Tak sme sa vrátili z našej každoročnej Cemeteries tour. CCa 80km, 5 cintorínov.
Nechcem sa dnes baviť o svetielkach, vencoch, plaste. A o tom, že je lepšie byť s ľuďmi zaživa. Aj keď vlastne to je trochu aj o tom.
Priznám sa, že rada pozerám vyzdobené hroby. Najradšej mám také klasické obrovské starodávne chryzantémy. Malé lopty. Kedysi sme ich aj pár pestovali. Dnes už len také obyčajné máme. Na našej púti mám pár vytipovaných miest, kde ich vždy majú.
Potom sú miesta, kde majú každý rok výzdobu v rovnakom duchu. Proste na ikebane vidieť, že ich robila jedna ruka. Asi pre polovičku cintorína. Vždy keď to vidím mám pocit, že svet sa točí tak, ako sa má. Že je všetko v poriadku.
No a potom rada pozerám, keď niekto vymyslí niečo nové. Také neobkukané. Sem tam to človeka aj inšpiruje.
Dnes mi padli oči na jednu dekoráciu. Krásna bola. Jej jadro tvorili nádherne štipľavé papričky. Krásna červená farba veľmi dobre hrala s tmavou zeleňou. Okolo však bolo veľa ľudí, tak som nejak nemala dosť drzosti to vyfotiť.
A odkedy sme odtiaľ odišli uvažujem, či v tom bola nejaká symbolika. Napríklad svokra s hodne štipľavým jazykom Alebo proste to bol iba super ekologický trend.
(foto je čiste ilustračné z môjho archívu )
Také som ešte nevidela.
Ja som dávala toho roku, to čo sme v nedeľu stihli presne tie "veľké lopty". Nádherné biele chryzantémy. Ale ešte veniec v aute vozím. Šak klasika. To čo bolo ďaleko sme prešli a to, čo mám najbližšie a boli mi najbližší - to aj neskôr.
Však nech je pekné aj o týždeň nielen na Dušičky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chili papričky skvelý nápad, veď sú krásne dekoratívne.
My sme cintoríny obehali ešte predchádzajúci týždeň. Niekde už bolo plno veľkej plastvoej výzdoby, inde ešte pomenej. Zvykneme raz do roka kupit menší, z väčšej časti prírodny aranžmán a ten ešte sestra na letu zreštauruje. Sklenené kahance už nekupujem, len s náplňami chodím. Ale toho neidentifikovateľného odpadu bolo v kontajneroch n aodpad plno.