás to unáša ten vlak, ale som pokojná - na monitore ako v lietadle vidím rýchlosť 120km/hod a smer Brno. O chvíľu pípam zas - SMS čosi čosi Česká ambasáda. Dobre je.Dávam si kávu, starší skúša vlakové raňajky. Bageta zo staničného bufetu za necelé 3€ bola málo. Servírujú nám 3 volské oká, šunku, za hrsť čerstvej zeleniny. Mne presso (30ml ako má byť!) do porcelánu aj s rakúskou oplátkou. No luxus. Objednávam si batátový krém s koriandrom a zázvorom a krochtám blahom. Ešte jednu čokoládovú palacinku pre mladšieho a mne tesne pred Prahou kapučíno. Narátam to zbežne na 22€, personál chce necelých 11. Potom si všimnem, že majú nejaké happy hours a som skutočne happy aj ja. Mali sme si dať sviečkovú! Nevadí! Bude na večeru. Vo vlaku som si podriemkala a tak čerstvá napriek 3 hodinovému nočnému spánku vyskakujem na perón v Prahe. Tu ma máš! Ber si ma. Alebo radšej si ťa vezmem ja. Nadychujem sa tej zmesi skorého obeda, haravary a exotickej diaľky cez rúško. Rozhliadam sa a vyťahujem pre istotu respirátor.Kupujeme celodenný lístok na miestnu dopravu.Malá strana - Čertovka - Pražské benátky - Vltava - Karlov most - Orloj - Staročeské námestie. Niečo pojedli, niečo sme videli. Václavák. A zas metro. Aquapark.Všeličo sa dá vidieť, stihnúť aj zažiť za 7 hodín.Aj streľbu z protiľahlého brehu, čo nás vydesila. Zmätene sme pozerali po pokojnaých ľuďoch, niektorí sa pristavovali a pozerali v smere zvuku. Nič nespadlo, streľba ako vznikla tak utíchla. Zažili sme ju ešte 2x. Už s menšou nervozitou. Neskôr sme zistili, že sa natáčajú nejaké filmy či seriály pre Netflix. Dokonca Orlando Bloom tam niekde vraj pobehoval. A mám dojem, že na záchodoch som stretla Katy Perry. Aj tlač mi to potvrdila, že to mohla byť ona. Nasali sme trochu prázdnin, stihli toľko, že som ani nepredpokladala, že sa vidieť dá. Napr. to Václavské len vďaka filmovačke, ktorá odstavila časť metra a my sme boli nútení prestupovať na nadzemnú dopravu. Zas sme videli kus Prahy, akú nepoznám - z autobusu.Aquapark nesklamal - osviežil, počasie vydržalo. A zrazu sme už zas sedeli na stanici a vyzerali slovenský rušeň s českými vagónmi. Ach Praha. Nádherná pre turistu. Únavná na dlhšie.Čo treba pred cestou?1. My sme všetci očkovaní - ja úpná vakcinácia viac ako 2 týždne, chaloši 1.dávka ( v čase návštevy - podľa akt. pravidiel sú braní ako rodičia, teda plne vakcinovaní)2. Nahlásenie na ehranici - nikto nekontroloval, nič nechcel, polícia chodila po vagónoch3. ATG test pre cestu hromadnou dopravou (vlak, metro. atď) pre cudzincou - nikt nekontroloval, nechcel4. Návšteva aquaparku - ATG test do 48 hodín, kontrolovali No a potom už len prázdny film do foťáka a plnú peňaženku ako vravím. A dobré boty. A slnečné okuliare. A možno aj klobúk na hlavu - my sme mali úžasných 23 stupňov a polooblačno s jednou búrkou, čo prehrmela, keď sme sa kúpali, takže pohoda.Mesto je poloprázdne. Pred orlojom sa tlačia turisti, ale málo ich.Múzeum Franza Kafky zíva prázdnotou. Na Malej strane nikoho, len "námorníci" zúfalo lanáriaci turistov na plavbu loďou - aj mi ľúto bolo, nemali sme čas na to vyhradený. Snáď inokedy.Hlavná stanica ako zvyčajne plná.Respirátory sa nosia dnuka, vonku len keď sa mi zdalo prihusto - nie každý nosí. Cestujte. Užívajte. Znovu objavte pocit vzrušenia z nových miest. Nechajte sa vtiahnuť do toho momentu poznávania. Ak niekam chcete - neváhajte, choďte. Urobí vám to dobre na duši.A ja idem zisťovať, ako sa dá dostať do Salzburgu, Melku či Benátok. Rím je vlakom na dlho. Snáď na rok.